Nemecký režisér Marco Petry sa zaoberá komediálnym žánrom už dlhých 24 rokov, teda od doby, kedy ako svoj režisérsky debut predstavil tínedžerskú komédiu s nemeckým názvom Schule. Že je komédia jeho obľúbeným žánrom sa snaží dokázať aj novinkou nakrútenou v spolupráci so spoločnosťou Netflix s českým (ale v tomto prípade by mohlo byť aj slovenským) distribučným názvom Hra na city. Originálny názov filmu Spieleabend je pritom omnoho jednoduchší a dal by sa preložiť ako Herný večer.

Herný večer, ako teda hovorí nemecký názov filmu, odkazuje k večernému posedeniu priateľov, ktorí sa v istom intervale stretávajú pri obľúbených spoločenských stolových hrách, aby sa bližšie spoznali, zabavili sa a strávili večer v dobrej spoločnosti. Do spoločnosti týchto ľudí sa prostredníctvom svojej novej priateľky Pii dostáva aj Jan, ktorý však ešte netuší, že bude tento večer ťažkou skúškou pre jeho novopečený vzťah. Na scéne sa totiž objavuje Piin bývalý priateľ Mathias a zdá sa, že v jeho prípade stará láska nehrdzavie.

Jednoduchý príbeh pracuje prevažne so situačným humorom gradujúcim pomocou malých katastrof, ktoré sa odohrávajú za herným stolom i mimo neho. Hlavná postava Jan, napríklad omylom vypustí z okna vzácneho papagája Kakadu a keď sa snaží tento exces odčiniť, chytí sa do susedovej pasce na diviaky, jeho konkurent Mathias zasa po prehranej stávke musí vypiť nádobku s čili omáčkou, čo má vzápätí nepríjemné konzekvencie. Onen fyzický humor nie je silnou stránkou filmu a obdobné scény už zrejme každý videl v iných komediálnych filmoch. Zábavnejšie teda pôsobia slovné bitky, v ktorých sa ocitajú Jan s Mathiasom pri súboji o pozornosť jednej ženy. Pia, už síce o Mathiasa záujem nemá, rozladený Jan sa však cíti ohrozený, a tak sa začína správať rovnako hlúpo ako jeho sok. Škoda, že majú tvorcovia potrebu vyhrotiť niektoré scény do extrému, a preto aj tento súboj vrcholí za vlasy pritiahnutým momentom, keď obaja muži hrajú stolný tenis nahí. V snahe zabaviť väčšinového diváka potrápia režisér a scenárista inteligentného diváka lacnými vtipmi, akým je napríklad fórik odpálenou loptičkou končiacou v rozkroku spoluhráča, prípadne na iných ošemetných miestach. Prehnane napokon pôsobí aj záver v berlínskej zoologickej záhrade, v ktorom sa pokúsili tvorcovia filmu aspoň trocha zatraktívniť inak stereotypné prostredie jedného domu, i keď na úkor komplexnosti scenára.

Hra na city je nenáročná komédia, ktorá pravdepodobne sklame intelektuálne založeného diváka, ale svoje publikum si isto nájde. Nie je úplne hlúpa a až na pár nasilu pôsobiacich scén si udržiava svoju úroveň. Možno mali tvorcovia upustiť od lacnejšieho humoru, inšpirovaného pravdepodobne americkými pobláznenými komédiami, a klásť väčší dôraz na zvláštne charaktery, ktoré sa vo filme vyskytujú. Tie, i keď sú (ako na komédiu býva) značne stereotypizované, pôsobia pomerne výrazne a dalo by sa s nimi pracovať viacej. Treba však pripustiť aj to, že ani ústredný nápad nie je veľmi originálny a viacerým azda pripomenie staršiu ( a inteligentnejšiu) taliansku komédiu Úplní cudzinci (a jej nespočetné množstvo verzií, vrátane tej slovenskej pod názvom Známi neznámi), kde sa jeden spočiatku príjemný večer zmenil takisto v sériu nepríjemných situácií. Herecky je film inak dobre obsadený a hŕstka hercov hrá v tejto komédii presne to, čo potrebuje. Výkony teda neohúria (ani to nie je zámerom), ale ani nevyvolávajú pocit amaterizmu. Ak sa vám páčia nenáročné vzťahové komédie, ktoré sa neboja ani prízemnejšieho humoru, môže vám film Hra na city spríjemniť letný večer. Netreba však od neho očakávať príliš.

Hra na city (Spieleabend), Nsmecko, 2024
Dĺžka: 92 minút
Réžia: Marco Petry
Scenár: Claudius Pläging
Zvuk: Philipp Bitter, Jan Cziharz
Scénografia: Theresia Anna Ficus, Denise Baron
Producenti: Hannah Leuze, Marcus Welke
Hrajú: Janina Uhse, Dennis Mojen, Anna Maria Mühe, Taneshia Abt, Axel Stein, Haviland Stillwell, Edin Hasanović, Stephan Luca, Maximilian Meyer-Bretschneider
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.