Správa (Zpráva / The Auschwitz Report)

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

Sprava resize„Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“ Citát Georgea Santayana veľavýznamne otvára dramatickú rekonštrukciu skutočných udalostí. Freddy (Noël Czuczor) a Valér (Peter Ondrejička), dvaja zapisovatelia smrti v osvienčimskom koncentračnom tábore, z neho úspešne unikli 10. apríla 1944. Pre ostatných zajatcov to, samozrejme, znamenalo peklo systematického mučenia a odolávanie dozorcami neustále kladenej otázke, ako sa im to vôbec mohlo podariť? Ale aj prísľub nádeje... Dvojica so sebou totiž niesla dôkazy o tom, že za ostnatými drôtmi ani zďaleka nejde len o formálne vyčlenenie určitej časti obyvateľstva.

Scenár Jozefa Paštéku, Tomáša Bombíka a Petra Bebjaka adaptuje beletrizovanú autobiografiu Alfréda Wetzlera Čo Dante nevidel, ktorú napísal pod pseudonymom Jozef Lánik v roku 1964, devätnásť rokov od vydania faktografického spracovania témy v knihe Osvienčim, hrobka Sprava3 resizeštyroch miliónov ľudí. Skresáva charaktery postáv na zástupcov ľudského rodu pokúšajúcich sa v krutých podmienkach prežiť. Nie je o konkrétnych charakteroch a ich konkrétnych zážitkoch. Je svedectvom o tom, čo sa dialo za múrmi nie len jedného, ale aj iných koncentračných táborov a o čom svet do tej doby nevedel. A možno aj vedel, len sa to dosť priečilo tým často ospevovaným predstavám o civilizovanosti zúčastnených národov. Dvojica in medias res unikajúca zo zajatia predstavuje dve „čísla“ z početného davu. Mrazivé počty do tábora privážaných a priam „mechanicky“ likvidovaných ženú ústredné postavy vpred. Čím skôr dodajú svoje zistené informácie a nazhromaždené dôkazy niekomu, kto by so situáciou v tábore mohol niečo urobiť, tým menej obetí skončí v plynových komorách. Divák sa o každom dozvedá len to najnutnejšie, čo pre pochopenie príbehu potrebuje. Ľudskosť sa však aj v skratkovitých náznakoch prejaví s Sprava2 resizedostatočnou intenzitou.

Na jednej strane mocní, tyranizujúci dozorcovia – manipulujúci a so zlomyseľnou chuťou trápiaci fyzicky aj psychicky, reprezentujúci to najhoršie, čoho je živočíšny druh človek vôbec schopný. Veď aj preto je reakcia spojeneckých byrokratov voči Vrbovej a Wetzlerovej správe spočiatku skeptická. Na druhej strane trpiaca masa zbavená mien a s pridelenými, nič nehovoriacimi číslami. Kým sa protagonisti úteku ešte skrývajú pod naukladanými drevami a čakajú na správny moment k podlezeniu ostnatých drôtov, zdajú sa byť pasívnymi figúrkami v „hre nervov“. Poliati petrolejom alebo nejakou podobne zapáchajúcou látkou, aby ich nevyňuchal žiaden pes tábor prehliadajúcich strážcov, sa musia pozerať na to, čo ich útek spôsobil ostatným. Nechať ich trpieť stojac celé noci v mrazoch, znášať rany obuškami, aj zomierať – teda Sprava4 resizepokiaľ nechcú protivníkom v záchvatoch strachu a ľútosti prezradiť miesto vlastnej skrýše. Jeden z dvojice unikajúcich sa však zdá byť citlivejší, než všetci pôvodne predpokladali...

Tí, čo zostali zas trpezlivo znášajú príkoria. Sú ochotní sa obetovať preto, aby sa útek podaril. Sami sa už vo chvíli úteku považujú za mŕtvych. Je však medzi nimi jeden muž viery Pavel (vynikajúci Jan Nedbal) ochotný pomôcť, keď mu svedomie inak nedá. Nakŕmiť hladných, keď sa mu do rúk dostane kúsok suchého chleba. Nezradí ho jeho snaha o milosrdenstvo v neustráženej chvíli? A ani nepriateľský veliteľ tábora Lausmann (Florian Panzner) nie je úplne bezcitnou beštiou. Jeho syn nedávno zahynul na fronte, manželka žiali – je to neznesiteľná rana pre jeho srdce... Alebo žeby práve preto bol tým Sprava5 resizenajkrutejším zo všetkých? Prvá takmer polovica filmu režiséra Petra Bebjaka je silná najmä v tom, že necháva všetkých zúčastnených v extrémne vyhrotenej situácií čakať. Nervydrásajúco čakať. Nik nevie, koľko toho znesú zajatci, koľko antagonistickí vojaci a koľko unikajúca dvojica. Nik nevie, ktorý z naznačených slabších článkov povolí skôr. Hoci divák znalý historického pozadia okolo správy Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera - jedného z troch dokumentov, ktoré sa neskôr stal súčasťou tzv. osvienčimských protokolov – už zrejme tuší, že minimálne pokiaľ ide o tieto spomínané postavy, čaká ich rozhodne ten šťastnejší z možných koncov. Na pôsobivosti to však Bebjakovmu naratívnemu prístupu rozhodne neuberá.

