Pred ôsmimi rokmi sa u nás premietal americký film Decká sú v pohode s hviezdnym hereckým obsadením. Dve ženy, žijúce v intímnom vzťahu, vychovávali dve deti, z ktorých jedno – dospievajúci chlapec začne pátrať po svojom biologickom otcovi. Keď ten vstúpi do rodiny, najprv spôsobí paniku, ale postupne sa prehodnocujú a znova formulujú rodinné vzťahy. V týchto dňoch má u nás premiéru nový český film, ktorý by sa vzhľadom na zarážajúcu tematickú príbuznosť mohol volať Decká nie sú v pohode. Autorka námetu, scenáristka a režisérka Olga Dabrowská ho však nazvala Cena za šťastie.

Zámerom autorky bolo nakrútiť vzťahovú drámu zo súčasnosti s komediálnymi prvkami, ktorá by tematizovala zápas moderných ľudí o šťastie a spokojnosť v rodinnom živote. Vybrala si dve vzájomne prepletené rodiny, jednu netradičnú a jednu klasickú, no popri ich dospelých členoch sa zamerala najmä na deti, ktorých menami nazvala jednotlivé kapitoly tohto filmu. Prvú rodinu tvoria dve matky, vychovávajúce dve deti – dospievajúcu dcéru jednej z nich a spoločného štvorročného synčeka od údajne neznámeho darcu spermií. Jeho nečakaná návšteva, ktorá sa pretiahne na neurčito, spôsobí menšiu katastrofu v spokojnej rodine. Obstarožný fešák je totiž bývalým partnerom oboch žien, pričom v jednej sa prebudia dávne city a zatúži niekdajší vzťah revitalizovať, respektíve bez ohľadu na milujúcu partnerku doviesť až do víťazného konca. Druhá rodina má klasický pôdorys i problém – manžela alkoholika a tyrana, pred ktorého agresivitou sa musí žena s dvoma deťmi skrývať v azylovom byte svojho nového partnera. Dospievajúci chlapec, rovnako ako jeho rovesníčka z prvej rodiny, trpí absenciou otca, a tak sa ho rozhodne hľadať – vzhľadom na pestrú a búrlivú mladosť svojej matky v zahraničnom squate. Jeho jediným vodidlom je zoznam potenciálnych oteckov a istý dedičný zdravotný syndróm, ktorý by ho mal navigovať k správnej osobe.

Dobrý pôvodný zámer – ukázať súčasné rodiny, ich komplikované hľadanie šťastia a spokojnosti, vzájomne sa ovplyvňujúci vzťah rodičov a detí – sa postupne rozplýva pod nánosom slovnej i obrazovej hlušiny. Chaotické časové a priestorové skoky by sa možno dali tolerovať ako snaha o ozvláštnenie filmovej narácie, ťažko však odpustiť početné saltá mortale v myslení a konaní postáv. Väčšina z nich nemá motiváciu, deje sa celkom náhodne, respektíve pod diktátom svojráznej kreativity autorky filmu. Ako inak by sa agresívny, vulgárny násilník mohol šmahom ruky zmeniť na nežného ochrancu rodinného kozubu, zo suverénnej lesbičky stať uplakaná, nesvojprávna kôpka nešťastia, z nezrelých tínedžerov zodpovední rodičia, zo starnúceho seladóna vzorný otecko... Olga Dabrowská očividne fandí klasickej rodine v zostave otec, matka, deti, ktorej dáva vo svojom filme prednosť pred inými, neštandardnými formami rodinného spolužitia, a to bez ohľadu na to, že jej umelo vytvorené „šťastné rodiny“ nefungujú ani v čase ich kreovania. Napriek sladkastému happy endu, posvätenému dokonca kňazom, je ich budúcnosť viac-menej istá, a žiadna idyla to nebude...

