Rebeka (Rebecca)

Hodnotenie používateľov: 4 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívne
 

Rebeka3 resizePo prvý raz sa spolu stretli v Monte Carle. Ona (Lily James) sa práve pokúšala vybaviť, aby jej protivná zamestnávateľka mohla v reštaurácií sedieť čo najbližšie k stolu Maxima de Wintera. On (Armie Hammer) – spomínaný majiteľ obdivuhodného sídla Manderlay nachádzajúceho sa niekde v anglickom Cornwalle - práve v tej chvíli stál za ňou a hroziace faux pas jemne obrátil vo vtip. A medzi oboma preletela iskra...

Keďže pani Van Hopperová (Ann Dowd), ktorej plaché dievča robí spoločníčku, pravdepodobne na nejaký čas uviazne s žalúdočnými ťažkosťami v posteli pod dohľadom zdravotnej sestry, ponúka sa jej príležitosť užiť si pár najbližších slnečných dní aj jeden sľubný milostný románik naozaj naplno. Na oblohe sa však  predsa len nájde jeden dojem kaziaci mráčik. Pán de Winter totiž pred rokom nešťastne ovdovel. Rebeka bola zrejme jeho životnou láskou, ktorú iná Rebeka2 resizežena - akokoľvek oddaná a milujúca - len tak nenahradí... Dievčinina zamestnávateľka však po tom, čo sa dozvie o jej vznikajúcom vzťahu, až podozrivo rýchlo vyzdravie. Dá protagonistke arogantne najavo, že Maxima, kvôli svojmu nižšiemu pôvodu na spoločenskom rebríčku, nie je hodna a pokúsi sa ich od seba oddeliť. Náhly plán na spoločný odchod z Monte Carla hneď na ďalší deň však Maxima prinútia k rovnako rýchlej impulzívnej reakcií. Žiadosť o ruku je vyslovená a keď už má protagonistka odísť z idylickej dovolenkovej destinácie, prečo nie rovno do Maximovho tajuplného, goticky pôsobiaceho sídla.

Rebeka je ďalšou z mnohých adaptácií rovnomenného románu Daphne du Maurier z roku 1938. Prvou (a údajne najvernejšou) bola rozhlasová hra Orsona Wellesa pre CBS Radio z toho istého roku. O dva roky neskôr vznikla prvá filmová (a pravdepodobne najznámejšia) verzia v réžií Alfreda Hitchcocka, v československom distribučnom prostredí známa tiež pod názvom Mŕtva a živá. Nasledovalo množstvo televíznych inscenácií, divadelných hier, z ktorých prvú Rebeka resizez roku 1939 adaptovala sama autorka knižnej predlohy, opera a dve televízne minisérie: štvordielna pre BBC a jej sériu Mystery! (1979) a dvojdielna pre Carlton Television a PBS z roku 1997 (obe viac-menej len do počtu).

Britský režisér Alfred Hitchcock nakrútil už spomínanú divácky najznámejšiu Rebeku ako svoj prvý americký film. Je tiež jediným z jeho početnej režijnej tvorby, ktorý získal Oscara v kategórií najlepší film. Okrem iného získal ešte ocenenie za kameru a nominácie v ďalších deviatich kategóriách. Produkčná spolupráca s megalomanským Davidom O. Selznickom bola tiež ich spoluprácou poslednou pre výrazné strihové zásahy, nekorešpondujúcich s pôvodným Hitchcockovým autorským zámerom. Z literárnej predlohy režisér prevzal predovšetkým dejové motívy, ktoré jeho osobne zaujímali, a ktoré skúmal z rôznych uhlov pohľadu počas celej svojej následnej umeleckej kariéry. Romantický thriller tak nenápadne pretvoril v ďalšiu z jeho priam existenciálnych štúdií nezdravých milostných vzťahov. A ako sa zvykne ironicky hovoriť – urobil to dokonca v časoch, kRebeka4 resizeedy mnohí podobné vzťahové väzby ešte ani nepovažovali za nezdravé.

