Slovenská kultúrna verejnosť by mala pozorne sledovať spôsob, akým sa katolícka cirkev stala v Poľsku objektom jedného z dôležitých tematických diškurzov. Musí odolávať kritike i nepríjemným otázkam a zdá sa, že to robí dobre, vysvetľujú a odpovedajú vzdelaní teológovia a intelektuáli, zbavení zbytočného strachu a ostychu v zápase o pravdu medzi konzervatívcami a liberálmi, či v spore medzi teológiou a vedou. Stačí si zalistovať časopisom Tygodnik powszechny a čitateľ je „in medias res“. Tí osvietenejší kňazi tvrdia, že výsledkom takejto otvorenej diskusie je schopnosť veriacich (a nielen) používať funkčné argumenty a oponovať tak liberálnemu tlaku voči konzervatívnym hodnotám a životnému štýlu.

Súčasťou búrlivého a nekompromisného spoločenského stretu sú i filmári a ich príbehy. V roku 2018 dvihol divákov zo stoličiek film Wojciecha Smarzowského Klérus (2018) s trojicou hlavných hrdinov, kňazov, pedofila, alkoholika a bezohľadného kariéristu. Malgorzata Szumowská uviedla vo svojom filme V mene... (2013) do tejto spoločnosti homosexuálneho kňaza Adama a o pár rokov neskôr v Tvári (2018) ironizuje na adresu biskupskej reprezentácie, prichádzajúcej s bombastickou ídeou, postaviť kdesi na poľskom vidieku najväčšiu sochu Krista na svete.

Jan Komasa tiež volí provokačný tón vo filme Corpus Christi, aj keď bez teatrálnej irónie, absurdity a grotesky. Jeho Daniel (Bartosz Bielenia) je osobnosťou kontroverznou, takmer na hranici schizofrénie. Sedí vo väzení za vraždu a zdá sa, že je so životom medzi dešperátmi akosi uzrozumený, vie sa brániť i útočiť, odviazať sa s fľaškou v ruke a s príležitostnými milenkami. Má však jednu slabosť, chce byť kňazom, túži po čistote, živote v pravde božej a jej prirodzenej dôstojnosti. Chce, aby si ho vážili. Revízor v autobuse, kde si bez rozpakov zapáli, zmení tón, stačí vytiahnuť z tašky čiernu košeľu s bielym golierikom. Túži po inej identite, chce iné miesto medzi ľuďmi, lebo verí, že dokáže byť užitočný. Čo z toho však môže od života dostať? Prakticky nič, ak sa, samozrejme, neuchýli k podvodu. Po prepustení z väzenia má nastúpiť do práce na píle. Zablúdi do dediny, kde ho ako mladého klerika pozve k stolu miestny kňaz. Je starý a chorý, zrejme tajne popíja a musí do mesta na vyšetrenie. Prosí Tomasza, lebo Daniel si ako duchovný vypožičal meno svojho väzenského tútora, kňaza, ktorému pri bohoslužbách miništroval, aby ho v čase neprítomnosti zastúpil. Tak sa aj stane. Daniel sa do svojej novej šance vrhne oduševnene a odvážne. Dedinu od momentu, keď v autohavárii zahynulo sedem mladých ľudí, traumatizuje nenávisť. Po smrti šoféra auta, ktoré do nich narazilo, sa obrátila voči jeho žene. Urnu s mužovým popolom má doma, lebo dedina si nepraje, aby bol pochovaný na miestnom cintoríne. Uprostred námestia je doska s fotografiami a menami mŕtvych synov a dcér. Ich rodiny tu chodia spomínať a oživovať svoj hnev i smútok.

Daniel sa s misionárskou vervou snaží patovú situáciu vyriešiť. Najprv treba pochovať urnu a potom donútiť dedinu k spytovaniu svedomia. Jeho pastoračný prístup je živý a adresný, vťahuje veriacich do jeho prezradenie je len otázkou času a preto jej ikruhu svojej exaltovanej ale úprimnej viery. Vie, že ntenzita silná a strhujúca.

