Al Pacino zachraňuje festival

logo-2014-cinemaTohtoročný 71. medzinárodný filmový festival v Benátkach dodržiava líniu, vytýčenú novým vedením a vyhýba sa komerčnej kinematografii ako čert svätenej vode. Filmové umenie je super vec, lenže láka len hŕstku odborníkov a znalcov. Na benátskom Lide je mŕtvo, dni i večery sú tiché, reštaurácie, bary a kaviarne poloprázdne, ako keby sa žiadny festival nekonal.

Festival tohto roku teda neoplýva filmovými hitmi, svetoznámymi hviezdami ani vplyvným filmovým trhom, a tak dve nové nezávislé nízkorozpočtové snímky, v ktorých účinkuje americký veterán Al Pacino, boli vďačným oživením v pravú chvíľu. Na filmovom festivale, ktorý sa 4. septembra začne v Toronte, zaniknú medzi desiatkami ďalších diel s hviezdnym obsadením. V Benátkach cez víkend konečne pred Filmový palác prilákali aj čosi, čo s prižmúrením oboch očí možno nazvať zástupmi fanúšikov.

11820-The Humbling 5Režisér Barry Levinson, preslávený snímkou Rain Man, nakrútil s Al Pacinom drámu The Humbling. V mnohom pôsobí ako paralelná verzia príbehu z otváracieho festivalového filmu Birdman Alejandra G.  Iñárritu. Al Pacino hrá v príbehu podľa Pulitzerovou cenou ovečneného románu Philipa Rotha do veľkej miery autobiografickú postavu slávneho divadelného a filmového herca Simona Axlera, ktorý trpí stratou sebadôvery, depresiami a z toho prameniacimi sklonmi k samovražde. Z apatie ho vytrhne dcéra jeho priateľov Pegeen (Greta Gerwigová), ktorú pozná odmalička a kedysi žartoval, že sa s ňou ožení. Mladá energická žena vpadne do jeho života na vidieku v Connecticute a žiada, aby splnil sľub, ktorý vždy brala vážne. Jedinou prekážkou môže byť, že je aktívna lesbička. A ešte to, že môže byť Axlerovou nemanželskou dcérou. Herec pod jej vplyvom prestáva vnímať skutočnosť, podlieha vlastným ilúziám a predstavám, nie je schopný stavať si reálne ciele a napĺňať ich, čo vedie k jeho úpadku.

Al Pacino netají, že film je veľmi osobný: „Je to tá vzácna súhra okolností, keď som čítal román a zatúžil sfilmovať ho. Hlavná postava je mi veľmi blízka, ihneď som sa s ňou stotožnil – a navyše som aj veľký fanúšik Philipa Rotha. Som už vo veku, keď si prirodzene kladiem otázky, kedy sa začal môj úpadok? Prečo sa začal? A ako sa s tým vysporiadať?“ Film vznikal guerillovým spôsobom priamo v connecticutskom dome režiséra Levinsona: „Al mi dal čítať knihu a zistili sme, že v mnohom sa zhodujeme. Nie je to len jeho osobný príbeh. Filmovali sme päť dní a po prestávke ďalších deväť. Celé nakrúcanie netrvalo ani mesiac a rozpočet bol minimálny,“ priznal režisér.

11483-ManglehornKým Humbling uviedol benátsky festival v hlavnej prehliadke mimo súťaž, dráma režiséra Davida Gordona Greena Manglehorn, ktorú tiež vo svetovej premiére uviedli v sobotu, ašpiruje na Zlatého leva. Green vlani na berlínskom festivale zažiaril s filmom Prince Avalanche a v Benátkach bodoval drámou Joe s Nicolasom Cageom. V jeho novinke hrá Al Pacino zámočníka z malého mesta A. J. Manglehorna Hoci je v dôchodkovom veku, nikdy sa nespamätal z dávnej nešťastnej lásky, ktorá sa preňho stala posadnutosťu, znemožňujúcou mu život v realite a normálne vzťahy. Osamelý starec nedokáže komunikovať so synom (Chris Messina) ani s oddaným žiakom (filmár Harmony Korine) či s naivnou bankovou úradníčkou (Holly Hunterová). Manglehorn má minimalistický dej, takmer žiadny Je podmanivou psychologickou štúdiou starnutia, priam dokumentaristicky zasadenou do americkej súčasnosti.

