Slovenského filmu nie je nikdy dosť

TSFlogo resizeNiekomu by sa mohlo zdať, že slovenského filmu – alebo rečí okolo neho – je akosi priveľa. Iba na prelome vlaňajšieho novembra a decembra sme bilancovali tvorbu roku 2020 a teraz, sotva po štyroch mesiacoch, prišla na rad tvorba uplynulého roka. Hovoríme o podujatí Týždeň slovenského filmu a dôvod uvedeného je zrejmý – vlani sa obvyklé jarné podujatie posunulo až na neskorojesenný termín, ale ani to mu veľmi nepomohlo: pre ďalší lockdown sa muselo uskutočniť iba online a v limitovanej podobe. No tento rok sa toto podujatie uskutočnilo už v obvyklom termíne a v plnej kráse so všetkým, čo k nemu patrí – od slávnostného otvorenia cez množstvo bilančných projekcií až po sprievodné podujatia, určené svojím charakterom čiastočne skôr pre odbornú verejnosť (ale demokraticky prístupné komukoľvek a dokonca aj streamované) a čiastočne pre širokú divácku obec. To všetko sa odohrávalo od 4. do 10. apríla v bratislavskom kine Lumière.

Obmedzenia a časové posuny sa čiastočne prejavili aj tento rok, ale v pozitívnejšej podobe. Úvod slávnostného otvorenia totiž patril ešte dozvukom vlaňajšieho Týždňa slovenského filmu – vtedy si ocenené osobnosti nemohli prevziať ceny osobne, lebo jednoducho nebolo kde. JelenaPastekova resizeKonkrétne to bola filmová a literárna historička Jelena Paštéková, ktorej organizátori udelili Cenu Petra Mihálika za prínos v oblasti slovenskej filmovej vedy, a Matej Sotník, prvý držiteľ Ceny Pavla Branka za prínos v oblasti kritiky a publicistiky pre autora do 35 rokov. Slovenský filmový ústav získal cenu Orbis Pictus za vydávanie mesačníka Film.sk, ktorý už dvadsiaty druhý rok prináša aktuálne informácie nielen o slovenskej kinematografii. Na otvorení bol v predpremiére uvedený koprodukčný film Atlas vtákov slovinského režiséra Olma Omerza, adaptovaného v Česku, mnohovrstvový príbeh o krehkej hranici medzi oddanosťou práci a odľudšteným prístupom ku kolegom, k podriadeným či k vlastnej rodine, medzi oddanou láskou a naivnou oddanosťou, v ktorom príjemne prekvapil mimoriadne herecky „umravnený“ Miroslav Donutil a skvelý výkon podala aj Alena Mihulová, ktorá herecky stále dozrieva ako dobré víno.

Základný program tvorili hrané (13), dokumentárne (15) a animované filmy (1), ktoré mali premiéru v roku 2021 (čo sa nutne nekryje s Cenzorka resizeprodukciou príslušného kalendárneho roka), ako aj filmy nominované na národnú filmovú cenu Slnko v sieti (napriek tomu, že Slovenská filmová a televízna akadémia, organizátor tejto ceny, od spoluorganizovania a Týždňom slovenskéhjo filmu odstúpila), v rámci ktorej sa vzhľadom na aktuálnu situáciu hlasovalo o filmoch nie za jeden, ale za uplynulé dva roky. Diváci tak dostali možnosť pozrieť si tematicky i žánrovo širokú škálu filmov od špičkových umeleckých výpovedí až po divácky vďačné komédie vrátane tých, pri ktorých malo Slovensko len menšinový koprodukčný podiel. Program dopĺňali tituly, ktoré ako svoje obľúbené vybrali laureáti spomínaných cien, respektíve tituly súvisiace so sprievodnými podujatiami Týždňas slovenského filmu a nezabudlo sa ani na detského diváka. Výrečným gestom dramaturgie bolo, že ako prvý a posledný film v programe pre verejnosť zvolila Predtuchy (2019) Viačeslava Kryštofovyča a Cenzorku (2021) Petra Kerekesa, teda snímky, ktoré vznikli v minoritnej, respektíve majoritnej koprodukcii Slovenska s Ukrajinou.

