Havel
Pre mnohých je určite záhadou, prečo doteraz nevznikol regulérny celovečerný hraný film o prvom prezidentovi Československej republiky po páde komunistického režimu v roku 1989. Na druhej strane je však dobre, že od týchto udalostí ubehli už tri dekády a od pôsobenia Václava Havla v boji proti establišmentu ešte viac.
Snímka Slávka Horáka Havel tak nepotrebuje dnes k úspechu žiaden pátos a je dobré, že si to tvorcovia scenára aj režisér uvedomujú a namiesto chválospevu na významného disidenta, dramatika a politika, skôr vnášajú do svojho diela humor, nadhľad a hlavná postava sa postupne ukazuje aj vo svojich nie príliš pozitívnych polohách. Ide tak síce v prvom rade o životopisnú drámu, ale ak sa v kritikách snímky bude objavovať slovo komédia, tak to rozhodne nebude náhoda. Prekvapivo je tento mix funkčný, a to najmä vďaka citlivo napísaným dialógom a plynulému priebehom deja, ktorý tak veľmi rýchlo ubehne.
Film sa začína v roku 1968, keď spoznávame dramatika a manžela Václava Havla, cítiaceho vo vzduchu pozitívne zmeny. Stretáva s politicky spriazneným Alexandrom Dubčekom a divák postupne spoznáva vo vedľajších postavách dôležité persóny vtedajšej českej kultúry. Zakrátko však do Československa vpadajú vojská krajín Varšavskej zmluvy a Václav si začína uvedomovať, že v období normalizácie sa stane jedným z najostrejšie sledovaných umelcov v krajine. Strihom sa dostávame do roku 1976, kedy Havel začína pripravovať legendárnu Chartu 77. Inšpiruje ju k nej, aspoň podľa filmu, aj jeden nepríjemný incident na koncerte „problematickej“ bigbítovej kapely. Viac o deji pre istotu prezrádzať nebudeme, ale dá sa predpokladať, že osudy Václava Havla počas osemdesiatych rokoch sú všeobecne v našej spoločnosti známe. Vďaka nim však snímka značne potemnie, pritom však stále dokáže potešiť odľahčením a občasným jemným fórikom.
Keď sme pri tom humore, tak práve on dodáva dramatickým osudom tak potrebný nadhľad a navyše aj Havlova osobnosť a predovšetkým jej negatívne stránky budú divákom bližšie, ako keby sme mali napríklad sledovať hádky s manželkou Olgou, ku ktorým zrejme v realite, aspoň podľa toho, ako mali nastavený svoj vzájomný manželský vzťah, muselo dochádzať. Tvorcom stačí zobraziť krátky dialóg medzi ním, manželkou a milenkou, aby napríklad pochopil, ako bol Václav v niektorých veciach proste mimo realitu a aké mal sám problémy s rozhodovaním. Dokonca vo filme zaznie aj veta; „buď konečne chlap“ z úst jeho milenky, čo v krátkosti charakterizuje napríklad aj vzťahy žien k nemu samotnému a Havel si bezpochyby svoje nedostatky uvedomoval a niekoľkokrát na ne sám počas sujetu upozorní. Najmä pri jeho výbušnom kamarátovi Pavlovi Landovskom vynikol povahový rozdiel medzi týmito dvoma umelcami a výbornými kamarátmi. Viktor Dvořák hrá Václava Havla síce presvedčivo a nikdy nepôsobí rozpačito, napriek tomu vám viac utkvie v pamäti výborný Martin Hofmann ako Landovský. Olgu, Havlovu manželku, si zahrala Aňa Geislerová a je iba dobre, že po čase prestanete vnímať, že sledujete neustále obsadzovanú českú herečku, ale už ju sledujete iba ako stvárňovanú postavu.
Od klasických, respektíve neinvenčných, životopisných snímok však Havla odlišuje najmä pokus o autorskejší prístup pomocou niekoľkých šikovných, až experimentálnych vsuviek. Diváka zaskočí najmä prvý prechod medzi zobrazovanou fiktívnou realitou a divadelným predstavením, či presnejšie skúškou divadelného predstavenia. Tento prvok sa vo filme zopakuje ešte niekoľkokrát a tvorcom slúži ku cti, že ho divák neočakáva a o to viac je prekvapený fantáziou tvorcov. Navyše sa opakuje aj motív prázdneho nepopísaného papiera s perom. Paradoxne však nie v prípadoch, keď sa Havel snaží napísať ďalšiu stranu scenára divadelnej hry, ale v momentoch policajných výsluchov, s tlakom napísať na papier to, čo súdruhovia v danej chvíli potrebujú. Ide o šikovnú metaforu dobovej cenzúry. Do stopáže pod dve hodiny sa určite nedostalo všetko, čo možno od filmu budú očakávať historici či politickí odborníci, dajú sa tak snímke predpovedať zmiešané reakcie, a to najmä v Českej republike. Havla slovenské publikum bude určite aj porovnávať so životopisom Dubček – krátka jar, dlhá zima. Tu naši českí bratia jednoznačne vyhrávajú na body, Halamov Dubček oproti Horákovmu Havlovi pôsobí príliš strojene a pateticky.
Havel, Česko, 2020
Dĺžka: 105 minút
Réžia: Slávek Horák
Scenár: Slávek Horák, Rudolf Suchánek
Kamera: Jan Šťastný
Hudba: Petr Malásek
Strih: Vladimír Barák
Zvuk: Viktor Prášil, Pavel Rejholec
Scénografia: Vladimír Hruška
Masky: Adriana Bartošová, René Stejskal
Kostýmy: Natálie Steklová
Producent: Slávek Horák
Hrajú: Viktor Dvořák, Aňa Geislerová, Martin Hofmann, Stanislav Majer, Barbora Seidlová, Jiří Bartoška, Adrian Jastraban, Pavel Reh, Ján Bavala, Michal Isteník
Distribúcia: Bontonfilm SK
Premiéra v SR: 30. júla 2020
Foto: Bontonfilm SK