Jackovi Kellymu (Bill Burr) sa „pošťastilo“ byť otcom až v štyridsiatich šiestich rokoch. Keď sa ho niekto spýta, prečo tak neskoro, v priaznivejšom rozpoložení argumentuje slovami, že dlho hľadal tú pravú. Spravidla je však v nálade každého otravného zvedavca rovno poslať... Kade ľahšie. Každopádne, vychovávanie malého potomka mu celkom ide a so svojou dlhoročnou manželkou Leah (Katie Aselton) s nadšením očakávajú príchod ďalšieho. Ako otec je skôr frfloš, ktorý ešte „vypiplaný starým dobrým spôsobom“ si veľmi nerozumie s aktuálnymi novotami, čo zaviedli „precitlivení, ultrakorektní, genderovo aj uhlíkovo neutrálni“ mileniáli a generácia Z. Postarším otcom je aj jeho kamarát Connor Brody (Bobby Cannavale), robiaci všetko preto, aby svojej mladšej manželke Care (Jackie Tohn) veľmi neoponoval, keď dôjde na svojvoľné prekračovanie morálnych hraníc ich malého ancikrista. To tretí z partie Mike Richards (Bokeem Woodbine) už stihol rozvod, vychoval dvoch dospelých synov, no aktuálne sa musí konfrontovať s faktom, že jeho mladá priateľka Britney (Reign Edwards) s ním čerstvo otehotnela, napriek tomu, že je po vazektómií...

Kedysi boli majiteľmi firmy vyrábajúcej nostalgické tričká so športovou tematikou. Aktuálne sú „len“ jej zamestnancami a šéfuje im Aspen Bell (Miles Robbins, pre generáciu X neslávne známy najmä ako seriálový syn Muldera a Scullyovej), energický mladík, ktorý ako svoj prvý krok vo vedení „oslobodí“ od zamestnania všetkých, čo sa narodili pred rokom 1988 a je na to náležite hrdý. Má tip na novú tvár firemného produktu – podivína, ktorý koncom 70. rokov odišiel do púšte a zdanlivo bezdôvodne prerušil všetky sociálne kontakty Eda Camerona (C. Thomas Howell). Nedajbože ešte žeby sa niekedy prihlásil na nejakú internetovú sociálnu sieť a zdieľal s ostatnými svoje osobné údaje... A kto ho má asi tak vystopovať a prehovoriť k triumfálnemu návratu späť medzi ľudí? Samozrejme, nám už dobre známy trojlístok Fotrov, užívajúcich si výjazd, nekorektne sa navzájom doberajúcich a nedávajúcich si bacha na v služobnom aute tajne nainštalované kamery – hlavný nástroj ich výstredného šéfa, ako s nimi začať nejaké to nepríjemné disciplinárne konanie. Medzitým si Jack raz dovolí vyzdvihnúť svojho malého syna zo škôlky s dvojminútovým oneskorením, pričom občas až gestapácke maniere riaditeľky Dr. Lois Schmieckel-Turnerovej (Rachael Harris) skryté za tymolinový úsmev ho vyprovokujú vysloviť na jej adresu vulgarizmus toho najťažšieho kalibru. Bude sa musieť verejne ospravedlniť – dokonca aj počas incidentu neprítomným rodičom, ktorí si Jackov neopatrný prejav sprostredkovane interpretujú raz buď ako antifeministický, rasistický, sexistický alebo priam ako výraz „bodyshamingu“... Ak by sa totiž neospravedlnil, jeho malý Nate (Dash McCloud) by sotva získal odporúčanie potrebné na prijatie do vyhliadnutej súkromnej školy...

Fotri scenáristu, režiséra a predstaviteľa jednej z hlavných úloh Billa Burra sú sarkastickou komédiou zveličujúcou a bez zábran kritizujúcou kultúrne konflikty súčasnosti. Ústredné trio postáv reprezentuje generáciu, ktorá sa napriek veku stále cíti mladistvo a má potrebu neustále sa vyjadrovať k nápadným, subjektívne posudzovaným odlišnostiam tých mladších. Napriek tomu, že vo vnímaní všetkého, čo sa deje naokolo, v myslení, emocionálnom prežívaní rôznych generácií je zjavná čoraz viac sa prehlbujúca priepasť. Vrtochy „novej“ doby v súvislosti s vnímaním postavenia mužov a žien, sexuálnych aj náboženských preferencií, úzkostlivá snaha vo všetkej korektnosti nikoho neuraziť necitlivou poznámkou až v takej miere, že sa to samo o sebe javí skryto urážlivé – to všetko podlieha satirickej kritike zo strany tvorcov. Aby nakoniec nemilosrdným hodnotiacim postrehom neunikli ani tí, čo celý čas otvorene kritizovali ostatných. Skôr, či neskôr musia aj Jack, Connor a Mike uznať – priam s hrôzou okúsiť na vlastnej koži -, že sa pozvoľna stávajú názorovo skostnatenými starými „páprdami“, akými pôvodne nikdy nechceli byť.

