Zdá sa, že popularita škandinávskeho modelu kriminálneho a detektívneho žánru dosiahla vrchol a to, čo milovníkov tohto druhu napätia čaká ďalej, asi nebude veľmi objavné, hoci prekvapujúce dávky originality nie sú v tomto zaujímavom a obľúbenom regióne vylúčené. Známky „starnutia“ sa poznajú aj tak, že sa osvedčený model opakuje už pravidelne a jeho konštrukčné schémy sú čoraz priehľadnejšie.

Gaštanko (najpresnejší preklad, v Česku sa uvádza seriál pod názvom Kaštánek), je príbehom o troch beštiálnych vraždách žien, vrah im zaživa odrezáva ruky, skončia na úteku niekde v lese... Okrem toho ďalšiu obeť vždy najprv udá na sociálnej službe s tým, že sa obvinená a vzápätí mŕtva matka nestará o svoje deti. Vraždy Laury Kjaerovej, Anne Sejer Lassenovej a Jessie Kviumovej vyšetruje Naia Thulinová (Danica Curcic), veľmi sa jej do toho nechce, lebo nadriadenému práve chcela dať výpoveď a nájsť si niečo kľudnejšie. Má dceru Le, stará sa oňu jej nebiologický dedko, lebo matka nemá pri náročnej profesii na výchovu čas. To sa má v novej práci rýchle zmeniť. Na pomoc jej šéf určí istého Marka Hesseho z Interpolu, nie je celkom vo svojej koži a Thulinová sa naňho sťažuje. Nevie, že mu v horiacom dome umrela žena a trojmesačná dcérka. Taktický ponor do osobných životov je súčasťou naratívnej stratégie „skandi“ seriálov, o hlavných hrdinoch vieme takmer všetko. Obvykle ide o zložité rodičovské i partnerské dilemy, nezriedka sú vyšetrovatelia postihnutí nejakou psychickou poruchou, alebo majú pôsobivý druh post stresového syndrómu, ako pamiatku na výrazne dramatický pracovný okamih. Honba za vrahom má takto určenými postavami, často s prepojením na vražedné motívy, hlbší psychologický účinok a posúva boj racionality s pudmi k realistickým polohám.

Vrah trestá nezodpovedné matky, čo je obľúbená scenáristická disciplína, čerpaná zrejme z frustrácie voči čoraz agresívnejšiemu feminizmu. K rovnakému riešeniu dospeli napríklad aj scenáristi filmu Snehuliak (2017), nakrúteného podľa románu Nóra Joa Nesboa. Všetko zlo pramení kdesi v detstve, úbohé siroty sú vystavené týraniu a zneužívaniu v kláštorných sirotčincoch, alebo v náhradných rodinách. V dospelosti sa rafinovanie mstia oprávneným i domnelým vinníkom ich pokrivených životov.

Dôležitú rolu hrá rekvizita, ústredný symbol príbehu, hrozivý a tajomný, s bohatým motivickým pozadím. V Gaštankovi sa malé figurky z gaštanov objavujú na mieste smrti, alebo ju nejakým spôsobom avízujú. Biedne, týrané deti ich museli v minulosti povinne vyrábať a stali sa tak súčasťou vraždiacej traumy. Môžu mať nádych hravej nevinnosti, viď spomínaného snehuliaka. Ten má vo filme identickú rolu. Najpoužívanejšou metódou na určenie ústredného symbolu je okrem rekvizity miesto. Máme tak k dispozícii záplavu geografických určení, názvy miest, dedín, ale aj mostov alebo ulíc.

