Hovorí vám niečo meno Dexter Morgan? Tento fiktívny a vcelku populárny sériový vrah sa prvýkrát objavil na káblovej televízii Showtime ešte v roku 2006. Celkovo sa seriál voľne inšpirovaný knižnou predlohou Jeffa Lindseyho dočkal ôsmich sérií a prežil i svoj kontroverzný záver vďaka nadviazaniu po rokoch s názvom Nová krv. Ani tam ho síce tvorcovia nevylepšili, no poznáte to, železo treba kuť buď za horúca, alebo kým sa ešte dá. A tu ešte rozhodne dá, čoho dôkazom je nový seriál s názvom Dexter: Original Sin.

V nedeľu 16. februára sa v londýnskej Royal Festival Hall odovzdávali ceny BAFTA. Hlavnými favoritmi boli vatikánska dráma Konkláve podľa románu Roberta Harrisa, ktorú režíroval Edward Berger, s Ralphom Fiennesom a Stanleym Tuccim v hlavných úlohách s dvanástimi nomináciami nasledovaná Emiliou Peréz Jacquesa Audiarda s jedenástimi a Brutalistom Bradyho Corbeta s Adrienom Brodym v hlavnej úlohe s deviatimi nomináciami. Írsky hip-hopový životopisný film  režiséra Richa Peppiatta o rapovom triu Kneecap zBelfastu, ktorý bol u nás uvedený zatiaľ len na MFF Cinematik Piešťany, za zapísal do histórie udeľovania cien BAFTA tým, že vyrovnal rekord v počte nominácií debutujúceho tvorcu. Mal ich šesť. Potešilo ma ocenenie nového filmu Nicka Parka a jeho kolegov z Aardman Animation. Ich film Wallace a Gromit: Pomstu poznáš po perí, ktorý nájdete na Netflixe, získal cenu za najlepší animovaný film a po prvý raz udeľovanú cenu za obsah pre deti.

Jej talent nájsť tie správne slová, ktoré by boli schopné presvedčiť porotu na súde aj o úplne nemožnom, bol nespochybniteľný. Škoda len, že ako žena a navyše ešte čiernej farby pleti v Mexiku je v rukách svojho šéfa len nástrojom na to, aby si väčšinu zásluh následne pripísal sebe a jej frustrujúco nechal iba „omrvinky“. Rita Mora Castrová (vynikajúca Zoe Saldaña) práve dopomohla tímu právnikov vyhrať proces, v ktorom jednoznačne vinný, avšak majetný a politicky vplyvný klient, oficiálne, nie lenže mnohopočetnými údermi nezabil svoju manželku, ale vraj bol obvinený protiprávne, lebo sa podľa zmanipulovaných dôkazov zabila sama. A tak Rita zase raz volá svojej matke s almužnou na výplatnej páske, či výčitkami svedomia, namiesto radosti z profesijného úspechu. Pričom vie, že budúcnosť jej iné, ako obdobne morálne problematické prípady určite nechystá. Pravdepodobne bude celé dni zavalená spismi, drieť bez šance na skutočné priateľstvá, či intímne vzťahy. Žiť ako v pasci, pokým jej na ulici niekto nenavlečie vrece cez hlavu, neodvlečie ju do pristavenej dodávky, aby sa po niekoľkých hodinách a niekde zrejme veľmi ďaleko ocitla priamo pred hlavou miestneho drogového kartelu...

Keď sa rozhodnete ísť na islandský film rátate s tým, že bude smutný, atmosféra ponurá, neraz aj zábavný, no nikdy nie banálny. Už samotný názov Chlad napovedá, že bude patriť k prvým spomínaným. Režisér Erlingur Thoroddsen sa však rozhodol experimentovať a krížiť žánre. Je Chlad sociálna dráma, mysteriózny thriller, horor, detektívka ? Asi všetko dohromady, ale najlepšie by ho vystihovalo mysteriózny detektívny thriller. Príbeh sa odohráva v dvoch rovinách – v prvej sledujeme prácu detektíva, ktorému manželka za nejasných okolností spáchala samovraždu a spolu dcérou sa to snažia prekonať a navyše sa snaží vyšetriť starý prípad nevysvetlenej smrti dvoch chlapcov v nápravnom ústave, v druhej retrospektívnej rovine sa zasa odhaľujú príčiny a okolnosti úmrtia chlapcov. Príbehy zdanlivo nesúvisia a je len otázka času, kedy sa stretnú, čo však trvá až príliš dlho kým sa tak stane. Dovtedy otec bojuje s démonmi svojej dcéry, ktorá sa zo smrti matka nevie spamätať, nevie sa zbaviť obsesívnych myšlienok.

Volá sa „Períčko“ McGraw – tučniak s prenikavo nepriateľským pohľadom a vždy s dôkladne prepracovaným zlodejským plánom v zálohe. Vynálezcovi Wallaceovi (v pôvodnom znení Ben Whitehead) s jeho verným psom Gromitom, čo neraz za pánička zachraňuje kriticky vyhrotenú situáciu, sa ho podarilo prichytiť pri čine, práve keď sa pokúšal ukradnúť z mestského múzea veľký modrý diamant. Zneužil pri tom vtedy Wallaceov nápad s mechanickými nohavicami, ktoré pôvodne mali slúžiť Gromitovi, ako pomôcka pri venčení. Teraz je uväznený v režime toho najprísnejšieho stráženia v miestnej zoologickej záhrade a už trénuje na adekvátne drsnú pomstu. Samozrejme, spojenú s opätovným pokusom cenný diamant odcudziť a zneužiť pri tom ďalší z Wallaceových neraz neprakticky bláznivých vynálezov, aby bol po zásluhe za zločin obvinený on. Stačí len trpezlivo počkať, kým si stráže v zoo dajú krátku siestu a „hacknúť“ cez ich počítač čokoľvek, hoci len minimálne deštruktívne, čo Wallace vo svojej dielni medzi časom stihol skonštruovať. Bude to potľapkávačka, ktorá by nahradila jeho ruku pri vzdávaní pochvaly milovanému psovi? Alebo trpaslík Norbot (Reece Shearsmith), ktorého mu skonštruoval na pomoc v záhradke?