Predsedníčkou poroty krátkometrážnych filmov na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, ktorý sa začína 16. mája a končí 27. mája, sa stala maďarská režisérka Ildikó Enyedi. Okrem iného povedala, že bola na festivale po prvý raz v roku 1989, v roku plného zmien v Európe a bol to pre ňu magický festival i rok. A dúfa, že mladí filmári, ktorí prezentujú svoje krátkometrážne filmy budú na festivale prežívať podobné pozitívne pocity. Spravodlivo posúdiť filmy tejto súťaže jej budú tohto roku pomáhať scenáristka a režisérka za Irán a USA Ana Lilly Amirpour, kanadská herečka a režisérka Charlotte Le Bon, francúzska herečka Karidja Touré a režisér, scenárista, herec a producent Shlomi Elikabetz z Izraela.

Po 50 rokoch, keď bola predsedníčkou  poroty Ingrid Bergman prichádza tohto roku na scénu 76. festivalu v Cannes jej krajan Ruben Östlund, ktorému sa pošťastilo v krátkom čase získať dve Zlaté palmy. Dnes najznámejší švédsky tvorca sa ujme funkcie predsedu medzinárodnej poroty.

Na 75. medzinárodnom filmovom festivale v Cannes bolo veľa príjemných filmových prekvapení, ale aj sklamaní. Najprestížnejšia filmová slávnosť na svete, má konkurenta len v Oscaroch, ale to nie je festival, bola z filmovej stránky tohto roku trochu rozpačitá. Už dlhší čas sa objavujú tie isté mená, ale tohto roku to bolo trochu okaté. Každý festival má svojich obľúbencov, lenže v Cannes to tentoraz trochu prehnali. Dramaturgia festivalu nebola veľmi vynachádzavá, je však možné, že to bola, vzhľadom na mnohé okolnosti, najlepšia ponuka. Novinkou je, že sa tohto roku lúčil s festivalom jeho prezident Pierre Lescure, v júni ho vystrieda Nemka Iris Knobloch, ktorá pracovala vo Francúzsku pre Warner Bros. Podľa novších pokynov prezident je volený na tri roky, čo však neznamená, že ho nezvolia znovu. Kritika na doterajšie vedenie festivalu by bola neoprávnená, čo však neznamená, že by sa nezišlo trochu čerstvého vetra.

Ruben Östlund už po druhý raz dostal v Cannes Zlatú palmu. Nedávno to bol film Štvorec a mysleli sme si, že v takom krátkom čase mu asi cenu nedajú, aj keď Trojuholník smútku bol najlepší film festivalu. Bola to múdra porota na čele s Vincentom Lindonom, ktorá nemala zábrany. Aj povedali, že to dostáva geniálny filmár a Švéd Östlund  ním skutočne je. Splnilo sa aj moje, aj želanie obecenstva a krásno-smutná snímka o problémoch dospievania Blízko Lucasa Dhonta dostala ex aequo Veľkú cenu. Tieto dva filmy mali u obecenstva najväčší úspech a pri vyhlásení najväčší aplauz. (Poznámka: preklad filmov je doslovný a v distribúcii budú mať skoro všetky iný alebo pozmenený názov.)

Festival v Cannes sa blíži ku koncu, v soboru večer sa dozvieme kto získal Zlatú palmu, udalosti vrcholia a ako vždy na záver môže prísť ešte veľké prekvapenie. Je " dobrým zvykom" na tomto najprestížnejšom festivale dať úplne na záver víťazný film. Či sa to stane aj tentoraz nevedno. Kandidátov je viac môže to byť Chlapec z neba (Boy from Heaven) švédskeho režiséra Tarika Saleha, Trojuholník smútku Rubena Östlunda (Triangle of Sadness), R.M.N. Cristiana Mungiua alebo aj EO Jerzyho Skolimovského. Novinkou je ešte, že sa tohto roku lúči s festivalom jeho prezident Pierre Lescure a od júna zasadne na jeho miesto prvá žena v dejinách canneského festivalu Nemka Iris Knobloch, volená na tri roky. Knobloch pracovala ako manažérka Warner Bross.

Festival nie sú len filmy, ale aj malé škandály. Tohto roku sa udial na aktuálnu tému - na červený koberec vbehla polonahá žena, pomaľovaná heslami proti znásilňovaniu žien ruskou armádou na Ukrajine. Všeličo som už videla, ale taký bleskový zásah usporiadateľov nikdy. Prišla a o chvíľu už jej nebolo. Akoby sa prepadla pod zem. Málokto to vôbec postrehol, ale fotografia sa okamžite objavila v tlači. Takú pikantnú príležitosť fotoreportéri nemohli prepásť...

