Ako nakrútiť české road movie tak, aby zaujalo? Bolo ich napodiv zopár, aj keď už názov tohto žánru evokuje, že v našich malinkých krajinkách nakrútiť road movie nebude zrovna ľahká úloha. Cestovať ďaleko sa akosi nedá, musí sa teda cestovať hlboko. Prvochodcom bol Jan Svěrák a jeho Jízda z roku 1994. Alice Nellis pokračovala ženskou road movie s názvom Výlet (2002) a hviezdne pokračovanie v žánri bolo Nafarbené vtáča Václava Marhoula (2019).

V tomto roku bol na festival v Cannes do sekcie Un certain regard vybraný film Zuzany Kirchnerovej Karavan. Film bol pri svojom vzniku podporený Státním fondom Audiovize, Audiovizuálnym fondom a viacerými talianskymi subjektami. Okrem toho do produkcie vstúpila aj Česká televize a Slovenská televízia a rozhlas. Režisérky vstúpila na neistú pôdu príbehu o osamelej matke s postihnutým synom, odvážne, ale aj veľmi úprimne a osobne. Je to čiastočne aj jej príbeh, preto ťažko môžeme súdiť, kedy príbeh drží pokope, kedy prináša to, čo je iba ťažko postihnuteľné a kedy sa v ňom strácame a pýtame sa prečo.

Štyridsiatnička Ester (Anna Gaislerová) je predovšetkým unavená, nevieme, čo všetkému predchádzalo, dokonca ani netušíme, čo všetko už so svojim takmer dospelým synom prežila. Nepoznáme jeho otca, nevieme nič o ceste, ktorú si musela prejsť. Dávid (David Vostrčil) má Downov syndróm a okrem toho je autista. Nehovorí a správa sa nevypočítateľne. Talianske prázdniny sú istou formou úniku, záchrany, ale s tým istým závažím na nohe. Ester prijíma pozvanie kamarátky, ktorá sa do Talianska vydala. V detailných záberoch sledujeme Esterinu nehu k takmer dospelému synovi a jej sľuby, ktoré sú však aj jej túžbami. „Bude tam more, slnko, budeme sa kúpať, budú tam dievčatká...“

To, čo pôvodne vyzeralo ako odpútanie sa od každodenných starostí a bojov je napokon iba rovnakým opakovaním zápasu. Nedozvieme sa, čo bolo v Esterinom živote tak únavné, beznádejné, iba to tušíme. Keď Dávid zdemoluje izbu vo víkendovom dome Esteriných kamarátov, vidí Ester únik v starom karaváne ako jedinú možnosť. Vydáva sa na cestu, o ktorej nič nevie, kam povedie, ani čo ju postretne, iba to, že ju možno vytrhne z života, ktorý ju unavuje, jeho nekonečné opakovanie je špirálou, z ktorej niet úniku. Vlastne všetko, čo sa na ceste po talianskom juhu udeje je náhodné. Možno práve tá náhoda je akýmsi vyslobodením z nekonečného opakovania. Ester s Dávidom stretávajú Slovensku Zuzu (Juliana Oľhová), ktorá by mohla byť akýmsi katalyzátorom, oslobodzujúcim prvkom z rutiny. A chvíľu tak aj je. Ale romantika cesty odnikiaľ nikam má svoje limity. Bez peňazí sa rozplýva predstava dovolenky pri mori a Ester sa musí zamestnať. Nájde si prácu ako obyčajná sezónna robotníčka a šéf Marco (Mario Russo) je pre ňu zároveň možnosťou, ako sa prejaviť ako žena. To je ďalší bod Esterinej traumy, starosť o syna jej nedovoľuje plnohodnotne žiť a aj keď môžeme pochybovať, či sex s náhodnými mužmi je ozaj to, po čom túži, je to ďalší únik zo špirály bezmocnosti.

