Festival v Cannes sa blíži ku koncu, v soboru večer sa dozvieme kto získal Zlatú palmu, udalosti vrcholia a ako vždy na záver môže prísť ešte veľké prekvapenie. Je " dobrým zvykom" na tomto najprestížnejšom festivale dať úplne na záver víťazný film. Či sa to stane aj tentoraz nevedno. Kandidátov je viac môže to byť Chlapec z neba (Boy from Heaven) švédskeho režiséra Tarika Saleha, Trojuholník smútku Rubena Östlunda (Triangle of Sadness), R.M.N. Cristiana Mungiua alebo aj EO Jerzyho Skolimovského. Novinkou je ešte, že sa tohto roku lúči s festivalom jeho prezident Pierre Lescure a od júna zasadne na jeho miesto prvá žena v dejinách canneského festivalu Nemka Iris Knobloch, volená na tri roky. Knobloch pracovala ako manažérka Warner Bross.

Paráda pre nesmrteľného Elvisa

Veľká show pre fotografov sprevádzala uvedenie mimosúťažného filmu Elvis legendárného austrálskeho režiséra Baza Luhrmana (Moulin Rouge,Veľký Gatsby, Romeo a Juliette, Austrália). Na červenom koberci sa striedali hviezdy a modelky v róbach od výmyslu sveta. Na premiéru doveľkej sály kráčami Ricky Martin, Shakira a Georgina Rodriguez, manželka Cristiana Ronalda, Kylie Minogue a Kaia Gerber, dcéra Cindy Crawford a Agatha Rosselle. Najväčšia pozornosť na seba sústredila Sharon Stone, ktorá predviedla v rockovom štýle veľkú show. Ani dve členky poroty Rebecca Hall a Naomi Rapace túto parádu nevynechali. Žasli sme, ako úžasne vyzerá vdova po Elvisovi Priscilla Presley. Nemládne, ale je stále krásna.

Luhrman vie koho obsadiť do hlavných úloh. Vynikajúcemu Tomovi Hanksovi sa ušla rola manažéra Toma Parkera, talentovanému Austinovi Butlerovi zasa úloha Elvisa a Olivia DeJongle si zahrala Priscillu. Títo traja sa tešili najväčšej pozornosti fotografov. Režiséra inšpiroval k „oživeniu Elvisa“, aj starší televízny film Román o Elvisovi, ktorý vznikol v roku 1979, ktorom hral Elvisa Kurt Russell a vdovu Priscilla. V tomto filme ho mimoriadne geniálne stelesňuje americký herec Austin Butler. Scenár k filmu napísal Luhrman so svojim osvedčeným spolupracovníkom Craigom Pearceom a tiež Samom Bromellom. Filmový mág Luhrman neostal dlžný svojej povesti, snímka očarí muzikou i hereckými výkonmi, prosto je to opäť paráda. Máme sa na čo tešiť, lebo film sme kúpili, premiéru na Slovensku bude mať 26. júna.

Patriarchát a sociálne pomery v Iráne

Karty však zamiešal aj film iránskeho režiséra Saeeda Roustaee (píše sa aj Roustayi) Leila a jej bratia (Leila´s Brothers), ktorý do hĺbky prenikne do patriarchálnych pomerov Iránu, kde je žena pre mnohých stále ešte nula. Leila je v rodine najmúdrejší človek, ale otec, starý zatvrdnutý patriarcha, ju nemá za nič. Bratia sú nerozhodní a nápad sestry otvoriť v čase nezamestnanosti butik, by bol pre mužov bez zamestnania najlepším riešením. Samozrejme, podľahnú otcovi, od kúpi odstúpia, nastane nečakaná kríza doláru a prídu o peniaze. Leila im na rovinu povie, že sa týmto činom odsúdili k celoživotnému živoreniu. Otvorený a pravdivý obraz o súčasnom Iráne má šancu na cenu.

Snímka známeho juhokórejského režiséra Hirokaze Kore-edu Maklér (Broker) je sympatická melodráma o kupčení s odloženými deťmi, určenými na adopciu. Traja skrachovanci si bez povolenia založia hniezdo záchrany a čakajú na úlovok. Dieťa im donesie mladá mamička, ktorá sa k nemluvniatku neskôr vráti,  potuluje s nimi po krajine a  hľadajú vhodnú rodinu na adopciu. Ženu pritom sleduje a hľadá polícia pre vraždu. Film je humorný i smutný, ale karty asi nezamieša.

Francúzska režisérka Claire Denis situovala príbeh filmu Hviezdy na poludnie (Stars at Noon) do nepokojnej Nikaraguy. Tam sa potuluje krásna dievčina, vydávajúca sa za americkú novinárku, nikto jej to neverí, skôr sa správa ako prostitútka. Stretne tam takisto tajomného muža svojich snov, sympatie sú vzájomné a zároveň tragické. Osudová láska nemôže dobre skončiť už aj preto, že ona je agentkou CIA a on vraj pracuje pre konkurenciu. Najpozoruhodnejšie je herecké obsadenie, tajomnú dievčina hrá krásna dcéra Andie MacDowell Margaret Qualley a jeho sympatický Joe Alwyn. Sympatická dvojica, ale  o je asi všetko.

Bude triumfovať aj Nostalgia alebo snímka Zavrieť ?

Upokojenie (Pacifiction) španielskeho režiséra Alberta Serra je pre mnohých kandidát na cenu, trvá presne 2 hodiny a 45 minút a kto to videl (veľa novinárov už odcestovalo) a dokázal dopozerať na konca, to môže aj tvrdiť. Martone je invenčný tvorca, príbeh žoviálneho majiteľa hotela situoval do krásneho prostredia Polynézie, kde hrdinovia diskutujú o živote, katastrófach, politike, smutnej budúcnosti ľudstva. Niektoré pasáže sú skutočne znepokojujúce a odznie veľa pravdy o súčasnom rozbúrenom svete. Či to bude stačiť uvidíme...

Osobne sa ma najviac dotkol film belgického režiséra Lucasa Dhonta Blízko (Close) o dvoch 13- ročných pubertiakoch. Léo a Rémi si rozumejú, sú stále spolu, ich priateľstvo je však naštrbené okolím, ktoré si z nich uťahuje. Možno to bola aj trochu homosexuálna príťažlivosť, ale to nie je podstatné, lebo pravdepodobnejšie je, že to bolo len obyčajné priateľstvo, vystavené skúške vo veľmi kritickom veku. Leo tlak okolia nevydrží, Rémiho odsunie na vedľajšiu koľaj, čo zasa nežného, umelecky založeného chlapca tragicky zasiahne. Málokedy som videla na túto tému tak citlivo nakrútený film, vynikne po režijnej, scenáristickej a hereckej stránke, ale je to najmä dielo, ktoré nie je uhovorené, veľa dopovie brilantná kamera, prosto vynikne nenápadná, ale dokonalá filmárčina. Mohol ba raz dostať aj takýto film Zlatú palmu. Zaslúžil by si ju.