Bohom zabudnuté, dnes hladové doliny, ktoré kedysi prekvitali, pubertou zmietané deti, ktoré nevedia ešte čo zo sebou, je v rôznych variáciách obľúbená téma slovenských tvorcov. Je vďačná, ponúka rôzne problémy – nezamestnanosť, úpornú snahu nejako zarobiť na živobytie, problémové deti, keďže rodičia nemajú na nich čas a starý rodičia si s nimi už ťažšie poradia, a mnohé iné problémy. Prevažne s nehercami sa ujala stvárniť túto tému debutantka Katarína Gramatová vo filme Hore je nebo, v doline som ja. Martina (Eva Mores) má jediného syna a chce sa postarať o jeho budúcnosť, a tak musí prijať zamestnanie ďaleko od svojho bydliska. Chlapca, 15- ročného výrastka, ktorému všetci hovoria Eňo, skratka z mena Enrique (Michal Záchenský), odloží k matke do krásneho, ale zabudnutého kraja v Utekáči. Kedysi dedina preslávená skvostnými sklárskymi výrobkami zíva prázdnotou, život v nej pomaly plynie, ale nie bez problémov. Eňo celý čas čaká na matku, ktorá sa neozýva tak často ako by si prial, trávi svoje dni bicyklovaním, ale najmä preháňaním sa na mopedoch. Chlapec sa nudí a stará matka (Jana Oľhová) mu už nedokáže odpovedať na všetečné otázky.

Jednou z nich je napríklad prečo sa mama neozýva a čo vlastne robí. Chlapec je presvedčený, že je opatrovateľka v Rakúsku, preto sa len zriedkakedy ozýva a nemôže za nim prísť tak často, ako by si želal. S kamarátmi však vychádza dobre, vyvádzajú tak, ako to chlapci v jeho veku zvyknú, robia rôzne hlúposti hraničiace až s neslušnosťou. Všetko by ako- tak ušlo keby babky na dedine nezačali o jeho matke šíriť rôzne klebety. Tie sa, samozrejme, dostanú do uší aj kamarátom a začínajú si ho doberať. Rôzne poznámky pod pás Eňa znepokojujú a urážajú. Matka je v jeho očiach idol čistoty a spravodlivosti. Chlapec stále vyzvedá od starkej čo vlastne mama robí, tá to vždy nejako uhrá do stratena. Postupne však Eňo prichádza na to, že nie je všetko pravda čo mu matka hovorí a jej zamestnanie nebude asi po jeho vôli. Jeho predstava je jedna vec, realita druhá. Mimochodom mama mu dala niekoľko úloh, ktoré si svedomite plní, bez zbytočného vypytovania, ale postupne zistí, že nie sú až také nevinné, ako si myslel.

Snímka Hore je nebo, v doline som ja je vlastne úvaha o morálnych hodnotách, ktoré sú pre dospievajúceho jedinca rozhodujúcim stimulátorom jeho vývoja. Malý „gázlik“ Eňo je v podstate čistá, neskazená duša, pre ktorého sú ideály to najdôležitejšie. Drží sa ich pevne a aj malé porušenie ho hlboko raní. Možno v dospelosti by mnohé pochopil a súdil inak, ale v jeho veku sú to veci, ktoré považuje až za hriech a zradu. Škoda, že Katarína Gramatová, režisérka a zároveň scenáristka, ktorá  má v jednotlivostiach veľmi dobré postrehy, nedokázala adresnejšie vybudovať plnokrvnú drámu a mala k tomu už len krôčik. Postavy sú autentické, neherec Michal Záchenský ako Eňo uveriteľný a predsa príbehu chýba explicitnejšie vyjadrenie sa k problému. Vektorom nemusel byt za každú cenu vypointovaný étos (čo sa ani nestalo), ale určité jasnejšie nasmerovanie na sebauvedomovanie si svojho postoja u hlavného hrdinu ostalo visieť vo vzduchu. Eňo síce zaujme stanovisko, ale myslím si, že nevedie nikam. Vyznieva len ako revolta vychádzajúca z veľkej dezilúzie, ktorú bude musieť korigovať, ale to už predbiehame a ideme nad rámec príbehu. Aj toto predbiehanie však nasvedčuje tomu, že hlbšie rozvinutie konfliktu a na záver tá pomyselná bodka chýba.

Snímka Hore je nebo, v doline som je napriek výhradám vydarený debut, okrem dobre zvládnutých civilných hereckých výkonov celého ansámblu, dôležitú rolu hrá kamera Tomáša Kotasa, tá dodáva príbehu dostatočnú atmosféru a šťavu. Bez idylických záberov prírody, bravúrne snímaných záberov jázd na mopedoch, by celý príbeh neevokoval tak dokonale osamelosť výrastkov a ich „zabíjanie“ času. Niet tam inej zábavy, ako sa naháňať po poliach a roklinách, a to Tomáš Kotas presne svojou kamerou vystihol. Príbeh vďaka nemu dýcha atmosférou zabudnutej dediny, kde je nedostatok pracovných príležitosti, len klebetí, veď nič iné sa ani nedá. V tomto zmysle je film aj vážnou kritikou spoločenských pomerov na slovenskom vidieku a nielen na ňom.

Debut režisérky Kataríny Gramatovej je teda zmysluplným príspevkom na tému morálnych dilem dnešnej mládeže v širšom slova zmysle, adresnou kritikou zanedbaných regiónov Slovenska, výzvou na hlbší ponor do nevyriešených pomerov trestuhodne zanedbanej výchovy mládeže a tiež nedomyslenej integrácie istej časti populácie uplatniť sa na trhu práce. To nie je tak málo, aby vás tento nenápadný film neprilákal do kina.

Hore je nebo, v doline som ja (Promise, I'll Be Fine), Slovensko, Česko, 2024
Dĺžka: 93 minút
Réžia: Katarína Gramatová
Scenár: Katarína Gramatová
Kamera: Tomáš Kotas
Strih: Katarína Gramatová, Aleš Valtr
Zvuk: Anna Žihlová, Peter Hilčanský, Samuel Perunko
Scénografia: Ivana Plačková
Kostýmy: Agáta Zenklová
Produkcia: Julie Žáčková, Igor Engler
Hrajú: Michal Záchenský, Eva Mores, Jana Oľhová, Adam Šuniar, Dominik Vetrák, Július Oľha, Attila Mokos
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 25. septembra 2025
Foto: Filmtopia