Tam, kde Hitchcock pred osemdesiatimi rokmi tvorivo úspornými režijnými prostriedkami v komponovaní jednotlivých záberov, elegantne premyslenými pohybmi postáv a kamery v klaustrofobickom prostredí, kde aj tá najdrobnejšia rekvizita dokázala v jemných náznakoch vytvoriť dojem prítomnosti zosnulej bývalej pani de Winterovej, režisér aktuálnej verzie Ben Wheatley mení rytmus narácie. Vzďaľuje sa epickému vyzneniu scén. Kamera Laurie Rose získava väčšiu slobodu v skúmaní priestoru, manieristicky vrství záber na záber a s pomocou výraznej, citlivej hudby Clinta Mansella vyvoláva skôr dojem pocitového, lyrickejšie štylizovaného filmu. Dôležitú úlohu v deji hrajú tiež dobové kostýmy Juliana Daya a rekvizity odkazujúce na 30. roky minulého storočia. Napriek tomu, že kamera tento raz zaznamenáva aj to, čomu sa Hitchcock vo svojom origináli z nejakého dôvodu vyhýbal, režisér Ben Wheatley dodáva divákovi viac potrebných informácií prostredníctvom dialógov a monológov než obrazovými prostriedkami.

Rebeka9 resizeNajsilnejšou časťou novej adaptácie sú tak úvodné scény odohrávajúce sa v Monte Carle, dopĺňajúce do príbehu drobné detaily, ktoré sa do Hitchcockovho filmu „nezmestili“ alebo boli stvárnené inak. Od príchodu novomanželov do sídla de Winterovcov, odkedy sa príbeh odvíja viac-menej bez výraznejších zmien, je ťažké nový film neporovnávať s jeho starším predchodcom. Scenár Jane Goldman, Joea Shrapnela a Anny Waterhouse preberá dejovú kostru literárnej predlohy, graduje jednotlivé scény a dôležité zvraty v snahe vyvolať v divákovi záujem o osudy jednotlivých postáv. Chýba mu však ten už spomínaný existenciálny presah originálu, respektíve nachádza ho pre škodu diváka trochu skratkovito v odlišných dejových motívoch.

Nová aktualizácia Rebeky nachádza svoje opodstatnenie v narážkach na súčasné feministické postoje Rebeka6 resizea tematiku MeToo. Postava Maxima je navyše trochu znevýhodnená tým, že je zbavená sebadeštruktívnych sklonov. Jednak sa on a mladá protagonistka nestretávajú po prvý raz pri jeho pokuse o vykročenie z útesu do vĺn rozbúreného mora. Na pôsobivosti príbehu značne uberá aj to, že po príchode do Manderlay Maxim nedostáva v príbehu toľko priestoru, koľko by si zaslúžil. Po expozícií je vytlačený výraznejšími ženskými postavami do úzadia, ako nejaká neosobná trofej, o ktorú vedú spor. Aby sa opäť vrátil ako dôležitá postava až v záverečnom dejstve. Možno už príliš neskoro...

Mladá protagonistka – spočiatku veľavýznamne nepomenovaná, no neskôr oslovovaná len ako nová pani de Winterová – je neskúsená v milostných vzťahoch. Mala by sa konfrontovať so zbožšteným ideálom mŕtvej Rebeky. Nerobí to však s dostatočnou naliehavosťou. Prostredie, rekvizitRebeka10 resizey, dialógy a monológy sa na Rebeku neustále odvolávajú. Jej prítomnosť však nie je až tak vnímateľná bez aktívnejšej prítomnosti Maxima, ktorý by ju inicioval. Väčšinu prostrednej časti filmu sa len mračí, alebo odchádza z miestnosti pri prvom náznaku akéhokoľvek problému. Naopak, iniciátorom Rebekinej všadeprítomnosti je postava komorníčky pani Danversovej (Kristin Scott Thomas), žiarliacej na Maximov nový vzťah. Tá pre oboch manželov pozvoľna získa významový rozmer až akejsi zlovestne deštruktívnej materskej postavy. Pokiaľ je Maximova prítomnosť na Manderlay v prostrednej časti filmu menej výrazná, je tiež menej výrazný Rebekin vplyv ako neporaziteľného ideálu a hlavný konflikt prechádza na intrigujúcu komornú. Tento tematický odklon nie je nezaujímavý, avšak nie každý divák znalý predlohy ho dokáže akceptovať.

