Svedomitá separácia, šetrenie vody a ostatné prírodné zdroje, či používanie zelenej formy energie. Tieto činnosti bezpochyby kultivujú náš vzťah k životnému prostrediu, no väčšina z nás si ich spája so základnými krokmi, ako môže každý jednotlivec prispieť k ochrane životného prostredia. Sú však tieto kroky v našej aktuálnej situácii naozaj dostatočné? Naozaj si myslíme, že elektromobily, kompostéry a absencia plastových slamiek zachránia našu planétu pre nasledujúce generácie?

Voda. Pitnej máme každým dňom menej a tej nepitnej bude neustále pribúdať. Vo svete apokalyptických titulkov o suchu a nedostatku je ľahké myslieť si, že budúcnosť vody je pochmúrna. Celovečerný dokumentárny film Krásny modrý svet : Boj so suchom Tima Neevesa nám však namiesto bezútešnosti ukazuje nádej. Zvyšuje povedomie verejnosti o riešeniach výziev v oblasti vody a dokazuje, že je to naozaj možné. Cesta k udržateľnej budúcnosti v oblasti vody nám totiž môže pomôcť ovplyvňovať vodcov, zachovávať zdroje, meniť politiky a zlepšovať správu vody. Sú teda nové technológie a inovácie naozaj schopné vytvoriť udržateľnú vodnú budúcnosť pre ľudstvo?

Filmové adaptácie známych videohier majú v kinematografii zlú povesť. Pravdepodobne neexistuje ani jedna, ktorá by dosahovala kvalít aspoň priemerného filmu. Videohry a filmy sú jednoducho príliš rozdielne formáty. Akonáhle uplatníme na videohru pravidlá, na ktorých stojí klasická štruktúra filmu, rozpadne sa koncept, vďaka ktorému bola táto hra pôvodne obľúbená. Ide o nekončiaci sa príbeh, ktorý sa opakuje hádam každé dva roky. Štúdia sa budú o oživenie videohier na striebornom plátne pokúšať stále. Dôvod? Niektoré herné tituly sú jednoducho príliš veľké na to, aby sa z nich niekto nepokúsil vyťažiť čo najviac peňazí. Okrem toho to dáva producentom výhodu známeho názvu, ktorý priláka ľudí do kina skôr, ako niečo nové, zatiaľ neznáme.

Návrat do zlatých 60-tych sa obvykle odohráva v uvoľnenom štýle hromadne zdieľanej slobody, s ornamentom veselej a farebnej módy hippies, ovládajúcich toto desaťročie svojimi večierkami, odpútanými od reality drogovým ošiaľom, veľkou dávkou srdečného pacifizmu a zdieľanej lásky. Nič z toho nechýba ani v seriáli, situovanom do jednej z chrámových krajín tohto hnutia, obráteného k Ázii. Píšu sa už 70. roky, ale púte do raja trvajú. Kým dezertéri z americkej armády, obývali indický prímorský rezort Goa (dožívajú tam mnohí z nich ostatne dodnes), veľká časť meditujúcich turistov zo Západu si to namierila do Thajska. Na všetku tú rozjasanú, mladú chásku však v cieli číhalo všeličo.

Všetci – či už jeho pôvodný zamestnávateľ alebo hlava konkurenčného gangu Bukseongov Chariman Doh (Byung-ho Son) – sa čudujú, keď Tae Gu (Tae-goo Eom) odmietne postúpiť v hierarchií mafie na vyššiu priečku. Mnohí iní, čo ani zďaleka nemajú podobné zásluhy na riešení komplikovaných „obchodných“ vzťahov ako on, by po tom mieste skočili úplne bez zábran. Tae Gu je však už unavený z neustáleho riešenia nikdy nekončiacich sporov. Jeho sestra Jae Kyung (Jang Young-Nam) trpí nevyliečiteľnou chorobou a rád by s ňou trávil viac času, než príde nevyhnutný koniec. Ostatní o tom predsa vedieť nemusia...