Udalosťou na festivale v Karlových Varoch bol aj príchod amerického herca a režiséra Casseyho Afflecka, ktorý vlani  získal Oscara a na festivale si prevzal Cenu prezidenta MFF Karlovy. Svetlo môjho života – taký je názov filmu, ktorý sám napísal, režíroval a hral v ňom hlavnú rolu.

„Námet som začal písať už dávno a týka sa mojej skúsenosti rodiča, takže zásluhu na ňom majú aj moje deti“, povedal režisér i herec.“  Jeho postapokaliptický príbeh o neznámej chorobe, ktorá zničila skoro celú populáciu je zároveň aj príbehom otca, ktorý po spustošenej krajine hľadá svoju pubertálnu dcéru. V podstate sa sústreďuje na rodičovskú lásku a vzťah otca a dcéry. Dcéru si zahrala talentovaná trinásťročná Anna Pniowsky.

O zbližovaní otca s dcérou a hľadaní zmyslu života
Muž budúcnosti ((El hombre del futuro) prichádza z Čile a nakrútil ho Felipe Riose. V hlavnej úlohe kamión, presnejšie život kamionistov. Legendárnemu šoférovo kamiónu Michelsenovi práve oznámili, že je to jeho posledná jazda a pôjde ísť do dôchodku. Hrdina však má aj ďalší problém, a to urovnať svoj vzťah s dcérou. V detstve sa o ňu vzorne staral, ale neskôr ho práca tak pohltila, že nemal na ňu čas. Dievča tým trpí, ale má problémy aj sama so sebou. Nádejnú adeptku na box nepošlú na zápas, ale len ďaleko na juh na exhibíciu, zvezie ju tam otcov veselý kolega, kým otec cudzie dievča. Pochopiteľne, sa stretnú, niečo si vyjasnia, ale rany sa celkom zaceliť nepodarí a dievčina sa zrejme rozhodne, že sa už domov nevráti. „Muž budúcnosti je film o stretnutí otca s dcérou a o tom aké dôležité je odpustiť“, priznal režisér. A to je o tejto road movie, ktorá sa odohráva v krásnom prostredí Patagónie, všetko.

Z Číny prispel do súťaže režisér Čaj I-siang  snímkou Portrét mozaikou ((Me sai ke shao nü). Hovorí o smutnom osude štrnásťročného dievčaťa, ktoré otehotnie a označí za otca svojho učiteľa. Všetci sú rozhorčení, ale po čase aj v otcovi skrsne podozrenie, že dievča nehovorí celú pravdu. Snímka sa začína ako detektívka a končí ako psychologická štúdia mladej ženy, ktorá sa rozhodne zmeniť svoj život od základov a začať odznovu. Odchádza do mesta a tam sa pokúsi hľadať zmysel svojho nového života a ako aj režisér podotkol „ ...snaží sa v meste po veľkej osobnej kríze reštartovať samú seba, ale zistí, že je to ešte komplikovanejšie, ako to bolo predtým.“ Film má pomalé tempo, na udalosti sa pozeráme očami novinára, ktorého rodina pozvala, aby to vyšetril, lebo nedôverovali polícii a tiež na jeho zlyhanie, lebo situáciu zle odhadol. V podstate zaujímavý námet bol zdĺhavý a miestami i nudný.

Jeden príde o zamestnanie, druhý ho nájde
Onur distribuuje vo veľkej farmaceutickej firme antidepresíva. O svojich schopnostiach ani na moment nepochybuje a je veľmi prekvapený, keď mu šéf povie, že je nadbytočný. Hrdina posadnutý svojou genialitou je ústrednou postavou súťažného tureckého filmu Maličkosti (Küçük şeyler/ La belle indifference) režiséra Kivança Sezera. Po prepustení z práce si Onur hľadá nové zamestnanie. Každá ponuka je však pod jeho úroveň a nepostrehne ani to, že sa mu rozpadá manželstvo a sám upadá. Absurdná komédia je skvelou štúdiou o človeku, ktorý sa preceňuje, nedokáže sa zmieriť svojou priemernosťou a upadá stále do väčšieho bahna.

