Netrpezlivo očakávané uvedenie mimosúťažného filmu Killers of the Flower Moon, čo by sa dalo preložiť ako Vrahovia mesačných kvetín, sa udialo v sobotu večer. Film nakrútil popredný americký režisér Martin Scorsese podľa rovnomenného románu spisovateľa Davida Granna. Kniha sa v češtine preložila pod názvom Krvavé peniaze. Do scenáristickej podoby ju pretlmočil Eric Roth.

Bohaté náleziská ropy v Oklahome Indiánom z kmeňa Osagov síce bohatstvo priniesli, ale šťastie nie. Zomierajú húfne veľmi mladí čudným spôsobom, buď na neidentifikovateľnú chorobu, nešťastie i vraždu. Za bohatým rančerom Williamom Halem (Robert De Niro) prichádza synovec Ernest Burkhart (Leonardo DiCaprio), aby sa tu usadil. Najväčší gauner a manipulátor Hale mu dá dobré rady a naivný mladík ho poslúcha. Začína ako taxikár a hneď prvá zákazníčka Mollie (Lily Gladstone) mu padne do oka, mladí sa zblížia a čoskoro sa stanú manželmi. Z Ernesta sa stáva milujúci otec troch detí a manželky, ktorú má skutočne rád. Lenže čoskoro začne vymierať čudnými spôsobmi celá jej rodina. Keď výbuch rozmetá dom jej poslednej sestry, žena sa vyberie do Washingtonu a požiada o pomoc. Za krátky čas sa objavia ostrieľaní vyšetrovatelia Edgara Hoovera (neskorší obávaný šéf FBI) na čele so skúseným Tomom Whiteom (Jesse Plemons) a vyplávajú na povrch strašné svinstvá. Dvojtvárny život hlavných aktérov otrasie tak vyšetrovateľmi, ako aj obyvateľmi. Samozrejme, drsní Hooverovi chlapci dostanú všetkých za mreže a súd ich spravodlivo odsúdi.

Až na prílišnú dĺžku – film trvá 3 hodiny a 26 minút – je to po profesionálnej stránke výborne nakrútené dielo hodné povesti Scorseseho. Herecké výkony brilantné a popri dvoch hviezdach zažiarila najmä krásna Lily Gladstone v úlohe Mollie. Mimoriadne silný príbeh o dvojtvárnom živote, túžbe po peniazoch, veľkej láske, ale najmä o manipulácii, je poučný i nezabudnuteľný. Manipulátor Hale nemá svedomie, ale manipulovaný Ernest je na rozpakoch medzi láskou k rodine a vernosti k strýkovi Vie, že to čo robí je svinstvo, nedokáže domyslieť dôsledky. Akoby voči ostatným mal zablokovanú empatiu.

Martin Scorsese okrem iného povedal: „Zamiloval som sa do príbehu amerických domorodcov“. Túto vetu si po svojom môžeme vysvetliť všetci, ako len chceme. Už sa povráva, že sa chystá nakrútiť príbeh o vzniku FBI. Napriek dažďu davy čumilov čakali na vpochodovanie Leonarda DiCapria, Roberta De Nira a, samozrejme, Scorseseho na svetovú premiéru westernu s kriminálnou zápletkou po legendárnych canneských červených schodoch. Bola to veľká sláva a doteraz najväčšia udalosť.

Kandidáti na cenu

Známy a uznávaný turecký režisér Nuri Bilge Ceylan vždy zaujme niečím zaujímavým, ale ani on nedokáže vyrozprávať príbeh kratšie ako za tri hodiny. Aj v tomto prípade sme si ich museli odsedieť, ak sme chceli vidieť jeho najnovší film Suché bylinky o problémoch samoty, neporozumenia, láske a zmysle života. Úvahy Ceylana sú vždy múdre, ale epická šírka jeho rozprávania dosť unavuje. Hovorí sa a hovorí, no nič hlúpe a zbytočné z úst hrdinov nevyjde, ale počúvať ich duševné rozpoloženie tri hodiny je niekedy úmorné. To však neochudobní osobitosť a originalitu  eho pohľadu na problémy.

Osvienčim - továreň na smrť. Videli sme o ňom už veľa filmov, ale súťažná snímka Zóna záujmu Jonathana Glazera šokovala novým prístupom i témou. S nemeckým chladom a presnosťou sa ocitneme v honosnom dome, obdivujeme krásnu záhradu, plnú krásnych kvetov. Pani domu je hrdá aj na pestovanie zeleniny, lebo je to jej vysnívaný domov. Táto žena je hluchá a slepá voči tomu čo sa okolo nej deje .Hneď za múrom tejto nádhery je totiž továreň na smrť, ale ona ju ignoruje. Obklopená deťmi a služobníctvom je spokojná. Matka, ktorá ju navštívi je zo začiatku nadšená, no rýchlo pochopí a bez rozlúčky zuteká. Manžel, presvedčený nacista, Rudolf Höss, veliteľ tábora (1940 -1943), sa tu už necíti tak komfortne. Pri prvej príležitosti požiada o preloženie, čo aj dosiahne, lenže pre jeho ženu (hrá ju výborne Sandra Hüller) je dom smrti raj.

Nevidíme nijaké hrôzy, vôbec nič z toho čo sa za múrom deje a predsa z filmu ide mráz a prízrak smrti. Zaujme najmä obrazová koncepcia, lebo prináša niečo nové, originálne, neopozerané. Snímku nakrútil Glazer podľa románu Roberta Merleho Smrť je moje remeslo, ktorého zasa inšpirovali memoáre Rudolfa Hössa. Oba spomínané filmy majú šancu na cenu.