V orwellovskom roku 1984 rozposlal disidentský výtvarník Joska Skalník takmer tristo umelcom z československej výtvarnej scény list a drevenú krabičku o rozmere 15x15x5 centimetrov. V liste sa nachádzali pokyny: danú krabičku možno slobodne tvorivo poňať, avšak musia sa zachovať jej rozmery. Mimo praktických dôvodov bolo vytýčenie takýchto hraníc tiež metaforou na súdobý režim, ktorý obmedzoval slobodu občanov, a nielen tú umeleckú. Joskovi Skalníkovi sa vrátilo naspäť 244 „vypracovaných“ krabičiek. Snaha vytvoriť z nich neoficiálnu výstavu bola však z politických dôvodov znemožnená a na verejnosť sa experiment s názvom Minisalon prvýkrát dostal až po ôsmich rokoch.

Jackovi Kellymu (Bill Burr) sa „pošťastilo“ byť otcom až v štyridsiatich šiestich rokoch. Keď sa ho niekto spýta, prečo tak neskoro, v priaznivejšom rozpoložení argumentuje slovami, že dlho hľadal tú pravú. Spravidla je však v nálade každého otravného zvedavca rovno poslať... Kade ľahšie. Každopádne, vychovávanie malého potomka mu celkom ide a so svojou dlhoročnou manželkou Leah (Katie Aselton) s nadšením očakávajú príchod ďalšieho. Ako otec je skôr frfloš, ktorý ešte „vypiplaný starým dobrým spôsobom“ si veľmi nerozumie s aktuálnymi novotami, čo zaviedli „precitlivení, ultrakorektní, genderovo aj uhlíkovo neutrálni“ mileniáli a generácia Z. Postarším otcom je aj jeho kamarát Connor Brody (Bobby Cannavale), robiaci všetko preto, aby svojej mladšej manželke Care (Jackie Tohn) veľmi neoponoval, keď dôjde na svojvoľné prekračovanie morálnych hraníc ich malého ancikrista. To tretí z partie Mike Richards (Bokeem Woodbine) už stihol rozvod, vychoval dvoch dospelých synov, no aktuálne sa musí konfrontovať s faktom, že jeho mladá priateľka Britney (Reign Edwards) s ním čerstvo otehotnela, napriek tomu, že je po vazektómií...

Španielsky thriller má v súčasnom európskom filme silnú pozíciu a zdá sa, že sa Španieli v žánroch oscilujúcich medzi thrillerom, hororom a mysterióznym filmom skutočne našli. Ich žánrovky sú dostatočne atraktívne a originálne, aby zaujali aj medzinárodné publikum (príkladom môže byť napríklad starší Amenábarov film Otvor oči z roku 1997), pričom ponúkajú nové neopozerané tváre a nebazírujú na klišé a happy endoch ako ich mocnejší a bohatší hollywoodski kolegovia. Za originálnu snímku môžeme rozhodne považovať aj najnovší španielsky mysteriózny thriller Kukučka  (a azda by sme sa ani nemuseli báť pracovať s termínom horor), ktorý režírovala skúsená španielska režisérka Mar Targarona.

Po úspešnom dokumente mapujúcom život a kariéru Arnolda Schwarzeneggra, sa spoločnosť Netflix, celkom logicky, rozhodla predostrieť pred divákov životný portrét Schwarzeneggrovho najväčšieho filmového rivala, ďalšieho predstaviteľa takzvaného „self-made“ muža, herca, scenáristu a režiséra Sylvestera Stallona. To, čo majú tieto dve ikony akčného filmu spoločné, sú ťažké začiatky, na čo apeluje dokument Sly najmä v prvej časti, ktorá zobrazuje Stallonov vzostup od chudobného spoločenského outsidera k uznávanej hereckej hviezde.

V expozícii filmu sa zoznamujeme so skupinou Bielorusov cestujúcich v autobuse do Poľska, ktorí dostali víza zdržiavať sa v krajine len na tri dni. Dvom to neprekáža, lebo ich cieľom je útek do Francúzska a prihlásiť sa do cudzineckej légie. Jednému z nich osud nie je naklonený utopí sa, ale druhý - Alexej sa šťastlivo dostane do Francúzka. Chce zúčtovať s minulosťou, čaká ho ťažký výcvik, aby sa stal členom vysnívanej organizácie, lebo po piatich rokoch služby dostane slobodu a francúzske občianstvo. Alex (Franz Rogowski) je vytrvalý a zdatný, výcvik zvládne, no netuší, že všetko sa práve len začína. To je premisa filmu Giacoma Abbruzzeseho Disco Boy, oceneného na tohtoročnom Berlinale Strieborným medveďom za kameru pre Hélène Louvart.