Zneprehľadňovanie dejovej štruktúry je snahou odviesť pozornosť a gradovať tak moment prekvapenia, keď sa vrahom stáva tá najmenej podozrivá postava, priateľská, sympatická a ochotne pomáhajúca. V Gaštankovi sa vplieta do vyšetrovania troch vrážd línia ministerky práce a sociálnych vecí Rosy Hartungovej. Zmizla jej dospievajúca dcéra a našli sa nejaké ostatky. K vražde sa priznal istý Linus Becker. Toho vo väzení navštevuje dvojica detektívov. Rosa sa v úvodných dieloch vracia ku svojej práci a ukáže sa, že sa s vervou zasadzovala v prípadoch odobratia detí rodičom, neplniacich si svoje povinnosti. Súvisí s tým i ďalšia úroveň príbehu, kedy sa jej snažia pomstiť postihnutí rodičia.

Aj napriek tomu, že pre ostrieľanejších divákov, konzumujúcich škandinávske seriály a filmy programovo, je táto ukážka skôr vypĺňaním hromadného formulára. Je to povinná jazda nakrútená s vkusom a spoľahlivou profesionalitou, obsadená známými dánskými hercami, Davidom Denzikom, ktorý vytvoril rolu šéfa forenzního oddelenia, alebo Mikkelom Boe Følsgaardom (Mark Hess). Jeho kolegyňou, vyšetrovateľkou Niou bola dánska herečka srbského pôvodu Danica Curcic. Tú sme videli v seriáli Equinox, alebo tiež vo Wallanderovi.

Ozvučené príbehy prekliateho detstva a umierajúce matky, nehodné tohto mena, sú možno podvedomým priemetom nedostatočnej rodinnej súdržnosti a emocionálnej frustrácie do príbehov, ktoré symbolicky vyrovnávajú vnútorné hendikepy vysoko individualizovanej spoločnosti. Niet v nej miesta na obetu, zabrala ho sebarealizácia a naplnenie predstáv o vlastnej zmysluplnej existencii. Vyústenie takejto psychologickej kondície do kriminálních činov má charakter morálneho apelu. Ten je v severských detektivkách vždy v nejakej forme prítomný. Dôležitú rolu v nich hrá i príroda. V Gaštankovi je to jesenná kulisa, pred zimou odmierajúce listnaté lesy, prostredie vždy vhodné pre rozvinutie nepredvídateľných súvislostí, vymykajúcich sa racionálnemu poriadku. V týchto príbehoch vždy vieme, aké je ročné obdobie a rovnako, kde presne sa odohrávajú.

Väzba na literatúru je takmer nutnosťou. V tomto prípade ide o knihu Sørena Sveistrupa. Je zároveň scenáristom a podieľal sa aj na kultovom seriáli Zločin (2012). Zdá sa, že sirotčince sú jeho obľúbeným „naratívnym fetišom“, súdiac aj podľa filmu Ten deň príde (2016) o dvoch bratoch, ktorí svojou odvahou a vytrvalosťou porazia vedenie sirotčinca na čele s diabolským Larsom Mikkelsenom. Za scenár si Sveistrup odniesol dánsku filmovú cenu Robert.

Gaštanko (Kastanjemanden /The Chestnut Man, TV seriál), Dánsko, 2021
Dĺžka: 5 h 31 min (Minutáž: 52–59 min)
Manažéri projektu: Dorte Warnøe Høgh, David Sandreuter
Réžia: Kasper Barfoed, Mikkel Serup
Predloha: Søren Sveistrup (kniha)
Scenár: Dorte Warnøe Høgh, David Sandreuter
Kamera: Sine Vadstrup Brooker, Louise McLaughlin
Hudba: Kristian Eidnes Andersen
Strih: Cathrine Ambus, Martin Schade
Zvuk: Jonas Langkilde, Mick Raaschou, Morten Groth Brandt
Scénografia: Thomas Greve, Mathias Hassing
Kostýmy: Rikke Simonsen
Producent: Morten Kjems Juhl
Hrajú: Esben Dalgaard, Danica Curcic, David Dencik, Iben Dorner, Mikkel Boe Følsgaard, Ali Kazim, Louis Næss-Schmidt, Lars Ranthe, Anders Hove, Arian Kashef, Kristine Lauritzen, Thomas L. Corneliussen, Samy Andersen
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.