Kariéru mu odštartoval film Barton Fink bratov Coenovcov, ktorý získal v Cannes tri ceny. Nepamätám festival, keď jeden film dostal Zlatú palmu, Cenu za réžiu a Cenu za najlepšiu mužskú hereckú interpretáciu, a tá bola pre amerického herca Johna Turturra. Potom už herec nemal problémy s ponukami. Po prvý raz sa objavil vo filme Zúriaci býk, upozornil na seba však až v Millerovej križovatke, videli sme ho vo filmoch Bratríček kde si ?, Big Lebowski, Otázky a odpovede, Muž, ktorý plakal, Ulluminata a mnohé iné. Na 46. MFF v Karlových Varoch prišiel ako hlavný predstaviteľ filmu Niekde dnes večer (Somewhere Tonight) režiséra Michaela Di Jiacoma. John Turturro si na slávnostnom ukončení 46. MFF prevezme Cenu prezidenta Karlovarského festivalu.

Snímka je už treťou adaptáciou tej istej témy – prvý ju nakrútil zavraždený holandský režisér Theo van Gogh pod názvom 06 (1-900) v roku 1994, potom podľa neho nakrútil komorný príbeh Steve Buscemi Interview vedený v Karlových Varoch v roku 2007 a teraz s ním prichádza Di Jiacomo. Starnúci Leroy  (John Turturro) a Patricia (Katherine Borowitz) nemajú na prvý pohľad nič spoločné iba ak nudné životy. Vzťah nadviažu cez erotickú zoznamku a film ich vykresľuje s láskavým porozumením pre ich často nepochopiteľné reakcie. Tlačová beseda s režisérom, hercom a herečkou Katherine Borowitz (manželka Johna Turturra), bola poslednou na tohtoročnom festivale. Samozrejme, sa ich opýtali, ako sa im hralo ako manželom neznámych ľudí. Katherine povedala, že výborne lebo ich vzťah budovaný cez telefón im pomohol predstierať, že sa nepoznajú. V tom čase mala chorého jedného z rodičov, takže sa dokonca na pľaci ani nestretli.

Prvý film Thea van Gogha bol veľmi sexuálny. „ Niekde dnes večer je viac o intimite, teda je oveľa jemnejší“, zdôraznil Turturro. “Bola to pre Michaela i pre mňa výzva nakrútiť túto tému. Napísať scenár je jedna vec, ale nakrútiť ho za desať dní je skutočne výkon. Aj ja som napísal veľa scenárov za tridsať dní, ale ani jeden sa nenakrútil“. Hral vo veľa filmoch a „...neviem si vybrať, ktorý by som uprednostnil. Dokážem ich však rozdeliť na dva tábory.“ Ktoré to už herec, skúpy na slovo, neupresnil. Rozhovoril sa však o problémoch veľkých, stredných a malých filmov „ Vyberám si témy zo strednej skupiny, ale aby som mohol hrať v divadle, prijmem rolu aj vo veľkom filme. Realita je taká, že filmov strednej veľkosti je veľmi málo.“ Turturo si vyskúšal aj réžiu. Ako zmenil jeho postoj k režisérom ? „ Vždy sa správam ako herec a nikdy by som si nedovolil niečo kritizovať a hovoriť do práce režiséra. Nanajvyš môžem niečo navrhnú ť, ale v nijakom prípade nemôžem nikomu radiť. Keď to robia niekedy moji kolegovia vždy sa za nich hanbím. Nikdy by som si to nedovolil, lebo sám viem, čo je to za prácu a drinu.“ Na otázku, čo môže ako herec urobiť pre propagáciu malého filmu povedal: „Môžete ho podporovať, ako sa len dá. Môžete ho propagovať cez skype, cez telefón, hovoriť o ňom priateľom, známym, prosto všelijako. Najväčším problém je však distribúcia. Môžete film uviesť na festivaloch, ale najdôležitejšie je, aby sa dostal k ľuďom. Dúfam, že sa práca s distribúciou to v budúcnosti, tak o desať rokov, zmení k lepšiemu.“ New York je obrovské veľkomesto, mnohí pociťujú v ňom osamotenosť. Ako to vnímajú, konkrétne režisér Di Jiacomo: „Cítiť sa sám je súčasť existencie. Pretože New York je veľký cítite sa skutočne viac osamelý už aj preto, že vidíte veľa osamotených ľudí okolo seba. Aj my sa cítime niekedy zabudnutí, ale to je súčasť života.“