Okrem hlavnej poroty celovečerných hraných filmov, o ktorej sme už informovali, ma festifval v Cannes ešte poroty pre súťaž Istý pohľad (Un certain regard), Krátkometrážne filmy a Cinéfondation a porotu pre Zlatú kameru. Od dnes sú kompletné už všetky, teda prinášame ich mená.

Maďarsko-česko-slovenský animovaný film Superbia maďarskej režisérky Lucy Tóth sa dostal do súťaže Semaine de la critique (Medzinárodný tyždeň kritiky). Keď sme sa už nedostali do inej súťaže, vďaka koprodukcii sa predsa len na chvíľu blysneme na tohtoročnom Cannes. Lucy študovala v Budapešti, potom v Londýne a hovorí sa, že táto jej snímka, s mytologickým rozmerom, je strhujúcou orgiou  farieb. Uvidíme, ako zaujme...

V týchto dňoch je už známe aj kompletné zloženie medzinárodnej poroty na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, ktorá bude posudzovať až 21 filmov. Ako je už známe predsedom bude austrálsky režisér, scenárista a producent Goerge Miller. Pomáhať pri neľahkej úlohe mu budú štyri ženy a štyria muži. Budú to americká herečka Kirsten Dunst, francúzska herečka a speváčka Vanessa Paradis, iránska producentka Katayoon Shahabi, talianska herečka, režisérka, scenáristka a producentka Valeria Golino, francúzsky režisér a scenárista Arnaud Desplechin, dánsky herec Mads Mikkelsen, maďarský režisér a scenárista László Nemes a kanadský herec Donald Sutherland.

Od dnešného dňa (14. 4. 2016) je známy zoznam filmov, ktoré sa na tohtoročnom 69. medzinárodnom filmovom festivale v Cannes budú uchádzať o Zlatú palmu a iné hodnotné ocenenia. Podrobnosti o filmoch ešte nie sú dostatočne známe, preto uvedieme len zoznam filmov v Hlavnej súťaži, teda celovečerné hrané filmy, filmy v Súťaži krátkych filmov a snímky v súťaži Istý pohľad a niekoľko už známych mimosúťažných titulov. Ako je už známe predsedom hlavnej poroty bude austrálsky tvorca George Miller a predsedníčkou poroty krátkych filmov japonská režisérka Naomi Kawase.

Festival v Cannes (11. - 22. 5. 2016) o slávnostne otvorí mimosúťažný film Woodyho Allena Café Society, ktorý je v poradí už jeho tretím filmom otvárajúcim tento prestížny festival. Hlavné úlohy zveril tentoraz hercom Kirsten Stewart a Jesse Eisenbergovi.

Renomovaný austrálsky režisér George Miller bude tohto roku veliť medzinárodnej porote dlhometrážnych filmov na tohtoročnom festivale v Cannes (11.5 – 22.5.2016). George Miller (1945, vlastným menom George Miliotis), jeden zo štyroch synov gréckych prisťahovalcov, študoval medicínu na univerzite v Novom Južnom Walese. V poslednom ročníku nakrútil so svojim mladším bratom, Chrisom, krátku snímku, s ktorou vyhrali študentskú súťaž.

Tohto roku kraľovali hlavnej porote v Cannes  bratia Ethan a Joël Coenovci. Ponuka na posudzovanie (19 filmov) bola bohatá, ale až na malé výnimky priemerná. Jednoznačný víťaz nebol a zrejme iná možnosť nebola, ako sa sústrediť na témy, ktoré hýbu súčasným svetom. Záverečný  ceremoniál bol však na 68. festivale v Cannes po prvý raz živší a zábavnejší. Niečo na spôsob Karlových Varov. Začal sa tanečnými  kreáciami japonských umelcov, nasledovali spomienky na víťazov minulých ročníkov, nechýbalo ani spevácke sólo. Bolo to milé spestrenie večera.  

V nedeľu večer na slávnostnom gala večeri  odovzdali ceny 68. festivalu v Cannes. Porota na čele s bratmi Joeloom a Ethanom Coenovcami sa museli rozhodnúť medzi 19 filmami a vybrať ten najlepší, ktorý si zaslúži najvyššiu cenu Zlatú palmu. Nie som si tak istá, že sa im to celkom podarilo, ale veľmi smútiť nad tým  nie je nutné. Zlatú palmu si odniesol francúzsky film Jacquesa Audiuarda Dheepan.

V nedeľu sa dozvieme komu porota na čele s bratmi Coenovcami rozdelí svoje ceny, Samozrejme, najviac každého zaujíma, kto získa Zlatú palmu. Dajme sa však prekvapiť, môžu to byť najviac preferované filmy alebo niekto o kom by sme to ani v zlom sne nepredpokladali. Tipuje sa na Morettiho Moju matku, Carol Todda Haynesa, Môj kráľ režisérky Maïwenn, Saulov Syn Lászlóa Nemesa a pribudol aj súťažný film Paola Sorrentina Mladosť (Youth). No z predpovedí sa nič nemusí splniť.

Ľahko sa zabúda. Od festivalu k festivalu v Cannes uplynie vždy jeden rok. Zabudneme, ako sa musíme tlačiť a dlho vyčkávať kým sa dostaneme do kina, že naši mužskí kolegovia (nie všetci) prestanú byť v tlačenici gentlemani, že kontroly preukazov a festivalových tašiek sú z roka na rok prísnejšie (len nech to robia, strážia nás), že jedlo a minerálky do kina nepatria (zoberú ich), že neprísť presne na premietanie znamená ostať pred bránami, že sa vás sto razy opýtajú či nemáte pozvanie do kina, že festival, najmä ten canneský, je zároveň aj svetovým zjazdom zlodejov, že sa predierame davmi a že prejsť bez väčšieho úrazu je umenie. No to všetko k tomuto grandióznemu podujatiu patrí. Nadávame, ale radi na to spomíname.