Milenci sa hádajú o peniaze, na luxusnej lodi rôzneho osadenstva zastihne pasažierov príšerná búrka, vybuchne granát, loď sa potopí, časť osadenstva sa zachráni na opustenom ostrove. Vzdelaní, ale prakticky nemožní ľudia nevedia nič, nieto prežiť na pustom ostrove. Našťastie, sa zachránila aj upratovačka záchodov, ujme sa velenia, lebo ostatní sú nemožní. Vie všetko, čo potrebuje vedieť, aby na ostrove prežili. Má v tejto situácii právo na úctu a poslušnosť  stroskotancov. Film Rubena Östlunda Trojuholník smútku (Triangle of Sadness) je druhý  film po Chlapcovi z neba, ktorý by mohol byť favoritom na cenu. Čo všetko o komplikovanom svete v širších súvislostiach dokázal režisér vtesnať do jednoduchého príbehu je obdivuhodné.

Inteligentné dieťa chce byť umelcom, konkrétne maliarom. Kreslí všade kde sa len dá a má z toho aj vytriasačky v škole. Na pohľad nežný chlapec je dieťa dosť neprispôsobivé a v rasistickej Amerike 80. rokov sa spriatelí s černošským chlapcom nie najlepšej povesti. Obe deti sú však múdre a nepochopené. Židovská rodina, v ktorej „malý umelec“ vyrastá, je pôvodom z Ukrajiny odkiaľ matka starého otca ušla pred pogromom a nikdy by to viac nechcela prežiť. To sa dozvedáme od deda, ktorého hrá ako vždy bezchybne Anthony Hopkins. Ten jediný chlapcovi rozumie, ale zomrie a dieťa už v rodine nemá spojenca. Možno ešte matku (Anne Hathaway), no tá je trochu neurotická a nerozhodná. Problémy v škole rozhodnú, že chlapec musí zmeniť prostredie a chodiť na noblesnejšiu súkromnú školu, kde je hlavou predstavenstva otec Donalda Trumpa. To je v krátkosti príbeh amerického súťažného filmu Čas Armagedonu (Armaggedon Time) režiséra Jamesa Graya.

Festival v Cannes sa nezačal práve najšťastnejšie, aj keď už píše svoj 75. ročník. Po vlaňajšom komornejšom festivale, keď sa ešte všetci báli Covidu -19, tohto roku prišiel do Cannes hádam celý svet. A technika ten nápor prvé dni nezvládala a navyše sa im zrejme do systému nabúrali hackeri a vedenie festivalu muselo pre novinárov vydať osobitné heslo, aby si mohli rezervovať vstupenky na filmy, lebo inak by to nešlo. Systém sa po spojazdnil a zdá sa už všetko bude v poriadku. Dúfam...

Okrem hlavnej poroty, o ktorej sme už informovali, sú na Festivale v Cannes ešte ďaľšie tri nemenej dôležité. Napríklad porota Zlatej kamery, porota Krátkometrážnej tvorby a jury veľmi obľúbenej súťaže Istý pohľad (Un Certain Regard). Predsedníčkou poroty Istý pohľad bude režisérka, herečka a producentka z Talianska Valeria Golino. Jej porota posúdi dvadsať snímok z čoho osem z nich je debut. Vybrať tú nejlepšiu jej budú pomáhať herečka Denra Granik z USA, herečka Joanna Kulig z Poľska, autor, skladateľ, interpret, producent a herec Benjamin Biolay z Francúzska a herec a poroducent Édgar Ramírez z Venezuely.

Predsedať porote Zlatá kamera bude opäť žena, a to známa španielska herečka a príležitostná modelka Rossy de Palma, ktorú sme mohli vidieť vo filmoch Pedra Almodóvara ako napríklad Zákon túžby, Ženy na pokraji nervového zrútenia, Kika, Kvet môjho tajomstva a Julieta. Členovia jej poroty zastupujú rôzne inštitúcie napríklad Natasza Chroscicki je generálnou riaditeľkou spoločnosti ARRI France. Ponuku byť v tejto porote prijali aj Jean- Claude Larrieu, Éléonore Weber, Olivier Pelisson, Lucien Jean- Baptiste a Samuel Le Bihan.

Predsedom poroty krátkometrážnej tvorby sa stal egyptský režisér Yousry Nasrallah. Do poroty zasadne aj kanadská herečka a režisérka Monia Chokri, belgická režisérka a scenáristka Laura Wandel, francúzsky herec a režisér Félix Moati a francúzsky novinár a kritik Jean-Claude Raspiengeas.