Zuza sa stáva pre Dávida takisto symbolom, vidí v nej však aj ženu. Medzi trojicou vzniká istá dôverná intimita, ktorá ani nemôže byť narušená zvonku. Náhodné stretnutia na pláži s mladíkmi popíjajúcimi pivo sú vlastne iba potvrdení ich osamelosti. Veľmi pomaly si Ester napriek svojej snahe začína uvedomovať, že jej cesta karavanom je aj začiatkom odpovede, či napokon nebude musieť nechať Dávida ísť jeho vlastnou cestou. .

Karavan je symbolom uzatvorenej klietky , ktorá má však kolesá a môže vás prenášať do iných dimenzií. Ale sú tie dimenzie ozaj tak odlišné od bežného života? Pláž, západy slnka, more, tanec, fyzická blízkosť aj sex, to všetko sa trocha náhodne strieda, ako keby to bolo iba pozlátko tej cesty, z ktorej niet úniku. To sú aj tie body, keď si divák môže klásť otázku, prečo sa to deje. Napriek kultivovanej kamere, sú tieto scény iba akousi romantickou feériou, ktorá napokon nič nehovorí o fatalite Esterinho osudu. Kameramanské riešenie približuje divákovi ten krehký vzťah ženy, ktorá žila aj nežila, ktoré potrebuje byť konečne trochu svojou, samostatnou jednotkou, bez každodenného zúfalstva, bolesti a frustrácie, ktorá chce slobodne prejaviť svoju ženskosť, zmyselnosť. Približujeme sa v detailoch k Ester, k Dávidovi aj k Zuze. Ale ich opakovanie rezignuje na fatalitu Esterinho života, pomaly sa z nich stáva iba ornament.

Film nie je ani návodom, ani riešením. Dokonca nie je ani hlbokou sondou do vnútra tej možno zúfalej ženy, ktorá sa točí v kruhu lásky aj povinnosti. Materstvo je niekedy strašná vec. Ak sa niečo Krichnerovej podarilo, tak to nie je ani tak film, napriek tomu, že Anna Gaislerová je skvelá a David Vondráček uveriteľný, je to jej vlastný osud, ktorý sa pokúša vyrozprávať. Možno nie celkom. Chýba to, čo by nás presvedčilo, že Ester je ozaj zodpovedná matka a nie iba figúrka zmietaná svojimi túžbami. Dávid ju napáda, ak nie je v pohode a Ester to nijak nerieši, iba to znáša. Na jednej stráne môžeme chápať Esterinu túžbu žiť konečne svoj vlastný život, na strane druhej sa musím zamyslieť nad tým, prečo svojho syna necháva na starosť Zuze, ktorá je všetko, iba nie zodpovedá. To sú otázky, na ktoré filmnedáva odpovede. Bude to teda to „more, slnko, budeme sa kúpať, budú tam dievčatá...? „

Karavan (Caravan), Česko, Slovensko, Taliansko, 2025
Dĺžka: 103 minút
Réžia: Zuzana Kirchnerová
Scenár: Zuzana Kirchnerová, Tomáš Bojar, Kristina Májová
Kamera: Simona Weisslechner, Denisa Buranová
Hudba: Aid Kid, Viera Marinová
Casting: Maja Hamplová, Léa Gazzurra
Strih: Adam Brothánek
Zvuk: Martin Ženíšek, Michal Deliopulos, Klára Javoříková
Scénografia: Cristina Bartoletti
Masky: Martina Marta Janotová
Kostýmy: Zuzana Mazáčová
Produkcia: Dagmar Sedláčková, Jakub Viktorín, Carlo Cresto-Dina, Ilaria Malagutti, Manuela Melissano
Hrajú: Aňa Geislerová, David Vodstrčil, Juliana Oľhová, Jana Plodková, Mario Russo, Giandomenico Cupaiuolo, Magdalena Teresa Olhova De Pas, Adele Emilia Olhova De Pas, Lea Cirianni, Oscar de Summa, David Petrželka, Vendelín Urban, Michele Abbondanza, Stefano Cenci, Federico Semeraro, Ricardo Semeraro, Lady Maru
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 18. septembra 2025
Foto: ASFK