Letná romantická komédia Dve nevesty a jedna svadba má dobré načasovanie. Prichádza do kín v predvečer mesiaca lásky, keď je aj príroda prívetivejšia a slnkom i vôňami rozjarené publikum, ochotné zabávať sa stoj čo stoj, ľahšie odpustí jednoduchú zápletku, ploché charaktery, plytké motivácie i prvoplánový pivný humor.

Kto má rád „uletené“ filmy, inak povedané umelecké experimenty, ten by v nijakom prípade nemal nechať utiecť film francúzskeho režiséra Bruna Dumonta Johanka Superstar, muzikál s metalovou muzikou, rapom a všeličím iným, o detstve a dospievaní Jeanne d´Arc, teda Johanky z Arcu.

S fínskym režisérom Dome Karukoskim sme sa stretli  pred niekoľkými rokmi, keď sa u nás premietal film Levie srdce (2013), príbeh o zapálenom rasistickom náckovi, ktorý začne pod tlakom vážneho vzťahu meniť svoje názory tak radikálne, že ho to takmer stojí život. Karukoskiho filmy sú filmami maskulínnymi, v ich centre je obvykle hrdina, prekonávajúci väčšie či menšie útrapy. Majú najrôznejšiu podobu.

Guillame Canet hrá v najnovšom filme Christiana Cariona Môj syn zúfalého otca snažiaceho sa za každú cenu nájsť svojho uneseného malého syna skôr, ako bude úplne neskoro. Zdá sa vám tento príbeh známy? Od 96 hodín francúzskeho režiséra Pierra Morela, cez Zmiznutie Denisa Villeneuvea, až po nedávno odpremiérovaný film Na doraz Luisa Prieta vzniklo za posledných pár rokov niekoľko filmov s ústrednou témou bezmocného rodiča, ktorý ide za hranicu svojich možností, aby zabránil fatálnemu osudu svojho dieťaťa.

Je veľa dobrých animovaných filmov pre najvďačnejšie publikum – deti. Majú radosť z každého nového príbehu a hádam niet vďačnejších divákov. No nie vždy sa však podarí tvorcom ich najvtipnejšie a najlepšie zabaviť. Je to možno aj prípad filmu Dve a pol kačky Christophera Jenkinsa.

„Nejdeme prirýchlo?“ Príbeh sa začína na konci… A ten rámcuje celý dej. Rozprávačom životopisného príbehu je samotný Alexander Dubček, významná osobnosť spoločensko – politických reforiem v ČSSR 60. rokoch 20. storočia. Politik začal a pokúsil sa praktizovať ideu „socializmu s ľudskou tvárou“, až kým do ČSSR v auguste 1968 nevpadli vojská Varšavskej zmluvy.

Súboj pohlaví je pojem, ktorým sa označuje exhibičný tenisový turnaj medzi zástupcom mužského a ženského pohlavia. Vôbec po prvýkrát sa konal v máji roku 1973, film s rovnomenným názvom sa však podstatne viac sústreďuje až na ten druhý, a podstatne slávnejší, zo septembra toho istého roka.

Vývoj, ktorý je na tvorbe Kornéla Mundruczóa výrazný a čitateľný, posúva jeho filmy od  foriem urgentných sociálnych apelov, situovaných do tuctových prostredí nižších stredných vrstiev a medzi bezcieľne blúdiacich, nezaraditených tulákov, zlodejičkov a kurvičky, cez razantné psychologické portréty ku globálnemu vizionárstvu a imaginácii umelca bez akýchkoľvek národných, či politických limitov.

Český režisér Ján Novák má úrodný rok. Do kín sa postupne dostanú až tri jeho filmy, Teambuilding, Dukátová skala a Pepík, ten posledný podporený Štátnym fondom pre kinematografiu Českej republiky. Nechajme bokom úvahy, ako sa tvorcovi Kameňáku 4, ktorý je podľa Česko-slovenskej filmovej databázy s diváckou podporou sedemnásť percent sedemdesiatym piatym najhorším filmom na tomto portáli, o ohlasoch odbornej kritiky nevraviac, podarilo zohnať peniaze až na tri tituly, a venujme sa najaktuálnejšiemu z nich, ktorý práve vstupuje do slovenských kín.

V roku 1993 sa vedcom podarilo prelomový objav. Vynašli novú technológiu, respektíve látku schopnú vyliečiť smrteľné choroby pomocou genetickej mutácie. O tri roky neskôr ju však Národná bezpečnosť zo strachu pred zneužívaním zadržala a označila za zbraň hromadného ničenia. Čo sa však stane, keď sa táto látka dostane za hranice laboratória? Odpoveď je jasná! Nič nové.