Ak by sa v súvislosti s poľským detektívnym seriálom Odmäk vysoko uspokojujúcej kvality malo povedať, že je poučený škandinávskou školou, asi by bolo potrebné túto “školu” nejako definovať a upresniť toto uznanlivé označenie. Niekedy si málo uvedomujeme, že vlne popularity tých najfrekventovanejších titulov predchádzala kvalitná žánrová literatúra a filmári mali z čoho vychádzať ako v originalite príbehov, tak jednotlivých postáv.

Ďalšou nepríliš diskutovanou časťou je fakt, že tvorcovia dokázali vychádzať z vlastných kultúrnych paradigiem, čiže všetkého, čo tvorí identitu severských kultúr, od úzkeho vzťahu k prírode, a to nielen v podobe turistických prechádzok, ale skutočnou mentálno-psychologickou väzbou, z ktorej vychádza také množstvo charakteristických kultúrnych znakov, že by si zasluhovali samostatné pojednanie. Niekde na hrane zvieracieho a ľudského sa potom odohrávajú drsné a často beštiálne vraždy, vzdialené od pragmatických motívov plne urbanizovaného sveta. Skrátka vzťah k prírode a jej prítomnosť dodáva príbehom zadný plán, oscilujúci medzi tajomstvom a mystikou. Niekedy len v náznakoch, inokedy tvoria komplexný ideový rámec.

Poliaci sa naučili tento prístup chápať a ako je vidieť i na tomto seriáli, aj uchopiť. My sa v detektívke a krimi pohybujeme ešte stále vo fáze bezradnej imitácie, ktorá má slovenské reálie viac niekde na obrazovke, než v hlave. V príbehu o hľadaní páchateľa zabitej mladej ženy, ktorá práve porodila, zanechala na záznamníku záchranky vystrašené volanie o pomoc s tým, že začala rodiť, je v aute, na ceste za otcom a niekto ju ohrozuje, je prítomné more, lebo príbeh je situovaný do Štetína a lodenice tiež tvoria zaujímavú faktúru seriálového vizuálu. Vodná plocha mu pomáha dotvárať nielen atmosféru, ale aj prítomnosti dodáva i čosi naviac, možno čosi z transcedentnej osudovej línie, prítomnej v životoch hrdinov. Zamrznú v šoku s neočakávanej udalosti, ktorou bola smrť Wojtka, Kataryninho muža a rovnako mrazivé je i stretnutie so smrťou a jej následkami. Všetko sa postupne uvoľňuje, vysvetľuje sa a odpúšťa, nastáva “odmäk”. Aj táto prírodná paralela má súvis so škandinávskou školou. Česká a slovenská detektívka sa k takémuto spojeniu priblížila tuším len raz, vo filme Vrah skrýva tvár (1966) s Rudolfom Hrušínským, ikonickým majorom Kalašom.

V úvode sedí vyšetrovateľka Katarzyna Zawieja (Katarzyna Wajda) v policajnej loďke na jazere, dúfa, že pochopí nečakanú smrť svojho muža. Vyšetroval obchod s bielym mäsom a záver policajného vyšetrovania pobúril ako ju, tak jeho otca, bývalého policajta. Vraj spáchal samovraždu výstrelom do hlavy. Ostala sama s päťročnou dcérkou Hankou. Obraz ženskej vyšetrovateľky s komplikovaným rodinným pozadím je tým najmenej originálnym scenáristickým riešením. Zranených, sklamaných, ale nesmierne bystrých hrdiniek je v detektívkach záplava, je teda otázka prečo sa nedá vymyslieť čosi iné a menej stereotypné.

Zawieja, lebo tak ju oslovujú, nájde tašku s konzervou detskej výživy a kusom pupočnej šnúry náhodou, pri naháňačke s vystrašeným svedkom vraždy bezdomovca, ku ktorej ju pôvodne privolajú. Všetko je čerstvé a tak treba hľadať nielen dieťa, ale aj matku. Tá sa vzápätí nájde mŕtva. Je to dcéra miestneho prokurátora Strzeleckého (Bogusław Linda) a po pitve je zrejmé, že pred smrťou porodila. Oznámia smutnú zvesť jej mužovi Marcinovi Krasińskému (Sebastian Fabijański) a hneď ho aj zaistia. Nestačí mu alibi, popíjal so svojim kamarátom Konradom Janasom (Piotr Żurawski) a jeho žena sa mu márne snažila dovolať.

