Film dánskeho režiséra Thomasa Vinterberga Kursk mal premiéru na MFF v Toronte a od septembra minulého roku ho sprevádza zvedavá pozornosť. Otvára opätovne diskusiu o udalosti z 12. augusta roku 2000, keď havarovala  ruská atómová ponorka Kursk. Zúčastnila sa manévrov Severomorskej flotily, ktorú tvorilo tridsať lodí, na čele s vlajkovým krížnikom Peter Veľký.

Na palube Kurska po výbuchu prežilo z 98 - člennej posády 23 námorníkov a čakalo takmer tri dni na záchranu, ktorá neprišla. Ruské záchranné akcie zlyhali, nepodarilo sa pripojiť záchranný potápačský zvon ani podmorskú záchrannú ponorku, ako tvrdila oficiálna správa i preto, lebo v dôsledku výbuchu boli záchranné cesty výbuchom silne zdeformované. Keď sa veliteľstvo konečne odhodlalo povolať Britov a Nórov, bolo už neskoro. Signály SOS sa pritom z lode údajne ozývali ešte 14. augusta. Na vine celej tragédie  bola predovšetkým nedôslednosť a nedodržiavanie predpisov. Posádka nebola dostatočne zacvičená, bezpečnostné systémy nedbanlivo udržiavané a kontrolované.

V tom čase bol vo funkcii prezidenta už osem mesiacov Vladimír Putin a havária sa stáva testom jeho rozhodnosti a moci. Ako naznačuje francúzsky dokumentárny film z roku 2004 Kursk: ponorka v mútnych vodách režiséra Jeana-Michela Carré, vojenská admiralita musela i v dôsledku tejto udalosti kapitulovať pred  novými ľuďmi z tajných služieb, bližších novému prezidentovi. Kým do havárie sa médiá ako tak držali v slobodnom režime, po nej Putin pochopil, že doterajšie úniky informácií sa nesmú už nikdy opakovať a kontrola médií je prvoradou záležitosťou jeho mocenskej stability.

Verzií o tom, čo sa vlastne stalo je množstvo, dokument sa zaoberá tou o útoku amerického torpéda, prípadne zrážky s americkou ponorkou. Jadrové hlavice torpéd, umiestnených na ponorke, boli v 90. rokoch odstránené a torpéda mali byť využité na zdokonalenie streľby pri vojenskom cvičení. Torpéda však z lode neboli odstrelené, ale v jej vnútri explodovali.

Dánskeho režiséra Thomasa Vinterberga oslovil scenár amerického scenáristu Roberta Rodata (scenár Zachráňte vojaka Ryana, 1998), zaujali ho reakcie ľudí v krajných situáciách medzi životom a smrťou i to, ako byrokrati dokážu hazardovať s ľudskými životmi. Film v podstate replikuje celú udalosť, sleduje ako rodiny námorníkov, tak posádku  v ponorke až do tragického konca. Rozprávanie  sa sústreďuje na manželov Táňu (Léa Seydoux) a Michaila Averina. Ten výbuch prežije a ako najvyššie postavený riadi záchranu. Belgický herec Matthias Schoenaerts navyše tak pripomína Vladimíra Putina, že o tom, ako píše jeden z ruských filmových kritikov, sa nezmieňujú len tí najlenivejší recenzenti. Je obklopený kolegami a kamarátmi a zdá sa, že vzťahy v „komande“ nemôžu byť lepšie. Demonštruje ich veselá svadba. Námorníci nedostali už tri mesiace žiadny plat, tak predajú svoje špeciálne hodinky, aby mohli  pre kamaráta nakúpiť šampanské. Zaujímavú dvojicu tvorí britský generál David Russel (Colin Firth) a ruský generál  Vjačeslav Grudziński (Peter Simonischek) oficiálni nepriatelia, neoficiálni priatelia, spojení životom na mori. Rus ho žiada o pomoc a následne ho odvolávajú kvôli nerešpektovaniu rozkazov. Keď vidí technický stav malej záchrannej ponorky uvedomí si, že tá nikoho nemôže zachrániť. Žiada preto o povolenie vyzvať zahraničné záchranné tímy, ale Moskva všetko zamieta.

Vinterbergovi, tak ako scenáristovi Rodatovi, zjavne nejde o rozpletanie  záhad. Režisér nakrútil nesmierne emocionálny a formálne klasický film, nepripomínajúci ničím bývalého „Dogma-tika“. Popri hlavnej dejovej i ideovej línii  otvára príbeh i perspektívu budúcnosti, s dôrazom na vzťah rodičov a detí, otcov a synov. V úvode  Michail meria svojmu synovi Míšovi (Arťom Spiridonov)  zadržanie dychu pod vodou svojimi špeciálnymi hodinkami. Keď pri pohrebe chlapec odmietne podať ruku admirálovi Petrenkovi (Max von Sydow), všetky deti ho nasledujú. S obdivným gestom mu potom pripne na ruku hodinky námorník, ktorému Mišov otec zaplatil pri nákupe alkoholu na svadbu kamaráta. Posledný titulok filmu hlási, že po námorníkoch, ktorí zahynuli na  Kursku ostalo 71 detí. Ak táto línia odkazuje na istý druh rodinnej pamäte, vedomia nehumánneho a neschopného byrokratického režimu, je zrejmé, že takto môže veci chápať západný človek bez dôkladnejšej znalosti autoritatívneho ruského režimu a jeho manipulatívnej  propagandistickej výkonnosti. Na plátne to, samozrejme, vyzerá efektne a dojímavo.

V samotnom Rusku sa film a jeho reálie stali predmetom výsmešnej irónie. Komicky pôsobí angličtina a vlastne celý spôsob kultúrne odcudzenej komunikácie. Erárne byty, kdesi na vojenskej základni v Murmansku, zariadené v štýle IKEA a množstvo ďalších výhrad, najmä čo sa týka kultúrnych stereotypov, zrejme na Rusov pôsobia naozaj smiešne, ale treba priznať, že mnohé západné filmy i seriály sú na tom omnoho horšie a Vinterberg ponášku na Rusko zvládol celkom decentne.

Aj keď je sledovanie filmu naozaj náročné, najmä pri scénach s umierajúcimi námorníkmi z ponorky, celá udalosť okolo ponorky Kursk si zaslúži filmové „zmŕtvychvstanie“,  živú pamätnú dosku aj pre tých, ktorí tak ochotne zabúdajú, že sme žili v identickom režime, ktorému „všetko ľudské bolo cudzie“.

Kursk, Belgicko, Luxembursk, 2018
Dĺžka: 117 minút
Réžia: Thomas Vintenberg
Scenár: Robert Rodat
Kamera: Anthony Dod Mantle
Strih: Valdis Óskarsdóttir
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Matthias Schoenaerts, Léa Seydoux, Colin Firth, Max von Sydow, Michael Nyqvist, Peter Simonischek, Martin Brambach, Guido De Craene, Geoffrey Newland, August Diehl, Steven Waddington, Matthias Schweighöfer, Joel Basman, Gustaf Hammarsten, Lars Brygmann, Bjarne Henriksen, Pit Bukowski, Miglen Mirtchev, Fedja Stukan, Magnus Millang a ďalší
Distribúcia: Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 17. januára 2019
Foto: Magic Box Slovakia