Festival nie sú len filmy, ale aj malé škandály. Tohto roku sa udial na aktuálnu tému - na červený koberec vbehla polonahá žena, pomaľovaná heslami proti znásilňovaniu žien ruskou armádou na Ukrajine. Všeličo som už videla, ale taký bleskový zásah usporiadateľov nikdy. Prišla a o chvíľu už jej nebolo. Akoby sa prepadla pod zem. Málokto to vôbec postrehol, ale fotografia sa okamžite objavila v tlači. Takú pikantnú príležitosť fotoreportéri nemohli prepásť...

Už sme si zvykli, aj očakávame, že juhokórejská kinematografia vždy prinesie nejaké prekvapenie. Tentoraz nebolo až také veľké, ale snímka Park Chan-Wooka Rozhodnutie odísť (Decision to Leave) bola svojim spôsobom zaujímavá. Začína sa ako detektívka, mladý policajt má objasniť smrť muža, ktorý spadol zo skaly. Bola to náhoda alebo premyslená vražda? Mladá vdova je podozrivá, ale ich vzájomná príťažlivosť mu zabraňuje chladnokrvne uvažovať. Rozídu sa, prípad sa uzavrie ako neobjasnený a po čase sa opäť stretnú na ulici - on s manželkou ona s novým manželom. O krátky čas aj druhý manžel zíde zo sveta čudnou a neobjasnenou smrťou. To už predsa nemôže byť náhoda! Vzájomná príťažlivosť však opäť bráni vo výkone vyšetrovania. Všetko sa zamotáva, aby nakoniec vysvitlo, že vraždy nie sú až tak podstatné a ide fatálnu príťažlivosť, ktorá vedie k dobrovoľnému odchodu jedného z milencov. Osudová láska je hlavnou témou tejto na prvý pohľad zaujímavo sa rozvíjajúcej detektívky. Snímka je príliš dlhá, trvá 2 hodiny 18 minút, ale záver je prekvapujúci a bombastický aj po filmovej stránke.

Cronenbergova apokalypsa
Po dlhšom čase sa v Cannes objavil aj známy kanadský tvorca David Cronenberg so súťažným filmovým hororom Budúce zločiny (Crimees of the Future). Svet budúcnosti je tristný. Normálny sex je pasé, ľudia ho zažívajú akosi čudne, normálne jedlo neexistuje, spoločnosť  konzumuje synteticky vyrobené jedlá, dieťaťu najviac chutí bakelitový kýblik, keď to matka vidí radšej ho chladnokrvne v spánku zadusí, tetujú sa orgány, dámy si krásnu tvár nechajú dorezať, lebo je to móda, muži si zasa dajú na hlavu prišiť viacero uši, jeden ich má až šesť, ako som dobre rátala. Prosto nenormálny svet, ale s maličkou nádejou, že to možno prinesie nový rozmer života. Hlavná postava, čudný umelec stelesnený Viggom Mortensenom, za asistencie svojej umeleckej partnerky (Léa Seydoux) si dá vyoperovať nejaký čudný orgán z tela. Nečudo, keď sa kŕmia syntetickým jedlom, menia sa im aj črevá, prosto všetko. Aktivita tohto čudného spoločenstva je sústredená okolo Národného ústavu orgánov, ktorého šéfka (Kristen Steward) využíva tajomnú skupinu umelcov na vývoj ďalšej etapy evolúcie ľudstva. Neviem čo k tomu dodať, fantázie sa medze nekladú, ale taký galimatiáš som dávno nevidela. Možno to však myslel Cronenberg ako memento, ak sa ľudstvo nespamätá takto dopadneme. A možno aj inak. Prijmem všetko, keď to má zmysel a z filozofického hľadiska sa niekam posúva, ale Cronenbergova apokalyptická vízia nevedie nikam, len k absurdite.

Už po deviaty raz v súťaži bratia Dardennovci
Belgičania Jean-Pierre a Luc Dardenne začínali Rosettou, získali Zlatú palmu a odvtedy, s malými prestávkami, nemôžu v canneskej súťaži chýbať. Tori a Lokita je ich deviaty film v súťaži. Nezničiteľní rekordmani si opäť vybrali tému, ktorá sa nedá odmietnuť. Africkí prisťahovali, staršia Lokita a chlapec Tori, nie sú súrodenci, ale majú pocit, že sú brat a sestra, a tak sa aj správajú. Súrodenecká súdržnosť je tak silná, že sa im to nedá vyhovoriť. Deti zneužíva každý, domáci a vlastní. Živia sa predajom drog, Lokita posiela peniaze matke, ak jej zostanú a niekto ju o ne neoberie. Tori ju miluje nehynúcou súrodeneckou láskou. Jedného dňa Lokitu odnesú na neznáme miesto – podzemnú výrobu drog. Opustený a vynachádzavý Tori ju nájde a navštevuje, až kým to amorálna bagáž nezisti a tragédia je neodvratná. Smutný osud prisťahovalcov nenechá nikoho ľahostajným a je mimoriadne aktuálny. Cannes nikdy neodmietne aktuálnu a provokatívnu tému. To jednou z príčin, prečo sa Slováci nedokážu na tomto festivale presadiť. Ale o tom neskôr...