Kamera Martina Žiarana sleduje vždy len určitý obmedzený priestor. Občas pôsobivo Sprava6 resizenecháva na divákovi čo-to si domyslieť a vďaka drobným náznakom si to tiež interpretovať po svojom. Veď aj postavy samé niekedy nevedia, či napríklad z diaľky v hmle nevidená zastrelená žena nebola náhodou dcérou jedného z nich. A potom sa dohadujú, že nie, nebola... Hovorila po slovensky. To nemohla byť ona. Dojmové pohľady z perspektív viacerých postáv ešte viac dotvára jemný tras snímania z ruky, ktorý v neskorších scénach filmu vygraduje až do extrému. Všetko nenápadne dopĺňa citlivá hudba Maria Schneidera. S podlezením ostnatých drôtov sa film zmení na adrenalínový útek ťažko priechodnou horskou krajinou, vyhýbaniu sa hliadkam. Čeleniu únavy, chorobám a zraneniam, ale aj nachádzaniu nečakaných spojencov na ešte nečakanejších miestach. A kamera sa pri tom experimentálne krúti, prevracia obraz vertikálne aj dolu hlavou v závislosti od toho, čo práve prežíva ústredná dvojica. Forma Sprava7 resizezačne výrazne vyčnievať nad obsahom. Cesta k cieľu sa akosi nezúčastnene udeje bez očakávaných, dej gradujúcich komplikácií.

Filmová reč definovaná expozíciou sa tiež nielenže pozvoľna nerozvinie, ale skôr radikálne zmení. Aby v závere kamera formálne opäť prekvapivo „skrotla“ v dlhom, takmer až statickom zábere rozhovoru so skeptickým úradníkom, argumentujúcim Vrbovi a Wetzlerovi niečo o humanitárnych balíčkoch, pohľadniciach odoslaných z údajných koncentračných táborov blízkym a podobne. Divákom, ktorí si myslia, že filmov o holokauste už bolo nakrútených dosť, dáva od prvých minút režisér Peter Bebjak jasne Sprava9 resizenajavo, že téma je stále aktuálna a treba si ju pripomínať. K očakávaným obrazom nevyspytateľného násilia sa pridružia pochybnosti v tom, či ľudia vôbec chcú vidieť v akýchkoľvek životne vyhrotených situáciách pravdu, aj keď dôkazy o nej majú priamo pred očami.

V rozhovore s inak fiktívnou postavou Warrena (John Hannah) – reprezentujúcou však zástupcu reálnych inštitúcií schopných nepriaznivý stav zmeniť, film významovo presahuje tematiku holokaustu a tak trochu poukáže na nadčasový všeľudský problém. A Sprava11 resizekeď počas záverečných titulkov v pozadí zaznejú úryvky z prejavov extrémisticky orientovaných politických súčasníkov, režisérov autorský zámer je jasne čitateľný a s ním aj posolstvo filmu. Správa možno občas v tlmočení svojho príbehu zakopne. Občas zabudne dejovými cestičkami, po ktorých spočiatku naznačovala, že sa vydá, dôjsť až na úplný koniec. A keď už do nejakého cieľa dorazí, možno úplne nesplní očakávania, aké na začiatku tejto odysey sľubovala, ale postaví vnímavé publikum čelom k novým nie ľahko zodpovedateľným otázkam, ktoré rozhodne stojí za to si čas od času položiť.

Sprava12 resizeSpráva (Zpráva /The Auschwitz Report), Slovensko, Česko, Nemecko, 2020
Dĺžka: 94 minút
Réžia: Peter Bebjak
Predloha: Alfréd Wetzler (kniha)
Scenár: Jozef Paštéka, Tomáš Bombík, Peter Bebjak
Kamera: Martin Žiaran
Hudba: Mario Schneider
Produkcia: Rasťo Šesták, Ondřej Zima
Hrajú: Noël Czuczor, Peter Ondrejička, Wojciech Mecwaldowski, Jacek Beler, John Hannah, Ondřej Malý, Michal Režný, Kamil Nożyński, Aleksander Mincer, Ksawery Szlenkier, Christoph Bach, Florian Panzner, Lars Rudolph, David Zimmerschied, Jan Nedbal, Marta Maťová
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 23. septembra 2021
Foto: Continental film

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.