Kde v scenári nič nie je, tam ani dobrý herec nevezme... Film Cena za šťastie má výborné herecké obsadenie, českí kolegovia spoľahlivo identifikovali v epizódnych úlohách aj niekoľko súčasných celebrít z rozličných oblastí  (výtvarníka, hudobníka, novinára, televíznu hviezdičku, kňaza), no nič z toho nepridalo filmu životnosť a vierohodnosť. Praktický život, ako ho diváci poznajú z autopsie, ide jedným smerom, Dabrowskej rozprávanie sa vydalo inokade. Všetky postavy visia vo vzduchoprázdne, nevieme nič o ich profesionálnom zameraní a bežnom živote, zaoberajú sa výlučne svojimi citovými problémami. Netušíme, odkiaľ majú tínedžeri peniaze na dlhodobý pobyt v zahraničnom squate, ktorý je akoby kópiou hipisáckej komunity zo šesťdesiatych rokov minulého storočia (sex, drogy, alkohol), nevieme, ako sa lesbička dopracovala k nádhernej vile s rozsiahlou upravenou záhradou, kam sa odsťahovala jej partnerka so svojou novou rodinou, a tak ďalej, a tak ďalej. Problém násilného odoberania detí rodičom je zobrazený povrchne a lepšie by vyznel v publicistickej forme, správanie sudkyne, ohrozovanej dávnou spoluprácou so štátnou bezpečnosťou, je smiešne prvoplánové. Ženské postavy (Ivana Chýlková, Vanda Hybnerová, Klára Pollertová-Trojanová) sa pohybujú predovšetkým v dvoch interpretačných polohách – hysterickej a uplakanej, respektíve v ich kombinácii. Jaroslav Plesl preexponúva schematické správanie opitého násilníka, Tomáš Hanák ako pôvodca rodinnej krízy predovšetkým nosí po plátne svoju fyziognómiu, Pavel Řezníček v úlohe naivného dobráka nemá čo hrať. Celkom zbytoční sú vo filme rodičia tyrana v podaní Jany Šulcovej a Ladislava Trojana, Josef Polášek ako psychoterapeut v detskom detekčnom centre pôsobí so svojimi otázkami ako pedofil. Detskí interpreti sú prirodzení, pokiaľ im to režisérka dovolí, čo určite nie je prípad násilne zinscenovaného táboráku s využitím indiánskych rekvizít. Jozef Trojan a režisérkina dcéra Olga Wdowiaková majú zrejme v sebe herecký potenciál, ktorý v úlohách mladistvých „na úteku“  a následne šťastných rodičov malého synčeka mohli ukázať len čiastočne.

Základom dobrého filmu je premyslený a prepracovaný, podľa možnosti aj originálny scenár. Keď ten chýba, respektíve je plný schematizmu, nelogickosti,  a náhodnosti, nepomôže ani čarovanie s kamerou, svetlom, farbou či hudbou, hoci samo osebe môže byť zaujímavé. Film Cena za šťastie má dokonca troch strihačov, no zdá sa, že tento počet nevytvoril synergický efekt. Hotový film vyzerá skôr tak, akoby každý z nich vystrihol či dodal sekvenciu, ktorá mu zišla na um, výsledkom čoho je chaos. Nič sa nedeje dôsledne, lineárne rozprávanie, flashbacky i časté prestrihy sú náhodné a neprispievajú k zrozumiteľnosti snímky, ktorá chce byť silou-mocou moderná, ale je len zbytočne prekomplikovaná.

V súvislosti s Olgou Dabrowskou sa často spomína jej účasť na vytvorení scenára ku kultovému filmu Samotári, napokon, Cena za šťastie mala pracovné názvy Deti samoty i Deti samotárov. Myslím si, že vzhľadom na kvalitu jej terajšieho  scenáristicko-režijného opusu treba radšej na dávnu spoluprácu s kreatívnym Petrom Zelenkom zabudnúť. Zrejme na vtedajší kľúč k úspechu zabudla aj ona sama.

Mimochodom, premiérové obecenstvo sa na filme Cena za šťastie chvíľami celkom dobre zabávalo. Niežeby to bola komédia, jednoducho je to film na smiech. Zdá sa, že tentoraz neboli v pohode nielen zobrazené decká, ale ani ich tvorcovia. Česká kinematografia nevkročila do nového roku najšťastnejšie...

Cena za šťastie (Cena za štěstí), ČR, 2019
Dĺžka: 92 minút
Námet, scenár, réžia: Olga Dabrowská
Kamera: Diviš Marek
Strih: Zuzana Staregová, Jiří Brožek, Krasimira Velitchková
Hudba: Jan P. Muchow
Hrajú: Ivana Chýlková, Vanda Hybnerová, Tomáš Hanák, Klára Pollertová-Trojanová, Jaroslav Plesl, Pavel Řezníček, Josef Trojan, Olga Wdowiaková, Johanka Racková, Josef Polášek, Jana Šulcová, Ladislav Trojan, David Černý, Ladislav Heryán, Vratislav Brabenec a ďalší
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 17. januára 2019
Foto: Bontonfilm