Po tom, ako na benátskom Lide davy dievčatiek vzrušene vítali Johnnyho Deppa, Shiu LaBeoufa a Eddieho Redmayna, po odovzdávaní cien za celoživotnú tvorbu Jonathanovi Demmemu i Bertrandovi Tavernierovi, po skončení medzinárodného filmového trhu, po stretnutiach s Alexandrom Sokurovom, Juliette Binoche, Tildou Swinton, Ralphom Fiennesom a ďalšími hviezdami sa 72. medzinárodný filmový festival v Benátkach upokojil a začal plynúť nerušeným tempom, pozostávajúcim z filmových predstavení a tlačových konferencií. A hoci pred sebou ešte máme štyri dni plné zaujímavých noviniek známych autorov, vzrušenie opadlo spolu s príchodom studeného frontu. Na benátske Lido svieti zubaté jesenné slnko: ešte štyri dni, ale ako keby už odznelo všetko napínavé, dôležité a pútavé. Ako keby nastal čas bilancovať.

„Spolu s duálnym rozdelením sveta sa vytratil aj filmový monopol alebo duopol – delenie na kinematografiu hollywoodsku, európsku a zvyšku sveta,“ povedal v úvodnom príhovore 72. medzinárodného filmového festivalu v Benátkach jeho riaditeľ Alberto Barbera a pokračoval: „dvadsiate storočie je za nami, otvárame nové sféry, s novými podmienkami, pravidlami a normami. Benátsky festival sa usiluje zachytiť tieto zmeny a dokumentovať ich. Po pol storočí dochádza aj ku generačnému zlomu na poli svetového filmu, keď starí známi majstri odchádzajú pre vysoký vek, stratu tvorivých schopností či finančné problémy a do popredia sa derú noví ambiciózni tvorcovia. Sme svedkami toho, ako hľadajú orientáciu, smer a priestor. Náš festival chce byť svedectvom o tejto zmeny a tohto hľadania.“

V ostatných rokoch, sediac na benátskom Lide, s čoraz väčšou závisťou čítam vo filmových časopisoch program festivalu v Toronte. Kanaďania ho so zdravou drzosťou organizujú tak, aby sa prekrýval s tým benátskym. A pomaly, postupne, strhávajú pozornosť na seba. V Toronte a nie v Benátkach predstavia svoje novinky Natalie Portman, Sydney Pollack, Michael Moore, Claude Lelouche, Ridley Scott, Stephen Frears, filmári latiskoamerickí, ázijskí, škandinávski, stredoeurópski. Premietnu tu to najzaujímavejšie z Berlína, Cannes… a dokonca i z Benátok! Kto chce spoznať aktuálny stav svetovej kinematografie, mieri do Toronta. Tak teda načo chodiť na benátske Lido?

Spolu so sprievodnými prehliadkami Týždeň medzinárodnej filmovej kritiky a Dni autorov a interpretov ponúkol 71. medzinárodný filmový festival v Benátkach za jedenásť dní 85 filmov. Napriek tomu, že už zaradenie do programu má podľa usporiadateľov byť uznaním a zárukou vysokej kvality, počet cien, ktoré festival rozdal, dosiahol 71, z toho bolo 22 hlavných a 49 vedľajších ocenení. V porotách štyroch štatutárnych súťaží zasadalo 21 porotcov.

Kým v sobotu večer v Palazzo del Cinema na benátskom Lide oznámi porota svoj verdikt, do súťaže ešte zasiahne silná trojka. Andrej Končalovskij snímkou Bielyje noči počtaljona Alekseja Trjapicina, Abel Ferrara so svojou životopisnou drámou Pasolini s Willemom Dafoem a Andrew Niccol príbehom amerického vojenského pilota diaľkovo ovládaných lietadiel Good Kill s Ethanom Hawkeom v hlavnej role. Tipovať výsledky by teda ešte bolo predčasné.

Tohtoročný 71. medzinárodný filmový festival v Benátkach dodržiava líniu, vytýčenú novým vedením a vyhýba sa komerčnej kinematografii ako čert svätenej vode. Filmové umenie je super vec, lenže láka len hŕstku odborníkov a znalcov. Na benátskom Lide je mŕtvo, dni i večery sú tiché, reštaurácie, bary a kaviarne poloprázdne, ako keby sa žiadny festival nekonal.

Hoci krása Benátok je nesmrteľná, tohtoročný 71. medzinárodný filmový festival na benátskom Lide je skromnejší ako inokedy, bez mnohých sprievodných podujatí a výstav, dokonca i bez tradičnej Filmovej dediny so stánkami predajcov kníh, videa i oblečenia, zato s mnohými technickými nedostatkami, katastrofálnymi podmienkami pre novinárov (fatálne nezvládnuté zabezpečenie prístupu na internet, prostredníctvom ktorého sa tohto roku distribuujú všetky informácie i fotografie).

V stredu 27. augusta sa už po 71. raz otvoria kinosály Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach. Najmenšie a najstaršie filmové podujatie síce ostáva v tieni komerčne zaujímavejších festivalov v Montreale a Toronte, stále však spolu s Berlínom a Cannes patrí k medzinárodnej špičke. Nad Palazzo del Cinema bude viať štyridsať vlajok zúčastnených krajín.

Porota 70. MFF v Benátkach, vedená talianskym režisérom Bernardom Bertoluccim, je o tom očividne presvedčená, preto dokázala dokonale prekvapiť. A vyvolať rovnako nadšený potlesk, pokriky Bravo! i rozladené bučanie a piskot. Neocenila žiadneho z veľkých známych autorov ako Terry Gilliam (fantaskná distopia Zero Theorem), Amos Gitai (jedným dlhým záberom nasnímaná dráma Ana Arabia), Hayao Miyazaki (kreslený životopis leteckého konštruktéra Kaze Tachinu), ba dokonca ignorovala aj komediálnu drámu Stephena Frearsa Philomena so skvelou Judi Dench v hlavnej role, ktorá až do poslednej chvíle dominovala všetkým rebríčkom a získala šesť neštatutárnych ocenení. Udelili jej iba cenu za scenár.