Aj keď sa možno niekomu môže zdať načasovanie seriálu K jazeru o ničivom víruse ako konjukturálny počin, nie je to celkom tak. Vznikol podľa bestsellera ruskej autorky Jany Wagner Vongozero a podľa všetkého bol vydaný v roku 2011, kedy bola pandémia len trochu obohratým segmentom žánru katastrofických filmov. Ruské žánrové filmy i televízne seriály majú stúpajúcu kvalitu a pri čítaní ruských chatov k jednotlivým titulom je zrejmé, že diváci túto tendenciu s radosťou kvitujú. Asi treba pripomenúť, že brnenský festival Serial Killer vyhral aj tento rok ruský serial Let. Minulý rok si najvyššie ocenenie odniesli Zatemnení.

Na zmysluplnú interpretáciu seriálu Tretí deň je treba privolať na pomoc Carla Junga a pripomenúť jeho inšpiratívne učenie o nevedomých silách ľudského podvedomia, súčasti psychickej reality, s ktorou sa ľudstvo vyrovnávalo vytváraním metafyzických systémov a symbolickej imaginácie. Vedel, aké zložité je oddelenie psychického sveta od pragmatickej a racionálne vnímanej reality. Trefne to vystihuje aj katolícky kňaz Marek Vácha, keď hovorí o sebe ako o jungovskom divochovi s denným a nočným názorom na svet. „V noci sa prepadám do tmy nevedomia a ocitám sa na ľadovej kryhe, ktorá ma ženie na východ.“

Dvadsiaty deviaty január 1986. Challenger s oneskorením, no predsa len vzlietol. Ide o historický moment v dejinách ľudstva, kedy sa na palube vesmírneho raketoplánu ocitol aj človek z ľudu – stredoškolská učiteľka Christa McAuliffe. Štvordielna dokumentárna séria Challenger: Posledný let detailne skúma, čo sa stalo pri výbuchu, ktorý zničil raketoplán Challenger a zomrelo všetkých sedem členov posádky misie: Ellison Onizuka, Mike Smith, Dick Scobee, Gregory Jarvis,Judith Resnik a Ronald McNair, vrátane Christy McAuliffe. Prvýkrát v 25-ročnej histórii amerických vesmírnych misií s ľudskou posádkou astronauti zomreli počas letu.

Nič tak nepoteší, ako keď po záplave priemerných filmov a nepodarkov, pri písaní krorých sa recenzent neraz poriadne zapotí, aby našiel aspoň niečo pozitívne a divákov celkom neodradil od pozerania filmov, príde niečo čo ho profesionalitou ohúri. Je to, ako keď vysvieti slnko po dlhých daždivých dňoch. No k tomu však je nutný talent, a ten Aaronovi Sorkinovi nechýba. Dostal sa na výslnie už ako scenárista a po režijnom debute Veľká hra (mal dobré ohlasy) sa najnovšie predstavuje snímkou Chicagský tribunál, smutne preslávenom procese z roku 1968, známeho aj ako Chicagská sedmička. Film zaujme dokonale napísaným scenárom, réžiou, výbornými hereckými výkonmi, kamerou, hudbou strihom prosto všetkým.

Americkí prezidenti sú možno jedinými predstaviteľmi politickej reprezentácie, ktorých frekvencia vo filme, prípadne televízii, je vysoká, zoznam ich filmových “avatarov” je prístupný ako samostatné heslo i na wikipedii. Štatistiku neponúkam, možno niekto usilovnejší spočíta, koľko bolo Georgov Washingtonov, Johnov Adamsov alebo Thomasov Jeffersonov. Inou skupinou sú prezidenti fiktívni, na záporného zlosyna si okrem Francisa Underwooda zo seriálu Dom z kariet (2013-2018) napriek sústredenej snahe nespomeniem.

Facebook, Instagram, YouTube, LinkedIn, Twitter či TikTok a Sociálna dilema o našich digitálnych životoch. Jeff Orlowski prostredníctvom rozhovorov s niektorými známymi odpadlíkmi zo Silicon Valley a fiktívnymi dramatizáciami dvoch súrodencov, ktorí celý deň rollujú príspevky na sociálnych sieťach, skúma vplyv smartfónov a sociálnych sietí na ľudské správanie. Výsledkom tohto prieskumu je film, ktorý sa stáva urgentným varovaním o nebezpečenstve moderných technológií.

Krátke listovanie rebríčkami najúspešnejších austrálskych seriálov prezrádza viac obľubu ľahkých žánrov, s komediálnym či satirickým nábehom, melodrám so silným emocionálnym nábojom, alebo tínedžerských historiek s infantilnými, v lepšom prípade nostalgickými odkazmi. Najčastejšie citovanými titulmi sú Hey, Hey, It´s Saturday, ktorý bežal v rokoch 1971 – 1999, Redfern Now (2012), alebo The Slap (2011) . Ťažšie žánre, kriminálky, špionážne alebo sociálno-kritické drámy sú zrejme hudbou posledného desaťročia.

Po prvý raz sa spolu stretli v Monte Carle. Ona (Lily James) sa práve pokúšala vybaviť, aby jej protivná zamestnávateľka mohla v reštaurácií sedieť čo najbližšie k stolu Maxima de Wintera. On (Armie Hammer) – spomínaný majiteľ obdivuhodného sídla Manderlay nachádzajúceho sa niekde v anglickom Cornwalle - práve v tej chvíli stál za ňou a hroziace faux pas jemne obrátil vo vtip. A medzi oboma preletela iskra...

Britskí “showrunneri” George Kay a Jim Field Smith prišli s ídeou vytvoriť variáciu seriálového formátu, postaveného na jednotnom príbehovom základe, ktorý sa realizuje v niekoľkých národných produkciách. Je lokalizovaný na policajnú vyšetrovňu, do priestoru, kde prebieha výsluch obvinených. Za priehľadnou stenou sleduje rozhovor zvyšok tímu a pri zadržaných sa striedajú. Využívajú najrôznejšie psychologické stratégie a taktiky a postupne odkrývajú skutočný priebeh zločinu.

Slovenská kultúrna verejnosť by mala pozorne sledovať spôsob, akým sa katolícka cirkev stala v Poľsku objektom jedného z dôležitých tematických diškurzov. Musí odolávať kritike i nepríjemným otázkam a zdá sa, že to robí dobre, vysvetľujú a odpovedajú vzdelaní teológovia a intelektuáli, zbavení zbytočného strachu a ostychu v zápase o pravdu medzi konzervatívcami a liberálmi, či v spore medzi teológiou a vedou. Stačí si zalistovať časopisom Tygodnik powszechny a čitateľ je „in medias res“. Tí osvietenejší kňazi tvrdia, že výsledkom takejto otvorenej diskusie je schopnosť veriacich (a nielen) používať funkčné argumenty a oponovať tak liberálnemu tlaku voči konzervatívnym hodnotám a životnému štýlu.