Komasa so svojim spoluscenáristom Mateuszom Pacewiczom (napísali spolu aj scenár filmu Miestnosť samovrahov. Hejter) konštruujú v postave falošného kňaza predovšetkým nositeľa tej správnej viery, oduševnelej a odvážnej, schopnej doviesť k spoločne zdieľanému pocitu spojenia s čímsi, čo nielen stojí nad prozaickou pozemskou existenciou, ale zároveň povznáša, vedie v mene transcedentna k pozitívnym ľudským činom. Aj napriek tomu, že takúto predstavu možno dokážeme pochopiť, je, samozrejme, ilúziou, neštandardným krokom, realizovateľným ako happening, alebo výlučný moment osvietenia. V štruktúre celosvetovej organizácie, ktorou cirkev nesporne ostáva, riadenej z centra za pomoci direktív, doporučení, alebo príkazov a zákazov, je takýto koncept nereálny. Daniel je voľným radikálom, ktorý nemusí nikoho a nič rešpektovať a nikomu sa nezodpovedá, preto si môže dovoliť sympatický neštrukturovaný voluntarizmus. V tomto je licencia príbehu, s ambíciou inšpirovať a možno pripomenúť , že morálka, vychádzajúca z excitovanej spirituality, akokoľvek zvláštne to dnes znie, výsostne umelecká. Je súčasťou dialógu o mieste a zmysle náboženstva v sekularizovanej spoločnosti, ktorá pod tlakom stále nových vedeckých objavov a technológií, stráca jasnú orientáciu v hodnotách a zmysle svojej existencie, jej materiálnych a duchovných súradniciach.

Môžeme sa domýšľať, čo bolo dôvodom nominácie filmu medzi oscarových vyvolených, rámec liberálnych slobôd, dovoľujúcich adresovať cirkvi tento druh výzvy, konzervatívny dôraz na fakt, že náboženstvo má stále potenciál akýmikoľvek prostriedkami prehovárať k svedomiu veriacich, alebo jednoducho dobrý kredit poľského filmu medzi členmi Akadémie. V každom prípade je to titul, ktorý do kontextu poľských filmov o cirkvi, sústredených na jej kritiku, vnáša ak nie istý druh rovnováhy, tak zopár dôležitých otázok určite.

Corpus Christi (Boże Ciało), Poľsko, 2019
Dĺžka: 115 minút
Réžia: Jan Komasa
Scenár: Mateusz Pacewicz
Kamera: Piotr Sobociński Jr.
Hudba: Jevgenij Galperin, Sacha Galperine
Strih: Przemysław Chruścielewski
Zvuk: Tomasz Wieczorek, Kacper Habisiak, Marcin Kasiński
Scénografia: Marek Zawierucha, Andrzej Górnisiewicz (set dekoratér)
Kostýmy: Dorota Roqueplo
Producenti: Leszek Bodzak, Aneta Cebula-Hickinbotham
Hrajú: Bartosz Bielenia, Aleksandra Konieczna, Eliza Rycembel, Tomasz Ziętek, Barbara Kurzaj, Leszek Lichota, Zdzisław Wardejn, Łukasz Simlat, Anna Biernacik, Lidia Bogaczówna, Malwina Brych, Bogdan Brzyski, Juliusz Chrząstowski, Radosław Ciucias, Mateusz Czwartosz, Maciej Duda, Andrzej Franczyk, Jan Hrynkiewicz, Lubomir Kempka, Krystian Kostow, Józef Kostycz, Alicja Majdosz, Janusz Mazurkiewicz, Bogusław Michałek, Helena Norowicz, Tobiasz Nowakowski, Katarzyna Ostrowska, Grzegorz Palkowski, Piotr Pawlak, Janusz Poborczyk, Jolanta Rychłowska, Jakub Sierenberg, Jarosław Soroko, Dariusz Starczewski, Sebastian Szałaj, Aleksander Talkowski, Marta Waldera, Juliusz Krzysztof Warunek, Leszek Wiśniewski, Tomasz Włosok, Wojciech Ziętek, Konstanty Szemraj
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.