Námet na film našli Green s Al Pacinom v roku 2012, keď spolu nakrúcali reklamný spot. „Vtedy sa zrodila postava starého zámočníka,“ povedal režisér. „Dopadlo to bizarne. Al povedal, že so mnou nechce nakrúcať žiadnu reklamu, ale rád so mnou natočí hraný film.“ Názov je odvodený z ulice Mangle Horne Road, ktorý Greenovi utkvel v pamäti, keď nakrúcal dokument o obetiach hurikánu v Severnej Karolíne. „Povedal som kamarátovi z detstva, scenáristovi Paulovi Loganovi, aby zašiel za Al Pacinom, zoznámil sa s ním, pozhováral – a napísal preňho scenár s názvom Manglehorn, nech už to bude znamenať čokoľvek.“

„Keď sa mi v januári 2013 dostal do rúk, prečítal som si to a vravel: Dočerta – a čo s týmto mám robiť?“ priznal Al Pacino. No po stretnutí s režisérom ho projekt nadchol: „Green je neobyčajný filmár. Premietol mi svoje predchádzajúce filmy a ja som zistil, že je iný ako ostatní a vie, čo chce. Nie je remeselník, ale skutočný umelec.“

Po Birdmanovi a Humbling sme za tri dni v Benátkach videli aj tretí film z prostredia broadwayských divadiel. Nadšenie divákov, fanúšikov, ale nie kritikov, vyvolala premiéra ľahkej situačnej komédie Petra Bogdanovicha She’s Funny That Way s Owenom Wilsonom, Jennifer Anistonovou, Rhysom Ifansom a vychádzajúcou hviezdou Imogen Poots z Veľkej Británie. Príbeh prostitútky, ktorá sa chce stať herečkou, záletného divadelného režiséra a jeho rozmarnej manželky, ostýchavého dramatika, mizerného súkromného detektíva a sociopatickej psychoanalytičky je hrou neuveriteľných náhod v štýle starých komédií Ernsta Lubitscha s allenovským nádychom, bizarnými figúrkami, bláznivými situáciami, brisknými dialógmi a vtipným obsadením, kde sa rola ušla aj Quentinovi Tarrantinovi. Bogdanovich mal v Benátkach svoje filmy už v rokoch  1979 a 1982, no podľa recenzentov She’s Funny That Way jeho staršej tvorbe nesiaha ani po päty. Prísne recenzie však nijako nemôžu zatieniť fakt, že rozosmiate a dobre naladené publikum premiéru odmenilo búrlivým potleskom.

anime nere foto 12 BobulovaPotlesk sa ušiel aj Barbore Bobulovej, ktorá stvárnila manželku kalábrijského mafiána vo westernovo ladenej kriminálnej dráme o pomste, zločine a treste zo súčasnosti Anime Nere (Čierne duše) režiséra Francesca Munziho. Publikum prijalo aj francúzsko-švajčiarsko-belgickú  sociálne ladenú komediálnu drámu Xaviera Beauvoisa La rançon de la gloire (Cena slávy) o dvojici zúfalcov (Benoît Poelvoorde, Roschdy Zem), ktorí s vidinou vysokého výkupného v roku 1977 z čerstvého hrobu ukradli rakvu s pozostatkami Charlieho Chaplina. Benoît Poelvoorde hrá aj v hlavnej role francúzskej súťažnej ľúbostnej drámy 3 coeurs (Tri srdcia) Benoîta Jacquota – po boku Charlotte Gainsbourgovej, Chiary Mastroianniovej a Catherine Deneuvovej.

Ovácie zožala aj iránska filmárka Rakshan Banietemad, ktorej režim po dlhom čase opäť dovolil nakrúcať. Ghesseha (Príbehy) je umne pospájaný poviedkový film, zameraný na život žien v súčasnom Teheráne. Pokračuje v príbehoch postáv z jej predchádzajúcich filmov, za ktoré ju iránsky režim prenasledoval. Festivalové publikum vrúcne prijalo i chorvátsku minimalistickú drámu scenáristu a režiséra Ognjena Sviličića Takva su pravila (Také sú pravidlá) o prostých manželoch zo Zagrebu, ktorým sadistickí spolužiaci ubijú na smrť syna – stredoškoláka. Podobne ako na Slovensku, aj v Chorvátsku narážajú obyčajní bezvýznamní bezmocní ľudkovia len na aroganciu, bezcitnosť, nezáujem zdravotníctva i polície a zostávajú im iba oči pre plač, pretože také sú skrátka pravidlá.

V nedeľu sa svetovej premiéry dočkal aj nový digitálne animovaný film štúdií Laika Boxtrols, ktorý do slovenských kín vstúpi pod názvom Škatuliaci. No ak vedenie nezmení koncepciu a kritériá výberu filmov, ak nezačne robiť menej snobskú festivalovú politiku smerom k vyššej diváckej zaujímavosti i atraktívnosti pre sponzorov, benátsku Mostru už onedlho čaká smutná budúcnosť. Iba z krásy palácov nad kanálmi a slnkom prežiarených mondénnych pláží nevyžije žiadny festival. Ani ten benátsky.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.