Patrick (De Patrick) Tima Mielantsa, vo skvelej tragikomédii s detektívnou zápletkou, je v postate podobné indivíduum, len v opačnom garde. Dej je situovaný do nudistického tábora, vedúcim je Patrickov otec, ktorý nečakane zomrie a malér je na svete. Patrick akoby nepochopil čo sa stalo, hľadá len svoje stratené kladivo, nič iné ho nezaujíma. Celý tábor ho hľadá a nakoniec vysvitne, že ním niekoho v Bruseli zavraždili. Podozrivý je Patrick, ale netrvá dlho nájde sa skutočný hriešnik. Patrickovi však krátke väzenie otvorilo oči. Konečne si táto naivná duša uvedomí kde je jeho miesto. Zistí, že jediné múdre aj ostať sám sebou, na nič sa nehrať a zrazu je spokojný a šťastný. Zmieri sa so svojou priemernosťou. Obidva filmy boli výborne vybraté a šikovne nasadené v jeden deň, aby sme mohli porovnať, ako sa môžu ľudia dostať do zbytočných malérov, keď nedokážu seba správne ohodnotiť.

Nekomplikujme si život lžami
Režisérska dvojica  Petar Valčanov a Kristina Grozeva sa zamerali v tragikomédii  Otec (Bashtata/The Father) na nečakane ovdoveného výtvarníka Vasila, ktorý sa snaží zistiť čo mu jeho zosnulá žena chcela pred smrťou povedať. Na pohreb sa dostaví aj jeho syn Pavel, ktorý svojej tehotnej manželke, aby ju nerozrušil, nacigáni, že je na služobnej ceste. Vasil však stoj čo sto chce vedieť čomu nebohá chvela oznámiť, ide k senzibilovi, poslúchne jeho hlúpe rady, túla sa po lese, blúzni a robí jednu hlúposť za druhou. Syn je nútený celý tento cirkus s ním absolvovať, dokonca vytiahnuť ho aj z väznice. „Otec je pre mňa postkomunistická tragikomédia o nedostatočnej komunikácii. Nefunguje medzi rodičmi a deťmi ani v rodine ako celku, ani v zamestnaní. Neschopnosť efektívne komunikovať v nás prebúdza len pocity viny a frustrácie,“ povedal Valčanov. Veľmi poučný príbeh, že s úprimnosťou sa dá vyhnúť mnohých nedorozumeniam a neskomplikovať si život.

Témou slovinského filmu režiséra Dajana Kozeleho Nevlastné sestry (Half-Sister) je zblíženie dvoch sestier, ktoré majú len spoločného otca. Irena nemá veľké ambície, je kaderníčkou, rozvádza sa s násilníckym manželom, ktorý ju neustále prenasleduje a Neža je zasa živel, neriadená strela. O čo je však ordinárnejšia a bláznivejšia o to je inteligentnejšia a komplikovanejšia. Obe ženy sú však mimoriadne citlivé. Nemajú veľa peňazí, a tak sú  nútené spolu bývať. Nie je to jednoduché, ale ako sa neskôr ukáže veľmi prospešné pre obe. Príbeh je postavený na precízne vypracovanom scenári, s vtipnými dialógmi, dobre odpozorovanými zo života. Snímka patrí k tomu lepšiemu v súťaži, ale najmä preto, že režisér neprvoplánovo dokázal vpašovať do príbehu balkánsky problém a dodnes bujnejúci nacionalizmus.  

Protesty sú v móde
Prečo by mal byť karlovarský festival výnimkou, keď sa všade a za všetko protestuje. Takmer štyridsať českých a slovenských režisérov, hercov a producentov poslalo vedeniu festivalu otvorený list, v ktorom protestujú, že sa medzi partnermi festivalu figuruje aj Česká zbrojovka. Dočítala som sa, že sa podaktorí vyjadrili, že radšej prispejú zo svojho alebo peniaze zozbierajú. No keby prišlo na lámanie chleba tak by zrazu všetci smrdeli grošom. Na čo sú takého vyhlásenia dobré aj keď priznám, že z morálneho hľadiska to má svoje opodstatnenie, ale festival potrebuje peniaze a každý je vďačný za každú korunu. Nie je jednoduché financovať taký kolos a nemožno nikoho obviňovať zo zlých úmyslov. Podľa mojej mienky úplne zbytočná akcia.
 
Úspešná Helena Třeštíková
Helena Třeštíkova po Cannes s veľkým úspechom uviedla svoj dokument Forman vs. Forman. Film prijalo obecenstvo viac ako pozitívne a režisérka si túto pozornosť zaslúži aj pre jej celoživotnú prácu. S veľkými ováciami a gratuláciami  dodatočne oslávila na festivale aj svoje narodeniny, čo bol jeden z najdojemnejších  momentov. Popredná dokumentaristka má zrejme šťastný rok, lebo dostala pozvanie aj za člena americkej Akadémie filmového umenia a vied, ktorá udeľuje Oscarov.