Všetci to už dobre poznáme: zase raz prebehla na Zemi katastrofa nezmerných rozmerov, ktorú podstatná časť populácie neprežila, iná zmutovala, prípadne zvlčila vo svojich sociálnych návykoch tak, že aj keby ľudstvo malo hoci len nepatrnú nádej na spamätanie sa, vzniesť do všetkého toho rozpútaného chaosu akýkoľvek systém by sa mohlo zdať byť priam nepredstaviteľnou utópiou. Tento raz sa o katastrofu postaralo Slnko a svojimi erupciami odrovnalo väčšinu elektroniky, na ktorú sa spohodlnené ľudstvo v tom čase spoliehalo asi až príliš. Absťák z nefunkčnosti sociálnych sietí zavinil pád nejednej vlády a na čelo spoločnosti sa „vyhupli“ vodcovia militaristickejších životných postojov ako napríklad samozvaný kráľ Anglicka a ešte samozvanejší „bojovník za slobodu“ August (Samuel L. Jackson). Snívajúc o tom, že jedného dňa nastúpi na svoju loď a len v spoločnosti milovaného psa odpláva od každej jednej frustrovanej, k neustálemu boju o život vybičovanej čiastočke ľudskej spoločnosti, sa bývalý vojak a aktuálne ostrieľaný lovec pokladov Jake (Dave Bautista) snaží na zákazku vlámať do zatiaľ neotvorenýchtrezorov, aby z nich „vyslobodil“ vzácne umelecké predmety...

Obvykle to dopadá tak, že sa po získanívytúženej komodity, následne musí prebojovávať cez početné skupiny pouličných násilníkov, ktorým sa z nedostatku zručností nepodarilo trezor otvoriť ako prvým. Takže Jakeova profesia je síce v rámci toho, čo sa v ťažkých časoch dá ešte považovať za adekvátnu mzdu, prínosná. Nezdá sa, žeby na rozdiel od iných hladoval a nemal, kde po nociach skloniť hlavu. Avšak v rovnakej miere je tiež únavná. Keď si ho zavolá na koberček už spomínaný kráľ August s požiadavkou preniknúť na európsku pevninu, a aby kdesi na juhu bývalého Francúzska našiel da Vinciho obraz Mony Lízy, je Jakeovi jasné, že ho čaká tŕnistá cesta s množstvom prekážok, ktoré preveria okrem jeho, samozrejme, že už na prvý pohľad značne vypracovaných svalov, tiežschopnosti lúštiť množstvo skrytých šifier. Je tiež možné, že je to jednosmerná cesta do slepej uličky za nedosiahnuteľným cieľom. Pomoc by mohol získať v rebelke Drey (Olga Kurylenko), členke miestneho odboja a pozor by si mal dať hlavne na Augustovu konkurenciu generála Volkova (Kristofer Hivju), vládnuceho v oblasti s nabitými automatickými puškami a o niečo fašistickejšími mocenskými maniérmi, než by mohlo byť pre kohokoľvek zdravé. Ten si žije pekne obrnený vo svojom desivo pôsobiacom vlaku so súkromnou armádou a verným poskokom po boku (protagonista rôznych video „béčok“ o bojových umeniach z 90. rokov Daniel Bernhardt, ktorý aktuálne zvykne vždy vybojovávať aspoň jednu kontaktnú bitku s protagonistami akčných „áčok“ s ambicióznejším dôrazom na prepracovanú kaskadérsku tvorbu). A príležitostne si zahrá šachovú partiu so slovenským hercom Lukášom Frlajsom (Perinbaba a dva svety)...

Snímka Afterburn niekdajšieho koordinátora kaskadérskych kúskov a momentálne režiséra J.J. Perryho (netflixovka Denná zmena, komediálna Vražda hrou) je štandardným stvárnením postapokalyptického akčného dobrodružstva, ktoré sa samé o sebe neberie veľmi vážne. Dominuje mu protagonista s klišeovitým charakterovým pozadím, no s obdivuhodnými fyzickými schopnosťami, ktoré príležitostne aj predvedie. Už ohraná morálna dilema medzi naplnením vlastných záujmov a odhodlaním pomôcť trpiacim prežívajúcim pod nepriaznivým mocenským režimom, ktoré Jakea po očakávaných kľúčových zvratoch dovedie až k prehodnoteniu životných postojov. Veľa napätého kráčania polorozpadnutými ruinami okolia Bratislavy, Serede, popri kameňolome a družstve obce Pohranice pri Nitre, či na zámku Márie Terézie v Holíči. Využitie slovenských exteriérom je tak pre domáceho diváka pravdepodobne tým najatraktívnejším rozhodnutím tvorcov a hlavným argumentom, prečo si film pozrieť v kinách, hoci k produkcií niektorých dnes dostupných stremovacích platforiem by zrejme pristal viac.