Séria sprievodných podujatí sa začala v pondelok seminárom Jelena Paštéková – medzi literatúrou a filmom, v rámci ktorého sumarizovali a hodnotili pôsobenie prof. Paštékovej tak literárni, ako aj filmoví teoretici a kritici. PIŠTA. Interdisciplinárny seminár o tvorbe Petra Pišťanka bol venovaný dielu spisovateľa, ktorého knihy sa stali predlohou niekoľkých filmov (Rivers of Babylon, Muzika, Rukojemník).

Už tradične sa na tomto podujatí hodnotiacim spôsobom venuje tvorbe uplynulého roka podľa jednotlivých filmových druhov. Tentoraz sa Muzdozajacimiusami resizeštartovalo dokumentárnym filmom. Autorka prvého referátu Andrea Slováková sa z nie celkom jasných dôvodov nevenovala hodnoteniu tvorby minulého roka, ale nedostatočnému oceneniu práce scenáristov a režisérov dokumentárnych filmov, čo je iste zaujímavá téma, ale na celkom inú diskusiu. Alexandra Gabrižová sa potom venovala „zanedbávanému“ formátu krátkeho filmu z hľadiska jeho produkcie a distribúcie v našich podmienkach. Ďalší deň bol na programe hraný film. Emília Kincelová zhodnotila vlaňajšiu nepočetnú tvorbu spĺňajúcu kritériá na zaradenie do Slnka v sieti (4 tituly) aj s historickým úvodom a niekoľkými odbočkami (k veselohrám, evitovkám, divadelnému umeniu), Roberta Tóthová hodnotila navyše aj menšinovú koprodukciu Miry Fornay Žaby bez jazyka (2019) a poukázala na význam kreatívnych producentov v procese tvorby i na potrebu novej krvi, pokiaľ ide o scenáristov a režisérov. Animovaný film zhodnotila v širších súvislostiach Eva Šošková, kým Jakub Spevák sa venoval najmä festivalu Fest Anča a jeho dramaturgickým stratégiám.

Samostatná diskusia bola venovaná ankete časopisu Film.sk k storočnici slovenskej kinematografie Slovenský film storočia, na ktorej sa zúčastnili generálny riaditeľ SFÚ (ktorý je vydavateľom Film.sk) Peter Sprava resizeDubecký, režisér Eduard Grečner, filmová historička Petra Hanáková a filmový teoretik a distribútor Matej Sotník, moderoval Michal Havran. Z rôznych dôvodov kontroverzne prijímaná anketa poskytla určitý obraz o kvalite slovenskej kinematografie v kontextoch doby; leitmotívom diskusie boli „zlaté šesťdesiate“ ako vrcholné obdobie slovenského filmu a ich prepojenie so súčasnosťou. (Víťazným filmom ankety sa stal hraný debut Dušana Hanáka 322, ktorý bol v programe.) Najväčší záujem diváckej verejnosti vyvolala diskusia s režisérom Petrom Bebjakom, ktorá sa uskutočnila po premietaní jeho filmu Správa (2020), ale zameraná bola na multižánrovosť jeho filmovej a seriálovej tvorby. Debatu zasvätene moderoval Peter Gašparík, scenárista dvoch Bebjakových filmov, a sám Bebjak sa ukázal ako skvelý rozprávač, ktorý prezradil množstvo zaujímavostí zo zákulisia vzniku a nakrúcania svojich filmov.

Týždeň slovenského filmu zorganizoval Slovenský filmový ústav v spolupráci s RTVS (ktorá vysielala počas celého týždňa ďalšie, o niečo staršie slovenské filmy mimo hlavného programu TSF) a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Aktuálny ročník sa po dvoch „krízových“ rokoch, spôsobených covidovou pandémiou, vrátil do normálu. Verme, že v nasledujúcich ročníkoch sa bude už len zdokonaľovať, aby pritiahol ešte väčšiu pozornosť kultúrnej verejnosti. Lebo slovenského filmu naozaj nie je nikdy dosť.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.