Žena v klietke bola v knižnej podobe bestsellerom, takže nebolo prekvapením, že sa v Dánsku dočkala filmového spracovania. Spisovateľ Jussi Adler-Olsen ju od začiatku plánoval ako úvod ku kriminálnej sérii sústreďujúcej na staršie nevyriešené zločiny. Druhý diel pod názvom Zabijaci vyšiel v knižnej podobe už o rok neskôr a druhý film sa dostal do dánskych kín takisto s približne ročným odstupom od toho prvého. V pláne sú pochopiteľne aj adaptácie ďalších kníh z oddelenia Q.

Prvý prípad sa nepochybne zviezol aj na momentálnej popularite severských kriminálok, známych svojou takmer nenapodobiteľnou pochmúrnou atmosférou. Švédski Muži, ktorí nenávidia ženy boli komplexnejší a v konečnom dôsledku aj výrazne úspešnejší, ale bola by chyba považovať Olsenovu tvorbu za ich chudobnejšieho príbuzného. V podstate jednoduchá zápletka bola v Žene v klietke na plátne skôr devízou a plnila svoj hlavný účel. Tým bolo predstavenie postáv, prostredia a nastolenie základných pravidiel, pričom samotné spracovanie ju povyšovalo na o niečo kvalitnejšiu úroveň. Výhodou je, že na pokračovaní sa podieľa takmer identický štáb a divák tak dostane presne tú porciu toho istého, čo mu chutilo minule. Alebo nie?

Nový prípad asociálneho detektíva Carla Mørcka a jeho partnera Assada sa točí okolo dvojnásobnej vraždy študentov prestížnej internátnej školy spred 20 rokov. Vrah bol pritom usvedčený a odpykal si aj časť trestu. Otec zavraždených súrodencov sa však neuspokojil a pátral ďalej na vlastnú päsť. Hoci k ničomu konkrétnemu nedospel, nepriamo pomohol odhaliť viacero nezrovnalostí. Je vôbec usvedčený páchateľ skutočným vinníkom? Alebo nekonal sám? To napovedá aj samotný distribučný názov.

Prvý diel pracoval s pozvoľným odhaľovaním motívov a totožnosti páchateľa. Pritom si vypomáhal paralelnými scénami z pohľadu obete a dokázal z toho ťažiť aj potrebné emócie. Druhý na to ide trochu inak. Identitu záporných postáv poznáme takmer od začiatku, čo môže papierovo viesť aj k poklesu diváckej pozornosti. S niečim podobným úspešne pracoval aj známy seriálový Columbo, zásadná odlišnosť je však v tom, že tu nepoznáme všetky okolnosti, ktoré viedli k tragickému činu. Ten naviac nebol ojedinelým a Carl si začne dávať všetky súvislosti dokopy. Dôležitú rolu v prípade podľa všetkého zohráva aj iná bývalá študentka internátu, Kimmie a po tej sa akoby zľahla zem.

Práve ona je jednou z najdôležitejších postáv a hýbateľom celého príbehu. Je to o poznanie komplikovanejší charakter ako Merete z predošlého filmu. Veľmi pomáha aj jej herecké stvárnenie v oboch časových obdobiach, o ktoré sa podelili Danica Curcic a Sarah-Sofie Boussnina. Obe podávajú výkon na hranici možností a viac nám približujú myslenie jej postavy. Spočiatku nemusí pôsobiť sympatickým dojmom, ale s pribúdajúcim časom vyplávajú na povrch nové fakty a začnete viac chápať jej správanie. Adekvátnych hereckých výkonov je tu našťastie dostatok. Nikolaj Lie Kaas je tým správnym predstaviteľom Carla, Fares Fares ako Assad zase prináša do príbehu potrebný ľudský element. Do ich tímu dobre zapadla aj nová asistentka Rose v podaní Johanne Louise Schmidt a bolo by vhodné spomenúť aj patrične úlisných záporákov.

Netrúfam si presne zhodnotiť rozdiely medzi knižnou a filmovou verziou, tá sa podľa očakávania dočkala viacerých zmien. Patrné sú aj v samotnom závere, ten si vypomáha aj menšou scenáristickou barličkou. Ku šťastiu mu slúži, že z nej dokáže vyťažiť maximum a finále tak pôsobí presne tým dojmom, akým by pôsobiť malo a dôstojne uzaviera celú druhú kapitolu. Je veľmi dobré, že na sérii sa podieľajú tvorcovia, ktorí rozumejú potrebám divákov a navyše dokážu udržovať jednotný vizuálny štýl. Týmto nedostatkami trpeli práve pokračovania švédskych Mužov, ktorí nenávidia ženy. Tie neustáli výmeny na réžijnom a scenáristickom poste a akokoľvek boli knižné predlohy slabšie, ich potenciál utopili ešte viac. Túto ságu nespomínam už druhýkrát náhodou. Stačí sa pozrieť do scenáristickej kolónky prvého dielu, kde nájdete rovnako ako u Zabijakov dvojicu Nikolaj Arcel a Rasmus Heisterberg. Nikolaj Arcel už pracuje aj na Odkaze vo fľaši.

Pokiaľ vám už štýl severských kriminálok leží v žalúdku, Zabijakov môžete pokojne ignorovať. Ostatní sú vítaní. Odmenou vám bude nie úplne tradičná kriminálka, v ktorej je dôležitejšie „Prečo“ a „Ako“ miesto klasického „Kto“. To však nemusí byť na škodu.

Zabijaci (Dánsko 2014)