M. Night Shyamalan si svojho času postavil kariéru na dnes už legendárnom filme Šiesty zmysel, po ktorom začal byť považovaný za nesmierne talentovaného tvorcu. O to tvrdší bol jeho neskorší pád a ako slepá ulička sa ukázala byť v jeho podaní aj neosobitá zákazková produkcia typu Posledný vládca vetra. Predvlaňajší Rozpoltený však predsa len naznačil jeho návrat do prvej ligy a Glass ho mohol definitívne podčiarknuť.

Lenže snaha o dokonalú resuscitáciu mu úplne nevyšla. Karty mal pritom rozdané viac než dobre. Rozpoltený, ktorý svojim záverom naznačil napojenie na Vyvoleného, jedno z jeho najslávnejších diel, dokázal príjemne šokovať nejedného diváka. Na uzavretie takzvanej Eastrail 177 Trilogy sa tak úprimne tešilo nielen skalné jadro jeho priaznivcov, i keď je trochu otázne, do akej miery išlo o skutočne premyslený ťah, a do akej z núdze cnosť. No to je viac-menej nepodstatné. Podstatné je to, že pri snahe uspokojivo pospájať všetky dejové línie sa stal nevedome obeťou svojich nemalých ambícií.

Základy, na ktorých Glass stojí, pritom nie sú vôbec márne. Narozdiel od Rozpolteného, okoreneného ľahkými hororovými prvkami, sa okľukou vracia spať k superhrdinskému thrilleru a komiksovej tematike trochu inak. Že sa dá nahliadať na tento subžáner i mierne odlišným spôsobom, dokázali o niečo neskôr aj snímky ako Strážcovia - Watchmen, Kronika, Kick-Ass, Defendor, či Super. Na vyvrcholení novo vytvorenej Shyamalanovej trilógie je rozhodne sympatické, že nevsádza výhradne na nostalgiu a miesto toho sa snaží ponúkať ďalší, rozšírený, komentár k tejto téme. Ostatne, i hudobný motív Vyvoleného tu zaznie snáď len raz, i keď je pravdou, že niektoré scény sú určené výhradne pre skalných priaznivcov, ktorí ich docenia zďaleka najviac. To je však plne v poriadku.

Potenciálny problém celého autorského prístupu spočíva predovšetkým v tom, že ide o finále na míle vzdialené pôvodným očakávaniam. O skutočne veľkolepé vyvrcholenie naozaj nejde, a to dokonca ani po vizuálnej stránke, či po výpravnej stránke. Nakoniec, s relatívne nízkym rozpočtom sa ani nedajú robiť vyložené divy. Nepomáha ani fakt, že po sľubnom a atmosférickom úvode film veľmi rýchlo uviazne v priestoroch nepríliš atraktívne pôsobiaceho zariadenia pre duševne chorých, respektíve v jeho okolí. A hoci Shyamalan dokáže miestami vyčariť pomerne pôsobivý, respektíve originálnejší záber, väčšina diania pôsobí vcelku všedne, hodilo by sa povedať až televízne... až na to že súčasná televízna špička je predsa len niekde inde.

K tomu treba prirátať fakt, že dialógy miestami scenáristicky škrípu, jedna a tá istá informácia sa občas zbytočne opakuje i viackrát, a s každým jedným príbehovým zvratom sa ukazuje, na akých vratkých nohách stojí vnútorná logika celého diania. Samostatnú zmienku si z tohto pohľadu zaslúži už len slabá a nedostačujúca zabezpečenosť celého areálu. Snímka pritom dokáže fungovať i v menších detailoch, no ako kedy. Celková nevyrovnanosť je viac než zjavná a chvíľami to až pôsobí, akoby Shyamalana ďaleko viac zaujímala samotná myšlienka v pozadí. Záverečná, komiksovo ladená pointa a samotná metarovina snímky pritom nie je vôbec zlá. Hoci s ňou ide ruka v ruke určitá naivita, filmu slúži ku cti, že s ňou pracuje viac-menej cielene a hlavne ku koncu už priamo odkazuje ku zaužívaným kľučkám, známym z jednotlivých zošitov. Lenže dalo sa to poňať aj o niečo šikovnejšie, respektíve elegantnejšie, to by však štyridsaťosem ročnému Indovi nesmela látka trochu prerásť cez hlavu.

Svojim spôsobom je to vlastne až škoda, nakoľko je zjavné čo sa ňou snažil povedať. Akurát k tomu nezvolil najvhodnejšie prostriedky, i keď on sám nepochybne veril v dokonalú premyslenosť svojho diela. Lenže tak to už skrátka niekedy býva. Poznáte to, hovorí sa, že hranica medzi genialitou a šialenstvom býva veľmi tenká. Glass nie je vôbec ťažké odsúdiť a mávnuť rukou nad finálnym výsledkom, no súčasne sa nedá povedať, že ako (ne)plánovaný záver celej trilógie vôbec nefunguje. A hoci ide bezosporu o jej najslabšiu kapitolu, keď už nič iné, tak poteší aspoň tým, že Bruce Willis v nej na rozdiel od väčšiny svojich posledných snímok pôsobí, akoby mal predsa len o niečo väčšiu chuť do hrania.

Glass, USA, 2019
Dĺžka: 129 minút
Scenár a réžia: M. Night Shyamalan
Kamera: Mike Gioulakis
Strih: Luke Franco Ciarrocchi, Blu Murray
Hudba: West Dylan Thordson
Hrajú: Samuel L. Jackson, Bruce Willis, James McAvoy, Anya Taylor-Joy, Sarah Paulson, Spencer Treat Clark, Luke Kirby, Adam David Thompson, Charlayne Woodard, Jane Park Smith, Marisa Brown, Shayna Ryan, Veronica Sixtos a ďalší
Distribúcia: Saturn Entertainment
Premiéra v SR: 17. januára 2019
Foto: Saturn Entertainment