Power je nová droga na trhu. Nikto nevie odkiaľ sa vzala. Umožňuje ale svojmu konzumentovi získať na krátkych päť minút určitú superschopnosť nie nepodobnú schopnostiam hrdinov komiksových dobrodružstiev. Predvídať však dopredu o aké fyzické vylepšenie sa jedná, nie je možné. Riziko tiež predstavuje možnosť, že telo na látku zareaguje negatívne a človek zomrie na predávkovanie...

Hneď na úvod si pri sledovaní príbehu z detenčného centra pre migrantov, snažiacich sa o ilegálny vstup do Austrálie, treba uvedomiť relativitu akýchkoľvek súdov a morálnych postojov voči obom stranám, stojacim na jednej hranici. Utečenci majú vlastný príbeh, obetujú posledné peniaze, aby unikli biede a násiliu, strážci hranice si plnia svoje pracovné povinnosti, to začo ich štát z peňazí daňových poplatníkov platí. Má sa starať o ich bezpečie, vyplývajúce z nekontrolovaného príchodu tisícov cudzincov. Austrálskemu seriálu Bez štátnej príslušnosti sa objektívny pohľad na dramatickú a komplikovanú situáciu príliš nedarí, veľmi rýchle vieme, na ktorú stranu sa jeho tvorcovia postavili. A to nie je dobre.

Izraelský filozof a historik Yuval Noah Harari sa vo vo svojej najnovšej knihe 21 otázok pre 21. storočie vyjadruje okrem iného aj k vzťahu pravdy a moci. “… spolu ďaleko neujdú. Skôr, alebo neskôr sa ich cesty rozdelia. Kto túži po vláde, musí šíriť fikcie. Kto chce poznať pravdu o svete, musí sa rozlúčiť s mocou. Ako by mohol priznať niečo, čo rozčúlí spojencov, sklame prívržencov a oslabí sociálny mier?” Funkčnosť spojenia fikcie a moci ilustruje aj príbeh oscarového nominanta za film Corpus Christi, poľského režiséra Jana Komasu.

Streamova služba Netflix začala svoju filmovú produkciu veľmi ambicióznym a nečakaným ťahom s filmom Beasts of No Nation režiséra Caryho Joji Fukunagu. Ide o prvý veľký, celovečerný film z produkcie Netflixu, ktorý bol v období svojho vzniku tým posledným, čo by bežní diváci tejto služby čakali. Drsný vojnový film o detských vojakoch zrovna nenaplňuje význam pojmu „Netflix and chill“. Odvtedy ubehlo 5 rokov a Netflix prešiel z kvality na kvantitu. Nového filmu sa dočkáme snáď každý mesiac a väčšina z nich pôsobí nízkorozpočtovo a televízne. Avšak raz za čas sa tam stále objaví snímka, ktorá skutočne stojí za pozretie. Najnovší prírastok do ich filmovej knižnice – Diabol (The Devil All The Time) takýmto filmom určite je.

„Ľudia si o sebe myslia, že sú body, ktoré sa pohybujú v čase. Ale skôr to bude naopak. Sme nehybní a čas plynie okolo nás, fúka ako studený vietor, kradne nám teplo a necháva nás premrznutých.“ To sú slová mladej ženy (Jessie Buckley), vydávajúcej sa so svojím priateľom Jakeom (Jesse Plemons) na cestu autom do postupne sa zhusťujúcej snehovej chumelice, aby sa mohla zoznámiť s jeho rodičmi.

Adaptácia francúzskeho komiksu Le Transperceneige (2013) trojice autorov Jacques Lob, Benjamin Legrand a Jean-Marc Rochette sa tento rok dočkala i napínavého a surového seriálu spoločnosti Netflix pod názvom Ľadová archa. Seriál síce nemá hnev a šialenstvo ako rovnomenný film Bong Joon-hoa z roku 2013, ale stále je to strhujúca jazda. Potešenie a zábava z novej 10-dielnej série závisí od toho, či je jadro myšlienky tejto snímky pre diváka dostatočne zaujímavé. Ja si myslím, že rozhodne je.

Pred tým, ako teraz už Oscarový režisér Bong Joon-ho získal hlavné ocenenie Akadémie za svoj film Parazit, bola jeho najznámejším filmom v Británii a USA pravdepodobne práve adaptácia francúzskeho komiksu – sci-fi thrilleru Snowpiercer uvádzaný u nás pod názvom Ľadová archa.

Pohľad na politiku sa vo filmovom spracovaní najčastejšie odohráva v dramatických súradniciach, generovaných  škandálnymi odhaleniami korupcie, zneužívania moci a podvodov a jej predstavitelia nemajú obvykle žiadne pozitívne profily. Nebývajú ani trochu sympatickí a už vôbec nie čestní.

Pre názorný kontrast stačí pripomenúť americký seriál Dom z kariet (2013-2018) a takmer démonickú postavu Francisa Underwooda. Dánski tvorcovia to riskli a namiesto obvyklých obvinení divákom predložili realistickú každodennosť moci. Ústrednú postavu seriálu Vláda, Birgitte Nyborg (Sidse Babett Knudsen, známa i z amerického seriálu Westworld), recenzenti odkazovali na političku, prvú  ženskú predsedníčku  dánskej vlády Helle Thorning -Schmidt (2011-2015), ktorá  vyhlásila, že seriál bol síce skvelý, ale označila ho za „fikciu, ktorá má málo spoločného s ňou i s politickou realitou“.

Ak na filmoch či seriáloch mimoriadne oceňujete ich originalitu, bude pre vás pomerne ťažké nevkĺznuť do reality Ôsmeho zmyslu. Kreatívny tvorca Babylon 5 J. Michael Straczynski a legendárni súrodenci Wachowski vytvorili skutočne zaujímavú sériu a, s výnimkou Helmock Grove, možno aj prvé skutočné žánrové úsilie nakrútené streamovacou spoločnosťou Netflix.

Pozrime sa ale o niečo podrobnejšie, o čom vlastne Ôsmy zmysel je. Osem cudzincov žije diametrálne odlišnými životmi na extrémne odlišných miestach po celom svete.

Spisovateľ Erle Stanley Gardner bol do roku 1970, keď zomrel na svojom kalifornskom ranči, najpredávanejším americkým autorom. Do čela rebríčka ho vyniesli jeho detektívne romány s takmer kultovou postavou, Perry Masonom, advokátom a úspešným vyšetrovateľom najrôznejších kriminálnych káuz.

Jeho úspešná televízna kariéra začala v r ku 1957, keď spoločnosť CBS začala vysielať seriál Perry Mason. V poslednom dieli, odvysielanom v r ku 1966, sa v úlohe sudcu objavil sám Gardner. Najznámejším predstaviteľom Masona bol herec Raymond Burr. V 70 . rokoch ho vystriedal menej známy herec Monte Markham, aby od roku 1985 opäť nastúpil Burr a bol Perry Masonom až do svojej smrti v roku 1993.

V roku 2006 sme mali na filmovom plátne možnosť vidieť film Sofie Coppola Maria Antoinetta, ktorá tradičnú historickú drámu ozvláštnila leitmotívom rockovej hudby reflektujúcej vnútorný svet mladej budúcej francúzskej kráľovnej. O dvanásť rokov neskôr do kín prichádza ďalšia netradičná historická dráma absurdného gréckeho režiséra Yorgosa Lanthimosa Favoritka.