V expozícii filmu sa zoznamujeme so skupinou Bielorusov cestujúcich v autobuse do Poľska, ktorí dostali víza zdržiavať sa v krajine len na tri dni. Dvom to neprekáža, lebo ich cieľom je útek do Francúzska a prihlásiť sa do cudzineckej légie. Jednému z nich osud nie je naklonený utopí sa, ale druhý - Alexej sa šťastlivo dostane do Francúzka. Chce zúčtovať s minulosťou, čaká ho ťažký výcvik, aby sa stal členom vysnívanej organizácie, lebo po piatich rokoch služby dostane slobodu a francúzske občianstvo. Alex (Franz Rogowski) je vytrvalý a zdatný, výcvik zvládne, no netuší, že všetko sa práve len začína. To je premisa filmu Giacoma Abbruzzeseho Disco Boy, oceneného na tohtoročnom Berlinale Strieborným medveďom za kameru pre Hélène Louvart.

Alex pod číslom 021 so svojim oddielom operuje v delte rieky Niger, cieľom je potlačiť vzburu tamojšej komunity, ktorej velí revolucionár a aktivista Jomo (Morr Ndiaye). Alex, ako vojak si presne plní svoje povinnosti, takisto partizán Jomo, ktorý volil ozbrojené povstanie, aby ochránil svoju komunitu. Tento nešťastník však sníval o tom, že ak by bol mier najradšej účinkoval v diskotéke. Rád tancoval so svojou krásnou sestrou Udokou (Laetitia Ky), skôr ako tanec by som to však nazvala magickým domorodým rituálom. Jomo svoj boj prehráva, opustí svet na bojovom poli a ako posledný ho odprevádza na druhú stranu Alex. Ten ešte netuší, že sa mu duša bojovníka tak hlboko dostala pod kožu a do srdca, že už nikdy nebude tým ráznym a rozhodným človekom ako predtým. Zo začiatku realistická snímka pokračuje iracionálne snovo, ako krásny príbeh o prepojenosti osudov a zároveň je filozofickou úvahou o izolovanosti, zabíjaní a pokore pred majestátom smrti. Film je postavený na kontrastoch: čierny a biely bojovník, delta Nigeru a parížsky nočný klub, boj dvoch silných mužov, každý z inej rasy i kultúry. Alex si len vtedy plne uvedomí, že jeho život sa dostal na rázcestie, keď v parížskom klube zahliadne Udoku, zrejme jednoducho vysídlenú z rodnej dediny. Obaja sú prosto migranti, s takmer rovnakým osudom vydedencov. Scény týchto dvoch, ich kŕčovitý tanec symbolizujú to nepolapiteľné, krásne a zároveň osudové.

Keď mám hodnotiť tento pozoruhodný film, ktorý síce nie je do detailov dokonalý (nie vždy dopracovaný naratív), žiada sa predovšetkým venovať kamera, hudbe a až potom príbehu a hereckému výkonu. Porota na Belinale bravúrne usúdila, keď Strieborného medveďa pririekla kamere, konkrétne Hélène Louvart, v súčasnosti jednej z najoriginálnejších kameramaniek. Jej filmografia je bohatá, spomeniem na ilustráciu len tie niektoré – Hrdina nikoho, Muréna, Šťastný Lazzaro, Zázraky. Tieto snímky by bez jej čarovania nikdy neboli dosiahli ani tú hĺbku, ani taký ohlas. Kameramanka sa s detailmi tvárí pohráva, vystihuje dôležité okamihy, celok sníma ako magický zázrak, čaruje s termovíziou, manipulatívne pracuje s kontrastami, na prvý pohľad nezlučiteľnými, podčiarkuje tranz, konkrétne kakofonický tanec, prosto vytvorí neopakovateľnú magickú atmosféru. Tento premyslený vizuál dokonale podčiarkuje elektronická disco hudba, v dokonalom prevedení hudobníka Vitalica. Muzika je v geniálnej súhre s obrazovou zložkou, čo sa málokedy stáva. Tieto dve najdôležitejšie zložky, plus precítený herecký výkon Francza Rogowského, sú tri vektory vytvárajúce hypnotickú atmosféru nezlučiteľných, ale spojených a prelínajúcich sa svetov a osudov.