Scenár, na ktorom režisér spolupracoval s Benom Tishlerom, na jednej strane nešetrí vulgarizmami, no nezabúda ani na nehu. Vďaka tomu fungujú na o niečo intenzívnejšej emocionálnej úrovni kontrapunktické scény ako napríklad návšteva manželky v pôrodnici po panickom návrate z Las Vegas s ešte stále nezmytými trblietkami zo striptízového baru prilepenými po celej plešine hlavy... Prílišná „korektnosť“ doby je konfrontovaná s výrazovou nekorektnosťou humoru charakteristického pre postavy, pričom akoby nechávala ústredné trio problematických protagonistov uviaznuť v až dystopickom svete, kde sa každý ich „zastaraný“ spôsob zmýšľania nepríjemne a veľakrát až mnohonásobne tvrdšie, než očakávali, obráti proti nim. Publikum môže z úplne rovnakých dôvodov považovať prezentované udalosti za urážlivé, zároveň tiež za trefne zábavné, vyhýbajúce sa práve spomínanými urážlivými podtextami obvineniu z tematického pokrytectva. Rozhodnutie, či humor v takejto podobe príjme alebo nie, zostáva iba na divákovi. Len veľmi málo amerických filmových produkcií súčasnosti si však „dovolí“ zaoberať sa témami rasizmu, sexizmu a všeličoho ďalšieho, zdanlivo kontroverzného tak otvorene – navyše v mainstreamovom žánrovom filme. Podobnú odvahu zvyknú prejavovať skôr európski tvorcovia.

Filmu dominujú zaujímavo predstavené postavy – zámerne zveličené karikatúry, cez ktoré navonok preniká aj určitá miera vierohodnej človečiny. Každá reprezentuje iný postoj, názor, myšlienku v rámci úvahy, čo z príbehu samovoľne vzrastá. Čo sa však týmto postavám priebežne deje, už samo o sebe až tak zaujímavé nie je. Dej tvorí viac-menej len veľmi voľne poprepájaný sled komických scénok a sekvencií. Zaujme skôr v jednotlivostiach, no ako celok sa tvorcom trochu rozpadáva pod rukami. V kľúčových momentoch si Fotri dokonca vypomáhajú aj obohranými klišé, kvôli čomu im hrozí, že zapadnú medzi iné podobne štruktúrované „tínedžerské“ komédie pre publikum s krízou stredného veku. Vrcholnými scénami vymykajúcimi sa z kvalitatívneho štandardu sú nakoniec krátke improvizačné momentky, kde sa naplno prejaví talent Billyho Burra pre standup humor. Kamera Seana McElweea ho vtedy sleduje pri bežných rodinných situáciách s atmosférickým dotvorením hudby Christophera Willisa: Keď šoféruje a nadáva na nezodpovedného jazdca na elektrickej kolobežke, čo práve ignoroval stopku, prípadne moderuje dražbu na získanie finančnej podpory pre škôlku, čo navštevuje jeho syn... Všetko sú to zástupné „kulisy“, za ktorými nie je vôbec problém predstaviť si populárneho komika, že len tak postáva na pódiu a s profesionalitou sebe vlastnou zo seba „doluje“ jednu vtipnú historku za druhou.

Fotri (Old Dads), USA, 2023
Dĺžka: 104 minút
Réžia: Bill Burr
Scenár: Bill Burr, Ben Tishler
Kamera: Sean McElwee
Hudba: Christopher Willis
Strih: Patrick J. Don Vito, Adriaan van Zyl
Scénografia: Jenny Möller, Taylor Jean
Masky: Esther Edwards, Martina Sykes
Kostýmy: Christopher Lawrence
Producenti: Bill Burr, Bill Block, Monica Levinson, Ben Tishler
Hrajú: Bill Burr, Bobby Cannavale, Bokeem Woodbine, Rachael Harris, C. Thomas Howell, Katrina Bowden, Katie Aselton, Natasha Leggero, Rory Scovel, Josh Brener, Jackie Tohn, Miles Robbins, Reign Edwards, Abbie Cobb, Cody Renee Cameron, Justene Alpert, Justin Miles, Dash McCloud, Bruce Dern, Angela Gulner, Paul Walter Hauser, Dominic Grey Gonzalez
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.