Mad Max: Zbesilá cesta (Mad Max: Fury Road)
Pôvodná austrálska trilógia (Mad Max, Mad Max 2, Mad Max Beyond Thunderdome) si odbila svoju slávu počas rokov 1979-1985. Duchový tvorca George Miller sa síce na adresu pokračovania vyjadroval viackrát, ale trvalo to takmer 30 rokov. Síce nejde o žiaden rekord, ale doba je to úctyhodná.
Pôvodne si mal ústredný charakter opätovne zahrať Mel Gibson, jeho nástupcom sa stal talentovaný brit Tom Hardy. Na režisérsku stoličku sa po štvrtýkrát vrátil George Miller, ktorý vdýchol Maxovi neopakovateľnú atmosféru sveta plného šialených postáv a extravagantných kostýmov. To sa mu podarilo znova a hoci je výrazne starší, ani nakrúcanie štúdiových filmov pre mladšie publikum mu zjavne neubralo potrebnú energiu. Nový Max je patrične dravý, čo okrem jeho réžie podtrhuje aj vynikajúci soundtrack Toma Holkenborga, známejšieho ako Junkie XL. Slovami režiséra v ňom nejde o nič komplikované, ale o veľmi jednoduchú alegóriu, niečo v štýle westernu na kolesách. Toto prirovnanie sedí a podobnosť s najlepšie prijímaným druhým dielom je cítiť – zásadnou zmenou je len moderný vizuál a viac trikových scén, tie sú však často praktického rázu.
Zbesilá cesta je ukážkovým príkladom osemdesiatkového produktu, na aké dnešný divák nie je a ani nemôže byť zvyknutý. Aj iné jemne nekorektné filmy sú v priamom porovnaní tradičné a uhladené. O to viac je možné oceniť kontrastný prístup tvorcov. Komplexný dej plný zvratov, či do hĺbky prepracované postavy sú dva základné atribúty, s ktorými nerátajte. Nie je tu ani humor toľko typický pre iné úspešné série, nevsádza sa ani na temnejšie realistické spracovanie. Miesto toho je tu proste všadeprítomná zbesilosť a anarchia. Postapokyptický svet s dystopickým usporiadaním, ktorý sa vám bude vynárať pred očami, rozhodne neprináša príjemný pohľad na spoločnosť. Jediné čo má zmysel, je prežitie, nepodstatné veci idú stranou. Púšti dominujú drsné a dominantné mužské charaktery, pričom ich povahy nezriedka hraničia so šialenstvom. Tie ženské sú na opačnom póle a ich úloha je degradovaná na poskytovanie materského mlieka a rodenie. Je to svet, v ktorom neexistujú morálne zásady a benzín, či voda sú dôležitejšie ako čokoľvek iné.
V Millerovom podaní je to patrične sugestívne a bizarné súčasne. Aura špecifického zážitku bola citeľná od prvých vypustených materiálov a výsledkom je vskutku jedinečné dielo. Nie preto, že by bolo dokonalé, ale preto, lebo v dnešnej dobe skrátka nemá priamu konkurenciu. Nie na poli klasických blockbusterov. Aj tento faktor zvyšuje jeho kredit u odbornej kritiky. Nakoniec, všetky nedostatky sa dajú ľahšie prepáčiť, ak je z nich cítiť úmysel podporený adekvátnou formou. To je presne tento prípad. Vysooktánové stroje, rozvírený prach, masívne explózie, prepálená štylizácia, brutalita a vražedné tempo, ktoré vám rozpumpuje srdce na maximum. Pokiaľ sa na to dokážete naladiť.
Jedinou ďalšou známou tvárou je oscarová Charlize Theron a tá je prekvapivo hlavným hýbateľom mimoriadne jednoduchej no funkčnej zápletky. Max je oproti tomu relatívne pasívnou postavou prispôsobujúcou sa dianiu, o to viac však vyniká v kľúčových momentoch. Aj vo svojom minimalizme je presvedčivý a najväčšiu zásluhu má na tom samozrejme Hardyho výkon. Pamätníkov prvého dielu môže potešiť aj Hugh Keays-Byrne. Ten v ňom síce stvárnil úplne inú, no rovnako dôležitú zápornú postavu. Niečo podobné sa v sérii neudialo prvýkrát. Ide o jasné pomrknutie pre fanúšikov, ale na to, aby ste si užili Zbesilú cestu, nie je vôbec nutné poznať udalosti pôvodnej trilógie. Bežný divák sa len ťažko bude zaujímať o starší austrálsky kult.
Je to pritom práve bežný divák, na kom bude ťarcha zodpovednosti. Fanúšikovia film docenia, ale obrovský rozpočet, ktorý je cítiť a pripomína sa nám v pravidelných intervaloch, si vyžaduje výraznejší finančný úspech. Ten je otázny a ani odpoveď na otázku, či máte dať Maxovi šancu alebo nie, nie je jednoznačná. Všetko napísané síce platí, ale jeho najväčšia devíza a to unikátnosť, môže byť pre mnohých nestráviteľná.