Dvadsiaty ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik bude veľkou šesťdňovou oslavou kvalitnej domácej aj zahraničnej kinematografie. Bohatý výber atraktívnych filmov čaká na návštevníčky a návštevníkov festivalu od 10. do 15. septembra aj v obľúbenej sekcii Cesty slávy, ktorá predstavuje výber z áčkových filmových podujatí. Organizátori očakávajú aj v tomto roku mimoriadny divácky záujem a naplnenie všetkých festivalových kín. Oslava 20. rokov filmových zážitkov bude nezabudnuteľných vyvrcholením leta.

Obrovský úspech príbehov, v ktorých figurujú vrahovia masoví, alebo len takí jedno, či viackrát rázoví, je faktom, o ktorí by sa mali zaujímať nielen filmoví kritici, ale i sociológovia, či psychológovia. Asi ešte stále platí, že podobné krvavé historky sú populárne najmä v časoch relatívneho kľudu a v turbulentných časoch diváci viac preferujú komédie a romantické idylky, ale vzhľadom na dnešné vojnové konflikty sa toto tvrdenie veľmi nechytá. Vrahovia a násilníci si udržujú trvalú obľubu publika nezávisle od toho, čím svet prechádza. Možno ich popularita viac súvisí s nejakou formou sexuálnej afinity k dravcom a nepolapiteľným zabijakom. Tieto podprahové túžby zmocniť sa a ovládnuť asi zdieľa viac divákov a diváčiek, než sa na prvý pohľad zdá.

Príchod vlaku na stanicu La Ciotat, Východ z továrne, Pokropený kropič. Tieto pár sekundové filmové zábery vstúpili do dejín kinematografie. Vytvorili ich bratia Auguste a Louis Lumièrovci na konci 19. storočia a 28. decembra 1895 predstavili svoje filmy verejnosti v Grand Café v Paríži na bulvári des Capucines. Zavalení tisíckami možností, tisíckami filmov či seriálov zabúdame na začiatky, keď osamelý muž stál za čudnou krabicou a točil kľukou. Nakrúcal. Tournage (francúzsky) je krútenie, nakrúcanie. Aj keď dnes sa žiadnou kľukou nekrúti a filmové kamery či mobily sú neuveriteľne sofistikované prístroje, tá stopa po prvých krokoch vzniku filmu zostala. Stále totiž filmy nakrúcame.

Je to už rovné polstoročie, čo sa svetu predstavil legendárny film Stevena Spielberga Čeľuste s neľútostným žralokom v centre pozornosti. Ten desil v prítmí kinosál divákov po celom svete a dnes o ňom môžeme bez okolkov napísať, že dokázal vytvoriť akýsi prototyp letného blockbusteru. Jeho úspech podčiarkla i trojica Oscarov udelených v technických kategóriách a niet divu, že medzičasom vzniklo množstvo ďalších žraločích thillerov. Len máloktoré však možno radiť medzi skutočne vydarené a k tým lepším v zásade patrí aj nový austrálsky počin s názvom Nebezpečné zvieratá.

Odolať nepriestrelnej charizme herca Boba Odenkirka, slávneho právnického nímanda Jimmiho/Saula z dnes už ikonických seriálov Volajte Saulovi (2015-2022) a následne majsterštyku Breaking Bad (2008-2013), veľmi nešlo aj kvôli nemenej vplyvnej a stále zaujímavej Sharon Stone. Príbeh Hutcha Mansella, obyčajného everymana z predmestia, pokorného otca rodiny sa začína v predchádzajúcom filme z totožným názvom Nikto. Predstavuje sa ako Nikto, ale jeho starostlivo potlačená minulosť agenta/fixera čaká na príležitosť. Najprv sa testuje pri nočnej krádeži v jeho dome a je spokojný, že svoje neprekonateľné schopnosti vytrieskať ľubovoľné množstvo útočníkov, udržal pod kontrolou. Netrvá to však dlho. Zlodejská dvojica ukradla dcérke náramok s mačičkami a to sa neodpúšťa. Nájde si ich, ale plač bábätka vo vedľajšej miestnosti ho zastaví. Naplno však prepukne v autobuse mestskej dopravy, kam vkročí banda výtržníkov a je zle. Nevie, že odrovnal i syna ruského mafiána a tak čelí pokusu o brutálnu pomstu. Nasleduje divoký tanec bitiek pre ľubovoľné vekové kategórie. Šelma je slobodná.