Armie Hammer sa pokúša Maximovu postavu hrať ako sympatického mladíka, zaťaženého výbuchmi hnevu smerovanými najmä k sebe samému. Čo je príjemné, robí to odlišným spôsobom ako prakticky Rebeka11 resizeneprekonateľný Sir Laurence Olivier v roku 1940. Pokiaľ jeho výkon nezostane rovnomerne kvalitný od začiatku až do konca, je to skôr vinou pár nesprávnych scenáristických rozhodnutí, ktoré z veľmi dôležitej postavy, robia chvíľkami len do počtu prítomného komparzistu. Krásna Lily James sa snaží dôstojne nasledovať kroky Joan Fontaine. Priestor na upútanie pozornosti je v jej prípade práve pre dôraz na feministické podtexty a narážky na MeToo o niečo väčší než v origináli. V stvárňovaní bohatej škály pocitov hlavnej postavy je presvedčivá, no sem-tam sa trochu opakuje. Zostáva v pasívne trpiteľskej polohe aj vtedy, kedy by sa mala prejaviť aktívnejšie a bojovať sa svoje vlastné záujmy... Herecky najskúsenejšou členkou obsadenia je Kristin Scott Thomas pôsobivo napĺňajúca všetky divácke očakávania. Ona je tá, kto – bohužiaľ, opäť len dialogicky – zhrnie zamýšľaný feministický podtext príbehu, aj pre tých, ktorí ho zatiaľ ešte z deja nedokázali vyčítať. Herecky ťahá film vpred. Paradoxne s pribúdajúcimi minútami, začína aj ona priRebela12 resize stvárnení svojej démonickej postavy stále viac prehrávať.

Rebeka je príbehom o sebapoznaní, odpútaní sa od príliš zväzujúcej minulosti, snahou naučiť sa prejaviť a presadiť si v nepriateľskom prostredí svoje vlastné záujmy. Ako režisér, tak herci sa žiarlivo konfrontujú s osemdesiat rokov starým filmom, aby v ňom podobne ako hlavná postava v manželovi našli tiež svojho výrazného tvorivého spojenca. Záver so sebou prinesie pár zvratov, ktoré sú schopné vnímanie všetkého do tej doby videného postaviť na hlavu. Pre milovníkov Hitchcockovho filmu môže byť trochu zmätočný. Aj vinou toho umožniť Kristin Scott Thomas povedať si ešte (aj keď možno trochu zbytočné) posledné slovo...

Rebeka7 resizeRebeka (Rebecca),Veľká Británie, USA, 2020
Dĺžka: 121 minút
Réžia: Ben Wheatley
Peedloha: Daphne Du Maurier (kniha)
Scenár: Jane Goldman, Joe Shrapnel, Anna Waterhouse
Kamera: Laurie Rose
Hudba: Clint Mansell
Strih: Jonathan Amos
Zvuk: Niv Adiri
Scénografia: Sarah Greenwood
Kostýmy: Julian Day
Producenti: Tim Bevan, Eric Fellner, Nira Park
Hrajú: Lily James, Armie Hammer, Kristin Scott Thomas, Keeley Hawes, Ann Dowd, Mark Lewis Jones, Sam Riley, Ben Crompton, Tom Goodman-Hill, Jane Lapotaire, Bill Paterson, Lucy Russell, John Hollingworth
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.