Milenci sa hádajú o peniaze, na luxusnej lodi rôzneho osadenstva zastihne pasažierov príšerná búrka, vybuchne granát, loď sa potopí, časť osadenstva sa zachráni na opustenom ostrove. Vzdelaní, ale prakticky nemožní ľudia nevedia nič, nieto prežiť na pustom ostrove. Našťastie, sa zachránila aj upratovačka záchodov, ujme sa velenia, lebo ostatní sú nemožní. Vie všetko, čo potrebuje vedieť, aby na ostrove prežili. Má v tejto situácii právo na úctu a poslušnosť  stroskotancov. Film Rubena Östlunda Trojuholník smútku (Triangle of Sadness) je druhý  film po Chlapcovi z neba, ktorý by mohol byť favoritom na cenu. Čo všetko o komplikovanom svete v širších súvislostiach dokázal režisér vtesnať do jednoduchého príbehu je obdivuhodné.

Témou snímky je koncentrát neduhov ľudstva hádam už od praveku. Politická roztrieštenosť, sebectvo, surovosť, egoizmus, to všetko defiluje pred divákom v smutne humornom tóne a na prvé videnie zabáva, žiaľ, je to však smutné. Östlund výkvet ľudstava nešetrí ani náhodou. Kritický pohľad na súčasnú situáciu, slovným exkurzom do dejín, dáva filmu širší rozmer. Na ukážku dve kľúčové scény. Dvaja muži, kapitán lode, vynikajúco zahraný Woodym Harrelsonom, sa s jedným pasažierom preteká vo vedomostiach, a to kto vie najlepší výrok Marxa, Engelsa, politikov, filozofov a spisovateľov. Druhou je, keď upratovačka z pozície nadradenosti povie, že ona chytila ryby, ona ich uvarila, ona zapálila oheň, ostatní nerobili nič, tak kým neuznajú jej vedúce postavenie, nedostanú jesť. Marx, Engels, ani Lenin by to takto jasne nedefinovali dôležitosť robotníckej triedy. Keď však treba pohnúť rozumom je opäť v nevýhode a je zasa len upratovačkou. Večná dilema ľudstva, kto má právo rozhodovať. A režisér to necháva na divákovi, aby si vybral. Veselá i smutná bilancia súčasnej spoločnosti. Film je navyše pôsobivo snímaný a herecké výkony celého osadenstva excelentné. Som zvedavá na verdikt poroty.

Rumunský režisér Cristian Mungiu nevybočuje z rámca svojej tvorby, drží sa výsostne pálčivých tém súčasnosti a vie ich precízne definovať. O súťažnom filme R.M.N. povedal: „Hovorím len o tom čo sa aktuálne deje v Rumunku, ale aj o tom čo sa odohráva v súčasnom svete - hlavnými problémami sú intolerancia a rasizmus. Dej filmu som sústredil do malej dedinky, ale má širšiu platnosť a nemyslite si, že to čo sa odohráva v Rumunsku inde neexituje. Je to všade.“ Mungiu v jednom rozhovore tiež zdôraznil, že Brexit napríklad vo Francúzsku prispel k nárastu extrémnej pravice a v ostatných ostatných európskych krajinách sa dostali k moci populisti. V rumunskej súťažnej snímke sa vracia z dlhodobého pobytu v Nemecku otec rodiny, manželstvo je nefunkčné a malý syn nevie alebo nechce hovoriť. Zažil nejakú traumu v horách a nedokáže sa jej zbaviť. Nechýba ani krásna exmilenka, s ktorou opäť nadviaže intímny vzťah. Žena je však moderne zmýšľajúca, stala sa vedúcou veľkého závodu a neprekáža jej, že zamestnajú dvoch sýrskych utečencov. Hŕstke obyvateľov to neprekáža, ale väčšina proti týmto chudákom brojí. Nenávisť, intolerenacia, rasizmus i neustále pretrvávajúci maďarsko- rumunský problém vypláva v plnej sile na povrch na jednej búrlivej schôdzi. Obraz rozbúreného sveta vtesnaný do malej dedinky v Transylvánii má skutočne všeobecnú platnosť a je verným obrazom súčasného komplikovaného sveta. Rumuni, nielen Mungiu, vedia čo hýbe dejinami a preto sú v Cannes vždy vítaní.

Súťažný príspevok iránsko - dánskeho  režiséra Aliho Abbasiho nazvaný Holy Spider sa odohráva v iránskom svätom meste Mashhad kam pricestuje z Teheránu novinárka, ktorá má za úlohu písať o nevysvetliteľných vraždách prostitútok. Žena narazí na odpor tak obyvateľov, ako aj polície. Šestnásť neobjasnených vrážd znepokojuje ľudí, sedemnástou by mohla byť ona, lebo sa podujme na volavku. Len len vyviazne živá a vraha váženého otca rodiny dostane za mreže. Súd je nevyspytateľný, lebo väčšina považuje vraha za hrdinu, lebo v náboženskom slova zmysle zbavuje svet zla. Rodina je otcom nadšená, nezazlieva mu jeho činy. No vrah nakoniec neujde spravodlivosti, ale najstarší syn sa rozhodne ísť v jeho začatom diele – očistiť svet od padlých žien. Málokto pochopí, že je to masový vrah a chorý človek. Nepochopiteľný postoj normálne zmýšľajúcich ľudí zaskočí a šokuje. A navyše aj falošná morálka. Pred popravou mu priatelia a nadriadení tvrdia, že to bude len na ukážku, o chvíľu sa taxíkom vráti domov. Súčasný Irán je  ešte stále krajina obrovských rozporov i tmárstva, ale nádej nezomiera, lebo sa dostáva do popredia moderne zmýšľajúca generácia.

Francúzsko-talianska režisérka Valeria Bruni Tedeschi sa prezentovala snímkou Mandľovníky (Les amandiers). Dej sa odohráva v škole Patricea Chéreaua (známy francúzsky režisér) a Pierrea Romansa v divadle Madľovníkov v Nanterre. Valeria odkrýva život umeleckého sveta mladých hercov, zaoberá sa ich problémami, snami a vzťahmi. Milé dielo, ale podľa mojej mienky asi karty v porote nezamieša, no jeden nikdy nevie...