Povedzme si úprimne, už prvý Policajt v Beverly Hills režiséra Martina Bresta (Al Pacinov prvý oscarový úspech Vôňa ženy) z roku 1984 bol v zásade staromódnou kriminálkou, nakrútenou ako zvláštna zmes prevažne konverzačnej komédie s okom pre dramatický detail. Detroitský policajt Axel Foley – prešibané, uvravené „dieťa z ulice“ mesta spojeného najmä s automobilovým priemyslom a drením za pásom, ktorého prípad zavedie priamo do luxusných štvrtí „kravaťákov“ spravidla zneužívajúcich svoje postavenie - bol jednou z najpopulárnejších postáv svojej doby. Pôvodne mohol byť herecky stvárnený Mickeym Rourkeom, pokiaľ by práve v tom čase nerealizoval iný projekt. Chvíľu to dokonca vyzeralo, že sa s menom Axel Cobretti bude tváriť sakramentsky vážne, drsne a podľa scenára Sylvestera Stalloneho. Režírovať ho pri tom mohli dokonca Martin Scorsese, či David Cronenbergh. Rolu napríklad odmietol Harrison Ford. Našťastie, si ju ale zahral Eddie Murphy, vtedy považovaný za jeden z najvýraznejších komediálnych talentov aj vďaka výstupom v Saturday Night Live...

Mal už za sebou jednu žáner formujúcu Buddy krimi komédiu 48 hodín (1982) Waltera Hilla, kde sa ako polovica charakterovo rôznorodej dvojice zábavne doberal s Nickom Noltem. Tento raz však žánrovú „schému“ mierne upravil hašterením sa s väčším počtom parťákov – no v prvom rade v dvomi nemotornými miestnymi policajtmi detektívom Billym Rosewoodom (Judge Reinhold) a seržantom Taggartom (John Ashton). A to len chvíľku pred tým, ako podžáner dosiahol na svoj kritický vrchol v spojení Mela Gibsona a Dannyho Glovera v Smrtonosnej zbrani (1987) Richarda Donnera, dvoch jemných narážkach na nedobrovoľne spolupracujúce dve generácie „hrdinov“ akčného žánru. Do priepastných rozdielov medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami si Eddie Murphy tesne pred Policajtom v Beverly Hills už trochu zarýpal v sympatickej komédií Zámena (1983) režiséra Johna Landisa s Danom Aykroydom a Jamie Lee Curtis. So stvárnením Axela Foleyho si však siahol na jeden z absolútnych vrcholov svojej kariéry. Od tej doby to s ním mohlo ísť už len z kopca... Pod logom dvoch zrážajúcich sa bleskov Dona Simpsona a Jerryho Bruckheimera, producentov, ktorí dlhé roky v zásade určovali módne trendy, sa film s dnes už pomerne nenápadným rozpočtom 13 miliónov dolárov stal veľkým hitom – nadväzujúc tak na ich prvý komerčný úspech s videoklipovo ladeným muzikálom z oceliarne Flashdance (1983) Adriana Lynea a predchádzajúci legendárnemu TopGunu (1986) Tonyho Scotta.

Časť rozpočtu predstavovala výplatu pre ústrednú hereckú hviezdu. Úvodná automobilová naháňačka, kde je len potvrdené, že Axel niekedy neváha zdemolovať aj celý autopark len pre dolapenie „malej ryby“ pri tom zhltla sumu, ktorá by iným tvorcom danej doby vystačila na celú štandardnú krimi. Módny klipový vzhľad režisér Martin Brest ešte pokorne prispôsobil naratívnym potrebám na Oscara nominovaného scenára Daniela Petrieho, Jr., pričom si vekovú prístupnosť „R“ (do 17 rokov len v sprievode rodiča) v Spojených štátoch film vyslúžil násilnosťami v záverečnej konfrontácií s antagonistami a hlavne pomerne veľkou kadenciou tvrdších výrazov vo svižných dialógoch. Film bol tiež nominovaný na Zlatý glóbus v kategórií najlepší film roka – komédia alebo muzikál, rovnako tak Eddie Murphy za svoj výkon v hlavnej úlohe a z piesní, ktoré na pozadí zazneli, sa staliokamžité hity.

