Fínsky režisér Jalmari Helander na seba v roku 2010 upozornil hororovou komédiou Rare Exports. Už pri tomto filme bolo jasné, že spojenie násilia a humoru sa stane jedným z hlavných prvkov Helanderovej filmografie. Jeho nasledujúci akčný film Misia: Prezident (2014) so Samuelom L. Jacksonom v hlavnej roli nebol zrovna kladne prijatý a jeho spracovanie pripomínalo skôr filmy smerujúce namiesto strieborného plátna, priamo na DVD nosiče.

Avšak táto béčkovosť, podobne ako aj spojenie násilia a humoru v Rare Exports, predpovedali Helanderov najnovší film, v ktorom dokázal tieto dva elementy dokonale spojiť. Medzi Sisu a Misiou: Prezident ubehlo takmer 10 rokov. Avšak pri prvých ohlasoch, či už kritiky, alebo radových divákov, sa o Sisu hovorí, ako o potencionálnej kultovej záležitosti, na ktorú sa oplatilo čakať. V hlavných rolách tohto nenápadného hitu sa objavili Jorma Tommila, Aksel Hennie, Jack Doolan a Mimosa Willamo.

Blíži sa koniec roka 1944. V najsevernejšom regióne Fínska nehostinnej Laponskej pustatiny, putuje osamelý vojnový veterán Aatami (Jorma Tommila) s neutíchajúcou túžbou nájsť zlato. Spoločnosť mu robí iba jeho verný krompáč a občasne okolo prechádzajúca čata príslušníkov SS, vedená dôstojníkom Brunom Helldorfom (Aksel Hennie), ktorá okupuje okolité dediny. Aatamiho krvopotne nájdené a vydolované zlato si dôstojníci SS rýchlo všimnú, čo vedie k ich na prvý pohľad jednoduchého plánu – zabiť Aatamiho a jeho zlato si zhabať pre seba. Avšak čoskoro zistia, že tohto tichého zlatokopa nemali naštvať. Aatami totižto nie je obyčajný veterán, ale obávaná vojenská legenda, ktorú jeho obdivovatelia prezývajú so zatajeným dychom, „Koschei“ (Nesmrteľný). Pozostatky roztrieštenej nacistickej armády čoskoro na vlastnej koži zistia, čo táto prezývka znamená.

V rozhovoroch s režisérom Jalmarim Helanderom tvorca tvrdí, že hlavnou inšpiráciou pri práci na Sisu, bola klasická „žánrovka“ Rambo: Prvá krv (1982) so Sylvesterom Stalloneom, čo dáva, aspoň po príbehovej stránke, zmysel. Avšak Helanderov najnovší film pripomína viac ako všetko ostatné, americké exploatačné akčné filmy, ktoré vznikali v 70. rokoch s nádychom klasických „spagetthi“ westernov 60. rokov. Z tohto štýlu vyplýva nízky rozpočet, špinavá vizuálna štylizácia, jednoduchá zápletka, neohrabaný hrdina a prehnané, až splatterové násilie, ktoré je v dnešnej, politicky korektnej kinematografii, vítané. Možno aj preto je film tichým hitom.Táto kombinácia vytvára spolu s veľmi zreteľným autorským nadšením, delikátnu akčnú jazdu, disponujúcu krvilačnosťou stoviek béčkových filmov.

Sisu je fínske slovo, ktoré nemá doslovný preklad, avšak všeobecne vyjadruje neúprosnosť, alebo odmietnutie skončiť/vzdať sa. Toto motto je pri správaní hlavného hrdinu zrejmé. Aatami sa nezastaví pred ničím, dokým nebude posledný príslušník nacistickej čaty mŕtvy. Jeho protivníci o ňom čoskoro hovoria ako o mužovi, ktorý jednoducho odmieta zomrieť. Hlavný hrdina by si mohol nie len v tomto ohľade podať ruku s Johnom Wickom (filmu, ktorý taktiež distribuoval Lionsgate). Možno by sa z nich stali aj kamoši, ale asi by sa veľmi neporozprávali. Podobne ako „Baba Yaga“, je aj „Koschei“ mužom mála slov. Aatami je zato mužom nevídaného talentu porciovania nacistov na všetky spôsoby. Akcia je brutálna a jednotlivé zabitia sú kreatívne a svojou prehnanosťou často šokujúco vtipné. Vo filme sa stále menia situácie, v ktorých hrdina protivníkom čelí, vďaka čomu film pôsobí celý čas sviežo. Pri ideálnej dĺžke iba 90 minút, nestihne ani nachvíľu nudiť. Treba poznamenať, že film sa neberie vôbec vážne, takže od akčných scén netreba očakávať žiadny realizmus. Toto je uvedomelá, prehnaná, žánrová zábava so všetkým čo k tomu patrí, a na to treba pri vstupe do kinosály myslieť.

Pri rozpočte iba 6 miliónov dolárov vyzerá film podstatne drahšie. Je kvalitne nakrútený a estetika Laponskej divočiny vytvára produkčnú kvalitu bez zásahu drahých vizuálnych efektov. Nižší rozpočet na seba zbytočne upozorní pri záverečnej scéne s lietadlom, ktorá je mimochodom zbytočná, ale pri zábave, ktorá jej predchádzala, sa jej dá odpustiť. Kontroverzný, 60. ročný divadelný herec Jorma Tommila sa do roli drsného zabijaka hodí a túto polohu mu po celý čas bez problémov veríte. Hlavným mínusom sú nevýrazné záporné postavy, zbytočne pompézne finále, pri ktorom sa prejaví nižší rozpočet a občasne až príliš prekročená realita, pri ktorej budete aj pri nastolenom, nerealistickom tóne, prevracať očami. Pokiaľ od filmu očakávate dramatický vývoj postáv a seriózne spracovanie témy o vojne a traume, radšej ostaňte doma, pretože vás Sisu iba naštve a pri explicitnom násilí prípadne donúti prehltnúť vlastné zvratky. Avšak ak viete oceniť zábavné a najmä uvedomelé exploatačné kino s choreograficky výborne zvládnutými akčnými scénami, rýchlym tempom a najmä ktoré sa neberie príliš vážne, Sisu je vynikajúcou zábavou a klenotom súčasnej ponuky. Alebo v tomto prípade skôr zlatom, ktoré čaká na to, aby ste ho objavili.

Sisu, Fínsko, 2022
Dĺžka: 91 minút
Réžia: Jalmari Helander
Scenár: Jalmari Helander
Kamera: Kjell Lagerroos
Hudba: Juri Seppä, Tuomas Wäinölä
Strih: Juho Virolainen
Zvuk: Panu Riikonen
Scénografia: Otso Linnalaakso
Masky: Salla Yli-Luopa, Clara Bourgeot
Kostýmy: Anna Vilppunen
Produkcia: Petri Jokiranta
Hrajú: Jorma Tommila, Aksel Hennie, Jack Doolan, Mimosa Willamo, Onni Tommila, Arttu Kapulainen, Tatu Sinisalo, Vincent Willestrand
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 27. apríla 2023
Foto: Itafilm