Berlínsky filmový festival zvyknú médiá povrchne a neprávom označovať za spolitizovaný. Tohto roku sa dokonca ozývala silná kritika, namierená voči režisérovi Dieterovi Kosslickovi, argumentujúca najmä výberom diel do hlavnej súťažnej festivalovej prehliadky. No medzinárodná porota, pod vedením hongkonského režiséra Wonga Kar-waia presvedčila, že cieľom Berlinale je vytvárať mosty. Nielen medzi Východom a Západom, ale aj medzi rôznymi kultúrami. O ceny sa podelilo osem z devätnástich snímok hlavnej súťaže tohtoročného Berlinale, od Kanady cez USA až po Kazachstan.

Zlatý medveď pre Rumunsko

Cenu najvzácnejšiu – Zlatého medveďa za najlepší film – si odniesli tvorcovia rumunskej drámy Poziţia Copilului o dominantnej matke z vplyvnej rodiny, ktorá sa pokúša zmanipulovať vyšetrovanie tragickej dopravnej nehody, spôsobenej jej synom. Film ocenila aj medzinárodná federácia kritikov FIPRESCI. Vlani v Berlíne zvíťazili talianski bratia Tavianiovci s dokumentárnou drámou Cézar musí zomrieť, rok predtým iránsky filmár Asghar Farhadi s filmom Rozchod Nadera a Simin.

Hlavná festivalová prehliadka sa niesla v duchu ženských tém. Dominovali jej postavy silných, zrelých žien, stvárnených dámami ako Juliette Binoche, Catherine Deneuve, Isabelle Huppert či Nina Hoss. Už od prvého uvedenia nikto nepochyboval o tom, že cenu si zaslúži čilská herečka Paulina Garcia za titulnú rolu v čilsko-španielskom filme Gloria o emancipovanej rozvedenej súčasníčke, ktorá pred šesťdesiatkou podľahne citom k o sedem rokov staršiemu mužovi. Napodiv, snímke udelila svoju cenu aj ekumenická porota.

Vic a Flo uvideli medveďa. Strieborného

Cenu, nazvanú podľa zakladateľa Berlinale Alfreda Bauera porotcovia udelili kanadskej dráme Vic+Flo ont vu un ours (Vic a Flo videli medveďa) o dvojici lesbických žien, prepustených na podmienku z dlhoročného väzenia. Minulosť ich však dostihne aj uprostred javorových lesov.

Až dva Strieborné medvede si odniesla svojrázna dokumentárna dráma bosnianskeho režiséra Danisa Tanovića (Oscar 2002 za Zem nikoho) Epizoda u životu berača željeza. Chudobná bosnianska rómska rodina pred kamerami rekonštruuje svoj príbeh s takou presvedčivosťou, že film získal nielen Veľkú cenu poroty, ale Nazif Mujić dokonca aj Strieborného medveďa za herecký výkon… hoci vlastne vôbec nič nehral, bol a zostal sám sebou, zberačom starého železa, ktorý nemá peniaze na lekárske ošetrenie smrteľne chorej manželky.

Umenie sa nedá zakázať

Najlepším režisérom podľa porotcov bol Američan David Gordon Green s milou civilnou nezávislou komédiou Prince Avalanche o dvojici prostoduchých cestárov Alvinovi a Lanceovi, obnovujúcich po veľkom lesnom požiari dopravné značky v zapadnutých pustých horách.

Odvtedy, ako iránsky režim odsúdil Jafara Panahiho na dvadsaťročný zákaz vykonávania filmárskeho povolania, sa na svetových fórach objavila už druhá jeho snímka. Po In film nist (Toto nie je film) z roku 2001 prišla komorná štúdia prenasledovaného umelca Pardé (Closed Curtain), opäť minimalisticky realizovaná v domácich podmienkach a berlínska porota ju odmenila Strieborným medveďom za scenár.

Zvláštne uznania americkej snímke Gusa Van Santa Promised Land a juhoafrickej dráme Layla Fourie sú viac vyjadrením istej filmovej festivalovej diplomacie ako skutočných výnimočných kvalít.

Sláva víťazom, porazených niet

No nech bol verdikt poroty akokoľvek šalamúnsky, na všetkých, ktorí si to zaslúžili, sa dostať nemohlo. To však neznamená, že by si ocenenia nezaslúžili francúzska dráma Camille Claudel 1915 Bruna Dumonta, remake klasického westernu Na pravé poludnie, ktorý na súčasný severoruský vidiek previedol Boris Chlebnikov pod názvom Dolgaja sčastlivaja žizň, záver trilógie Ulricha Seidla Paradies: Hoffnung, adaptácia Diderotovej Mníšky v réžii Guillaume Niclouxa, poľský príbeh homosexuálneho kňaza W imie… režisérky Malgosky Szumowskej (cena Teddy poroty homosexuálov a lesbičiek aj Siegessäule Reader’s Award) alebo ďalší z “posledných filmov” Stevena Soderbergha Side Effects. Aj tohto roku totiž platilo, že ocenením vysokých kvalít je už samotný výber do hlavnej súťaže.

Na rozdiel od filmových festivalov v Cannes či Benátkach žilo filmom celé nemecké hlavné mesto. A to nielen v nedeľu, ktorá je na Berlinale tradične dňom, venovaným výlučne bežnému platiacemu publiku. Dvanásť festivalových prehliadok sa konalo v 22 berlínskych kinách, väčšinou viacsálových.  Len na Medzinárodnom filmovom trhu sa uskutočnilo vyše tisíc predstavení a celková návštevnosť, ktorú ešte nevyčíslili, môže prekročiť pol milióna predaných vstupeniek! Keby nič iné, už len to robí z Berlinale podujatie, ktoré nemá na svete obdobu.

Ceny 63. MFF Berlín 2013

Zlatý medveď za najlepší film:
Poziţia Copilului (Child's Pose
), r. Călin Peter Netzer, Rumunsko

Veľká cena poroty – Strieborný medveď:
Epizoda u životu berača željeza
(An Episode in the Life of an Iron Picker),  r. Danis Tanović, Bosna a Hercegovina-Francúzsko-Slovinsko

Cena Alfreda Bauera – Strieborný medveď
na pamiatku zakladateľa festivalu, za filmové dielo, ktoré otvára nové perspektívy kinematografie:
Vic+Flo ont vu un ours (Vic+Flo Saw a Bear), r. Denis Côté, Kanada

Strieborný medveď za réžiu:
David Gordon Green za Prince Avalanche, USA

Strieborný medveď za ženský herecký výkon:
Paulina García v Gloria, r. Sebastián Lelio, Chile-Španielsko

Strieborný medveď za mužský herecký výkon:
Nazif Mujić v
Epizoda u životu berača željeza (An Episode in the Life of an Iron Picker), r, Danis Tanović

Strieborný medveď za scenár:
Jafar Panahi za
Pardé (Closed Curtain), r. Jafar Panahi, Kamboziya Partovi, Irán

Strieborný medveď za kameru:
Aziz Zhambakiyev za 
Uroki Garmonii (Harmony Lessons), r. Emir Baigazin, Kazachstan-Nemecko

Zvláštne uznanie:
Promised Land, r. Gus Van Sant, USA
a
Layla Fourie, r. Pia Marais, Nemecko-Juhoafrická republika-Francúzsko-Holandsko

Cena za najlepší prvý hraný film
spojená s prémiou 50 000 eur
The Rocket,
r. Kim Mordaunt, Austrália