Prevláda aj názor, že Abbruzzeseho film je len slabý odvar alebo napodobenina slávnejšieho filmu Claire Denis Dobrá práca. Do istej miery je to pravda, ale Disco Boy ma v podtexte oveľa širší záber. Tvorca dokázal v priebehu 92 minút vtesnať do snímky problém migrácie a udalosti s ňou súvisiace, kolonizáciu Afriky kvôli nerastnému bohatstvu, v tomto prípade ropy, ozbrojený boj domorodého obyvateľstva o ňu neprísť, biedu a utrpenie, zbavovanie ľudí z rôznych kútov sveta svojej identity a v neposlednom rade nezmyselnosť vojny – to sú reálne fakty. A na ich pozadí sa rozohrávajú abstraktné snové vízie, navodzujúce magickú atmosféru preberania iných osudov, ich prepojenosť, ktorá zdanlivo nemá s aktérmi nič spoločné, pocity viny a tiež kritika spoločnosti. U Alexa, človeka silného fyzicky i psychicky, vyvolá smrť Joma toľko rozporných pocitov, že nedokáže s nimi bojovať. Stretnutie so sestrou v parížskej diskotéke jeho vnútorný nepokoj ešte viac umocnia až do takej miery, že ho vír udalosti už len unáša. Nie je pánom svojho života, bojuje s niečím, čo nedokáže vyhrať – magické snenie a tanec ho unáša. A práve pri tanci by som sa pristavila. Porovnáva sa s dokonalým výkonom Denisa Lavanta vo filme Dobrá práca. Je pravda, že bravúrny Lavantov výkon je nespochybniteľný, ale tieto dva tance sa porovnať nedajú, i keď ide o takmer rovnakých hrdinov. Kreácia Alexa a Udoky je z iného súdka a má svojim spôsobom byť akýmsi zmierením sa s osudom. Nie je to ani tanec, skôr rituálne chvenie smerujúce k tranzu. Je však pôsobivé a mimoriadne efektné.

Disco Boy je predovšetkým vizuálne mimoriadne pôsobivé dielo. Kto ocení krásne scenérie, vynachádzavo a umelecky dokonale snímane kamerou Hélène Louvart a má rád Vitalikovu hudbu, tomu bude stačiť pozerať sa a počúvať. Kto sa však chce nad podnetným príbehom aj zamyslieť bude mať tiež o čom uvažovať. Snímka je iná na aké sme zvyknutí a tomu kto je ochotný pripustiť aj iný prístup k problémom sveta ho vrele odporúčam, lebo svet nie je len čierno-biely a o bytí a nebití, otroctve a slobode, živote a smrti, láske a nenávisti, poézii a krutosti, migrácii a izolovanosti a všeličom inom, sa dá uvažovať aj inak, o to však možno sugestívnejšie. Rozhodne neoľutujete 92 minút strávených v kine.

Disco Boy, Francúzsko, Belgicko, Poľsko, Taliansko, 2023
Dĺžka: 92 minút
Réžia: Giacomo Abbruzzese
Scenár: Giacomo Abbruzzese
Kamera: Hélène Louvart
Hudba: Vitalic
Strih: Giacomo Abbruzzese, Ariane Boukerche, Fabrizio Federico
Scénografia: Esther Mysius
Masky: Géraldine Belbeoch
Kostýmy: Pauline Jacquard
Produkcia: Lionel Massol, Pauline Seigland
Hrajú: Franz Rogowski, Laetitia Ky, Morr Ndiaye, Robert Więckiewicz, Leon Lučev, Matteo Olivetti, Michał Balicki, Mutamba Kalonji
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 9. novembra 2023
Foto: Film Europe