Po šiestich rokoch k nám prichádza nová klasicky kreslená disneyovka. Zábavný, milý a príjemný dôkaz, že digitálne technológie a 3D nie sú všetko. Hrdo sa hlási k

Ťažko povedať, čo viedlo začiatkom nového milénia šéfov Walt Disney Pictures k rozhodnutiu ukončiť tvorbu klasických kreslených filmov. Je pravda, že Planéta pokladov (2002) fatálne pohorela a púť kinami skončila so stratou, no Vladárova nová tvár (2000), Atlantis (2001), Lilo a Stitch (2002), Medvedí bratia (2003) mali slušné tržby. Len film, ktorý sa mal stať posledným – U nás na farme (2004) – sa už ani poriadne nedistribuoval. Ak zarátame príjmy z videodistribúcie a z televízneho vysielania, Walt Disney Pictures rozhodne nehrozil krach. Možno Disneyovci nechceli zarábať desiatky miliónov, keď digitálne animované filmy štúdií Pixar žali stámilióny.

Situácia sa zmenila, keď spoločnosť Walta Disneyho kúpila Pixar a do jej vedenia sa dostali Steve Jobs s Johnom Lasseterom. Priekopník počítačovej animácie Lasseter sa zaslúžil o zmenu rozhodnutia a návrat Walt Disney Company ku kreslenej klasike. Po šesťročnej odmlke svet prijíma Princeznú a žabiaka s nadšením. Nečudo, veď nostalgiou vedení diváci tu nájdu zhrnuté takmer všetko, čo robilo disneyovky disneyovkami: poučný (a mravoučný) príbeh, sympatických hrdinov, príjemnú hudbu...

Lenže je to naozaj všetko? Nič proti tomu, že autorka námetu Elizabeth Dawson Baker prerozprávala klasiku bratov Grimmovcov pre adolescentov, no trojica disneyovských scenáristov nedoviedla ktovieakú prácu. Jednoduchý predvídateľný príbeh o chudobnom americkom dievčati, ktoré sa stane princeznou, je neoriginálny, plný klišé a stereotypov. Nepresná či úplne chýbajúca motivácia je mätúca. V rozprávkach má všetko svoj dôvod, svoju príčinu, no tu sa občas veci dejú skrátka iba preto, lebo to tak scenáristi napísali.

Princ Naveen z exotickej európskej krajiny Maldonia pôsobí umelo, bizarné postavičky (krokodíl Louis, svätojánsky mušiak Ray) prinášajú málo nového a ničím nevyčnievajú z plejády disneyovských figúrok. Príbeh má politickej korektnosti plné priehrštia, zato mu často priam bolestne chýba vzlet, hravosť, vtip, humor, ba občas i spád. Dejisko – močiare Louisiany a mesto New Orleans – by si zaslúžili v soundtracku skutočný dixieland, jazz a zydeco, nie ich prejemnené gýčovité napodobeniny. Lenže, napokon, veď to nie sú autentické močiare či pravý New Orleans, ale akási nimi zľahka ovplyvnená rozprávková krajina, ktorá so skutočnými USA 20. rokov minulého storočia nemá veľa spoločného.

Na druhej strane však muzikálový úvod je milý, svižný a viacero piesní Randyho Newmana dosahuje aspoň disneyovský štandard, hoci osud hitov im nehrozí. Animátor Eric Goldberg viac ráz využíva expresívny výtvarný štýl, evokujúci dvadsiate a tridsiate roky minulého storočia, čo celé dielko príjemne ozvláštňuje. Hlavnou hrdinkou je krásne dievča čiernej pleti Tiana, ktoré túži mať raz vlastnú reštauráciu a robí všetko pre naplnenie svojho sna. Jej bohatá belošská priateľka Charlotte je rozmaznaná, rozmarná a bláznivá, nie však nesympatická alebo hlúpa. S čarodejníkom kultu woodoo doktorom Facilierom mali autori trošku problém, ale vyriešili ho so cťou. Vzhľadom na detských divákov nemohli zabŕdnuť do pochmúrno-mystickej estetiky Tima Burtona, ale nespravili z Faciliera ani smiešneho záporáka. To, že celý film zaplnili odkazmi na osobnosti i diela americkej kultúry, viažúce sa k dejisku (H. W. Longfellow, T. Williams), si väčšina divákov sotva uvedomí.

Ukazuje sa však, že po šesťročnej prestávke je publikum také vyhladované, také lačné po klasickej disneyovke, že Princeznej a žabe rado odpustí všetky chybičky krásy.

Princezná a žaba

(USA 2009, 97 minút)

The Princess and the Frog

Námet: Ed Baker. Scenár: Ron Clements, John Musker, Rob Edwards. Réžia: Ron Clements, John Musker. Výtvarník: Ian Gooding. Strih: Jeff Draheim. Hudba: Randy Newman. V slovenskom znení hrajú a spievajú: Michal Hudák, Helena Krajčiová, Vladimír Kobielsky, Richard Müller a ďalší.

Foto: Saturn Entertainment