Pri pomyslení na to, že sa v distribúcii ocitne ďalšia slovenská, česká, slovensko-česká alebo česko-slovenská rozprávka, nikdy nemám priveľmi vysoké očakávania. Možno to bude spôsobené tým, že naše rozprávkové príbehy sa zväčša po obsahovej a hlavne po vizuálnej stránke takmer v ničom nemenia.

Napriek tomu, že technológie snímania obrazu, nahrávania zvuku i tvorby vizuálnych efektov (až na niekoľko výnimiek) neuveriteľne pokročili, filmový čas akoby od zlatej éry slovenských a českých rozprávok zastal a už nikdy neprekročil prah minulosti. Aj keď distribútori každej nasledujúcej rozprávky o svojom najnovšom výtvore hovoria ako konečne originálnej rozprávke, ktorá sa stane rozprávkovou klasikou, nie vždy je prijatie divákmi a kritikou také, ako by si želali. Taký je osud mnohých národných rozprávkových príbehov zvečnených na plátne našich kín.

Každý dospelý, ale aj detský divák, aj v rozprávkovom svete, potrebuje určité vodítka, na základe ktorých si z jednotlivých elementov narácie vyskladá komplexný príbeh. Kostýmy, jednotlivé charaktery, ich konania či motivácie. Filmovému príbehu Jitky Rudolfovej, nanešťastie, chýbajú niektoré dôležité zo spomenutých atribútov. V časových slučkách sa totiž odohráva možno aj viac ako polovica príbehu. Diváci tak sledujú zhluk niekoľkých epizód zo života hlavných hrdinov bez toho, aby im boli vysvetlené dôležité motivácie a skutočnosti. Kto začaroval hostinec, kde sa jeden deň odohráva stále dookola? Celý osud hlavných protagonistov závisí len tom, ktorá strana (dobro či zlo) intenzívnejšie vedie kroky smrteľníka?

Na druhej strane, je nespochybniteľné, že žiaden filmový príbeh sa nedá vyrozprávať do podrobných detailov. Ani vôbec nemusí, pretože divák má výnimočnú schopnosť exploatovať. Na základe vlastných skúseností z filmov, ktoré videl a situácií, ktoré zažil, si do filmového rozprávania reflektovaného prostredníctvom elíps, dosadzuje chýbajúce časti niekedy viac a niekedy menej zložitého puzzle. Hodinárov učeň zaručene nie je rutinnou záležitosťou a disponuje niekoľkými na slovenskú a českú kinematografiu výnimočnými prvkami filmového rozprávania. Originálne znázornenie témy plynutia času to celkom obstojne dosvedčuje. A to nielen konkrétnym príbehom, ale aj prácou s kamerou, hudbou či ruchmi.

Film na mňa pôsobil skôr ako rozprávka pre väčšie deti alebo pre dospelých. Keďže ide o v našich končinách nakrútenú rozprávku, môj predpoklad bol taký, že sa v nej bude spievať aspoň toľko ako v minuloročnom nepodarenom Keď draka bolí hlava. Avšak, prvej (a aj poslednej) pesničky sa všetky zúčastnené deti dočkali až po pol hodine. Pozitívne ale je, že pesnička nebola taká tá klasická rozprávková odrhovačka na štýl Let It Go, ale zvláštne príjemne netuctová. Dospelých mohli zaujímať napríklad také rodovo prevrátené úlohy sudičiek – mužov a možno aj ženy ako negatívnej postavy sudičky a smrti, ale s takýmto prvkom sme sa už v rozprávkach ocitli nekonečne veľakrát.

Dej snímky bol skutočne zaujímavý, v niečom originálny, do veľkej miery predvídateľný a diváka bavil. Je úplne paradoxné, že pôsobil priveľmi rozvláčne, úmorné a nudne. Charakteristický je pre neho neskutočný nepomer subjektívneho času diváka voči reálnemu času. Presne v opačnom zmysle, než na aký sme zvyknutí. Pretože čas strávený v kine pozeraním na filmové dielo sa pri Hodinárovom učňovi zdá omnoho dlhší, než je jeho skutočná minutáž, teda stodva minút.

To, čo najviac upútalo moju pozornosť a určite stojí za zmienenie, sú nádherné kostýmy a masky zosobnené najmä v čiernej po smrti páchnucej Morane a životnej a krásou oplývajúcej Žive. To však asi nebude dostatočne presvedčivý dôvod na to, aby si ho divák pozrel každý rok na Vianoce. Hodinárovho učňa tak, podľa môjho názoru, stačilo vidieť raz.

Hodinárov učeň (Hodinářův učeň), ČR, SR, 2019
Dĺžka: 102 minút
Scenár a réžia: Jitka Rudolfová
Kamera: Ferdinand Mazurek
Strih: Jakub Hejna
Hudba: Ivan Acher
Hrajú: Michal Balcarm Dana Droppová, Viktor Preiss, Éva Bandor, Václav Neužil, Jaroslav Plesl, Jana Plodková, Pavlína Štorková, Jakub Žáček, Miroslav Krobot a ďalší
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 12. septembra 2019
Foto: Bontonfilm