Policajt v Beverly Hills II v réžií Tonyho Scotta vznikol v roku 1987 ako typický príklad pokračovania akéhokoľvek úspešného filmu v priebehu 80. rokov – bolo dvojnásobne drahšie, akčnejšie, komicky uvravenejšie, no stále viac-menej len neoriginálnou variáciou už videného. Ak by nevzniklo, pravdepodobne by to nikomu veľmi nevadilo. Scenár ani zďaleka nedisponoval oscarovými ambíciami, takže o to remeselne „najšťavnatejšie“ sa musela postarať priam manieristická vizuálne-naratívna forma. Príjemná žánrová staromódnosť prvého filmu bola rázom preč. Do tretice na desiate výročie originálu vznikol v roku 1994 ešte Policajt v Beverly Hills III Johna Landisa, so scenárom priemerných kvalít druhého dielu, do tej doby v sérií najvyšším 70 miliónovým rozpočtom, bez atraktívneho snímania v štýle MTV a prvýkrát v sérií (no tiež naposledy) bez pôvodnéhoproducentského dua. Mnohí fanúšikovia prvého dielu by na „trojku“ najradšej zabudli. O komerčnom úspechu sa v jej prípade nedá hovoriť ani zďaleka. Aktuálny Policajt v Beverly Hills: Axel F režiséra Marka Molloya stál toľko, čo predchádzajúce diely dohromady (a to by ešte tvorcom zostalo aj na bublifuk). Nostalgicky sa vracia k estetike, neónovému nasvieteniu, syntetizátorovým hudobným melódiám 80. rokov a všemožným popkultúrnym narážkam na každom kroku nie nepodobne ako v súčasnosti populárna netflixovská séria Stranger Things (2016). Čo však poteší asi najviac, je fakt, že tento raz príbeh ženie vpred po prvýkrát od originálu relatívne slušný scenár Willa Bealla, Toma Gormicana a Kevina Ettena.

Samotná zápletka nie je v ničom výnimočná – jedná sa v podstate o príjemne nostalgické stvárnenie kriminálnej zámienky pre rozpútanie akcie a nekonečnej, no nápaditej spŕšky protagonistových slov z čias originálu, s akým sa dnes môžeme ako divácibežne stretnúť už skôr v rámci každodenne vysielaných epizód nejakého televízneho seriálu, než na plátnach kín. Identitu antagonistu je dokonca možné odhaliť už len náhľadom na mená v titulkoch – čo nielenže vôbec nevadí, ale práve funguje ako príjemne hrejivá narážka na dobovú filmovú tvorbu. Dej navracia do hry väčšinu (!) pamätných postáv – aj hercov, pri ktorých sa divák možno sem-tam začuduje, že ešte vôbec žijú. Pokiaľ niekomu pripadala nostalgia spojená s návratom Buddy Movies z 90. rokov v podobe Willa Smitha a Martina Lawrencea a ich série Bad Boys (1995-2024) tak trochu ako relatívne príjemná návšteva domova dôchodcov, v prípade Policajta v Beverly Hills: Axel F môže byť tento dojem ešte o niečo výraznejší, keďže ide o protagonistov starších o jednu filmovú dekádu navyše. Mierne znepokojivým sa môže zdať fakt, že väčšina nemotorných policajných „trdiel“ – vrátane Jeffreyho Friedmana (Paul Reiser), ktoré v starších dieloch reprezentovali pre dej síce dôležité, ale skôr komické figúrky, je v aktuálnom príbehu na zväčša veliteľských pozíciách. Žeby neúmyselná satira na súčasné nielen kultúrne pomery?

Ako v každom Buddy Movie aj tento raz má v deji kľúčovú rolu vzťah protagonistu s jeho partnerom alebo partnerkou – a ten reprezentuje Axelova snaha ochrániť vlastnú odcudzenú dcéru Jane Saundersovú (skvelá Taylour Paige, len bez potrebnej chémie s Eddiem Murphym), respektíve pomôcť jej v jej vlastnom pátraní. Ako právnička má klienta so zločinnouminulosťou, na ktorého však „kolegovci“ narafičili vraždu policajného dôstojníka v utajení. Pôvodne jej pomáhal získavať informácie Billy Rosewood, aktuálne súkromný detektív. Zdá sa však, že bol unesený drogovým kartelom. Našťastie, po vyhrážkach voči Jane, ktoré mali poslúžiť k tomu, aby v prípade nepokračovala, sám dal Axelovi vedieť, že mladá „Foleyová“ zrejme bude v blízkej dobe nutne potrebovať pomoc. Ako v už spomínanej Smrtonosnej zbrani, je vzťah príbeh vpred poháňajúcich parťákov najmä o rozdielnosti dvoch generácií. Zároveň s tým štylistickým porovnaním rozdielov aj podobností žánrových 80. rokov so súčasnosťou preplnenou oneskorenými pokračovaniami, remakemi, spinoffmi, ale aj iným vnímaním spoločenských, kultúrnych hodnôt, odlišného zmýšľania. V rámci netflixovských produkcií sa už o niečo podobné pokúšalo skvelé blaxploitation Shaft z roku 2019 Tima Storyho, založené na pozvoľna prehodnocovanom vzťahu „deda“ Richarda Roundtreeho – predstaviteľa ikonického černošského súkromného očka z rovnomennej filmovej trilógie zo 70. rokov, „otca“ Samuela L. Jacksona z ich remakeu z roku 2000 a „syna“ Jessieho T. Ushera pôsobiaceho vedľa spravidla nekorektných drsniakov dojmom mileniála ako poleno. Vzťah Axela s Jane je tak trochu aj o jeho (zábavne vítanej!) neschopnosti s vekom dospieť a prebrať skutočnú zodpovednosť za svoje činu, pokým konanie dcéry je skrz-naskrz zodpovedné možno až príliš.