Nájde sa auto obete s taškou, zabalenou do pôrodnice. Čo sa vlastne v lese stalo a kam zmizlo dieťa je záhadou. Jedna z vyšetrovacích línií vedie ku kreditorom Krasińského, donútili ho predať im firmu a stále operujú jeho nesplatenými dlhmi. Výkupné za dieťa však nikto nežiada. Obrátia sa teda k Strzeleckému, stále ostáva v hre variant, že sa mu mstí nejaký človek, ktorého poslal za mreže. Obratne skonštruovaná zápletka je veľmi gramotne i rozplietaná a ukončená, čo býva najlepším testom kvality scenára. Často sa totiž stáva, že pri rozhohrávaní jednotlivých motívov jednoducho dôjde scenáristom dych a dopúšťajú sa zjednodušení, ktoré sú hlavne v detektívke viditeľné a dokážu rýchle pokaziť akokoľvek sofistikovane vystavanú fabulu. Dohra celej kauzy v štýle hollywoodskej dojímavej idyly na brehu mora a v lúčoch slnka bola neveľmi logická, hrať príbeh vo vysoko realistickom štýle so zodpovedajúcimi prostrediami, motívom vraždy a vlastne i jazykovým vybavením a zavŕšiť ho srdcervúcim „dojákom“ bolo jednoznačne nevhodné.

V seriáli hrá poľská prvá liga, hviezdy ako Boguslav Linda, Erik Lubos alebo Sebastian Fabijański, čo znamená, že celý projekt nebol len spotrebnou vatou pre televízne intervaly, ale mal vyššie ambície. Tie sú na realizácii seriálu zreteľné, aj keď si na špičku aktuálnej poľskej krimiponuky reprezentovanej seriálmi ako Wataha (2014) alebo Bažina (2018-2019), nesiahli.

Odmäk (Odwilż), Poľsko, 2022
Dĺžka: 4hod 54 min (Minutáž: 46–55 min)
Réžia: Xawery Zulawski
Scenár: Marta Szymanek, Piotr Szymanek
Kamera: Tomasz Naumiuk
Hudba: Lukasz Targosz
Strih:Piotr Kmiecik, Wojciech Mrówczyński
Hrajú:  
Katarzyna Wajda, Bartłomiej Kotschedoff, Cezary Łukaszewicz, Juliusz Chrząstowski, Sebastian Fabijański, Andrzej Grabowski, Bogusław Linda, Małgorzata Gorol, Agnieszka Pilaszewska, Monika Krzywkowska, Piotr Żurawski, Ewa Skibińska, Konrad Beta, Arkadiusz Buszko, Marcin Kłosiński, Adam Kuzycz-Berezowski, Joanna Matuszak, Ernest Nita, Konrad Pawicki, Julia Rosnowska, Wojciech Sandach, Marcelina Stępkowska, Agnieszka Suchora, Marcin Zarzeczny, Wojciech Zieliński, Artur Ziółkowski, Dominik Bąk, Sebastian Łach, Maciej Miszczak, Marta Ojrzyńska, Jaśmina Polak, Aleksander Stasiewicz, Paweł Adamski, Adam Dzieciniak, Paweł Niczewski, Krzysztof Sztabiński, Joanna Gonschorek, Piotr Bumaj, Marek Kocot, Mirosław Kropielnicki, Anna Krotoska, Monika Kwiatkowska, Piotr Łaznowski, Krzysztof Pyziak, Krzysztof Zarzecki, Beata Bandurska, Eryk Lubos, Natalia Sikora, Małgorzata Szczerbowska, Tadeusz Woszczyński, Małgorzata Szeptycka a ďalší
Distribúcia: HBO Max
Foto: ČSFD cz.