Je tu tiež veľa pre milovníkov akcie atraktívneho mračenia sa charizmatickej postavy s telesnou konštitúciou, že sa ledva mohutnosťou ramien vmestí do obrazového rámu kamery Josého Davida Montera, zatiaľ čo v pozadí rytmicky graduje hudba Roquea Bañosa, neraz testosteronovo správne „zavýjajúca“ elektrickými gitarami. K dobru publiku padne nejedna úderná, či suchým vtipom oplývajúca replika, sem-tam efektívna automobilová naháňačka, zopár CGI animáciou dotvorených krvavých špliechancov pri prestrelkách a, samozrejme, adekvátny počet drsných kontaktných bitiek. V rámci súčasných trendov film síce akciou pomerne šetrí, no pre nejedného diváka svojím hmatateľným prevedením bojových scén aspoň nostalgicky pripomenie žánrové časy minulé. Protagonista vstupuje do životu nebezpečnej izolovanej, zločinom zamorenej zóny ako svojho času Kurt Russell prenikol na futuristický väzenský ostrov Manhattan v Úteku z New Yorku (1981) Johna Carpentera, súperí s mrchožrútmi o posledné zvyšky zdrojov na spôsob Šialeného Maxa: Bojovníka ciest (1981) Georgea Millera a ďalších jeho pokračovaní. Hoci presvedčivosťou stvárnenia postapokalyptického sveta má film bližšie skôr k vandammeovke Kyborg (1989) Alberta Pyuna, prípadne k množstvu menej výrazných napodobenín citovaných titulov.

Hrdina prstom po mapách cestuje s estetickou prehľadnosťou Indiana Jonesa vo vlastných dobrodružstvách. Odbojom voči psychopatickému antagonistovi pripomenie snímky z druhej svetovej vojny, najmä vojenskú jednotku Pamiatkárov (2014) na čele s hercom a režisérom Georgeom Clooneym, ktorá sa zubami-nechtami pokúšala zachrániť historické pamiatky a množstvo umeleckých diel pred nacistami. Menej nadšení ale budú tí, čo poznajú pôvodný komiks Afterburn Scotta Chitwooda, Paula Ensa a Waynea Nicholsa, z ktorého si scenár Nimróda Antala (režisér maďarského pôvodu, ktorý v roku 2003 pamätne debutoval filmom Revízori a neskôr už v USA nadviazal na populárnu filmovú sériu Predátormi) a Matta Johnsona viac-menej prepožičiava len ústrednú príbehovú premisu a zopár dejových motívov. Pričom z Jakea robí viac svalnáča, než postavu v kľúčových situáciách schopnú adekvátne pohnúť rozumom. Príbeh je prerozprávaný prehľadne, no bez výraznejších prekvapení – v prípade, žeby sa viac pridŕžal svojho zdrojového materiálu, pravdepodobne by ambicióznosťou prekonal dojem vysokorozpočtového „béčka“, ktorý od počiatku vzbudzuje. Vnútorná logika a dôraz na charakterizáciu ústredných postáv, ktorý by dokázal prekonať občasnú nudu medzi akčnými scénami, bohužiaľ, musel ustúpiť svalom a viac prvoplánovým diváckym potešeniam.

Afterburn je adekvátne zrealizovaná akčná „jednohubka“ pre tých, ktorým pri sledovaní atraktívnych kaskadérskych krkolomností príležitostne nevadí vypnúť svoje každodennými starosťami preťažené mozgové závity. Mala síce ambície byť niečím viac, než čím vo výsledku je. Znalci pôvodného komiksu si určite niekde na internete v diskusiách radi zahromžia, ako to v týchto kruhoch býva zvykom. Ostatní sa môžu zatiaľ spoliehať na to, že herecká účasť a najmä charizma Davea Bautistu, Samuela L. Jacksona a Olgy Kurylenko u nich zahrá na správnu strunu. A aj ten napätý prechod postapokalyptickou Sereďou a inými slovenskými končinami maskujúcimi sa za juh Francúzska predsa len má na veľkom plátne svoje nefalšované čaro.

Afterburn, USA, 2025,
Dĺžka: 106 minút
Réžia: J.J. Perry
Scenár: Nimród Antal
Kamera: José David Montero
Hudba: Roque Baños
Strih: Luke Dunkley
Scénografia: Matt Gant
Kostýmy: David Wolfe
Produkcia: Steve Richards, Neal H. Moritz, Christopher Milburn, Toby Jaffe
Hrajú: Dave Bautista, Olga Kurylenko, Samuel L. Jackson, Kristofer Hivju, Eden Epstein, Daniel Bernhardt, George Somner, Robert Holik, Lukáš Frlajs, Teodor Pasternák
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 18. septembra 2025
Foto: Continental film