Unikanie pred vlastnými problémami a emóciami, či snaha udržať si za každú cenu dominanciu svojej mužnosti – ako relikt pri živote udržiavaných 80. rokov sa konfrontuje s terapeutickým riešením a analytickým nadhľadom v konverzáciách, ktorý príbehu dodáva Janein ex a príležitostný Axelov pomocník detektív Bobby Abbott (Joseph Gordon-Levitt). Ten sa rozhodne nedá len tak vykoľajiť Axelovým presne miereným rýpaním, dodáva snímke potrebné charakteristiky spájajúce ju s dnešnou dobou, aby ťažkotonážnu dávku nostalgie bez „kŕčov“ strávil aj súčasný divák. Kamera Eduarda Graua nostalgicky „kopíruje“ žánrové snímanie 80. rokov, hoci s aktuálnou technikou. Spoločne s umiernene klipovým strihom Dana Lebentala sa vyhýbajú trošku samoúčelnej dravosti a módnosti prvého pokračovania, aby opäť pokorne slúžili správnemu vyzneniu príbehu. A hudba osvedčeného Lorne Balfeho pracuje s ikonickými melódiami Harolda Faltermeyera akoby preňho predstavovali pomyselný Svätý Grál vtedajšej tvorby.

Policajt v Beverly Hills: Axel F je vynikajúcim neskorým pokračovaní série, ktorá zahviezdila najmä svojím prvým dielom. Ide presne v jeho stopách s tým, že tvorcovia dôkladne poznajú, v čom bolo pôvodné čaro a ako ho opätovne prinavrátiť pred pohľady natešeného publika. Eddie Murphy sám za celé dekády, čo bol Axelom Foleyom, herecky dozrel. Napriek tvorivým krízam a dlhoročnou účasťou v často gýčových rodinných alebo „béčkových“ komédiách je stále vo forme. Ústa mu stále „melú“ ostošesť a istá jeho zábavná drzosť má dostatok neobrúsených hrán, aby na divákov dostatočne zafungovala aj dnes.

Policajt v Beverly Hills: Axel F (Beverly Hills Cop: Axel F), USA, 2024
Dĺžka: 115 minút
Réžia: Mark Molloy
Scenár: Daniel Petrie Jr., Josh Appelbaum, Will Beall, André Nemec
Kamera: Dante Spinotti
Hudba: Lorne Balfe
Casting: Mary Vernieu, Lindsay Graham
Strih: Dan Lebental
Zvuk: Willie D. Burton
Scénografia: Jahmin Assa
Masky: Steven R. Soussanna, Corina C. Duran-Rabichuk, Nedra Hainey, Brian A. Tunstall
Kostýmy: Michelle Martini, Nancy Steiner
Producenti: Jerry Bruckheimer, Eddie Murphy, Chad Oman
Hrajú: Eddie Murphy, Taylour Paige, Joseph Gordon-Levitt, Kevin Bacon, Paul Reiser, Judge Reinhold, John Ashton, Bronson Pinchot, James Preston Rogers, Damien Diaz, Michael Camp, Mark Pellegrino, Patricia Belcher, Affion Crockett, Suzanne Ford, Princess Elmore, Eugene Kim, Giovannie Cruz, Christopher Matthew Cook, Kyle S. More, Zack Palmisano, Mickey Cassidy, Alex Wexo, Nasim Pedrad, Ed Cali, Chuck McCollum, Bee-Be Smith, Keith Pillow, Christopher McDonald, Luis Guzmán, Walter Belenky
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.