„Obávala som sa hlavne toho, ako film prijme sám Paul Johnson,“ priznáva Lucia Kašová, režisérka celovečerného dokumentu The Sailor.

Prečo?
Podľa mňa je dosť silným zážitkom, keď sa pozriete na seba očami niekoho iného. Celý život robil len to, čo chcel, spoliehal sa len sám na seba. Ale teraz má osemdesiat, je chorý a už v tom nemôže pokračovať. Je to vlastne aj film o odchádzaní, o smrti.

Španielsky režisér a scenárista Oriol Paulo sa v poslednej dekáde vyprofiloval ako špecialista na mysteriózne trilery okorenené prekvapivou pointou. V tomto smere, bez preháňania, je v rámci európskej kinematografii absolútnou špičkou a niet divu, že jeho filmy sa stali postupne známymi a vyhľadávanými po celom svete, nevynímajúc Slovensko. A to dokonca aj bez toho, aby ich niektorý z distribútorov zaradil do plánov premiér. Možno sa to ale zmení po jeho seriálovej novinke s názvom Nevina, ktorá mala tento rok premiéru na streamovacom kanáli Netflix a ktorá si ihneď vyslúžila povesť nesmierne kvalitného diela s kultovým potenciálom.

Mysteriózny seriál z distribúcie streamovacej spoločnosti Apple+ s názvom Servant zavítal na obrazovky v roku 2019. Ihneď zaujal ako originálnym námetom, tak sugestívnym spracovaním. Stojí za ním predovšetkým Tony Basgallop, producentom a zároveň aj režisérom niekoľkých častí je slávny M. Night Shyamalan, v súčasnosti propagujúci svoj najnovší horor Čas (Old). Basgallop vymyslel netuctový príbeh o jednom manželskom páre obývajúcom radový rodinný dom vo Filadelfii a vyrovnávajúci sa so smrťou svojho syna niekoľko mesiacov po narodení.

Iránske filmy, ktoré k nám prídu zo svetových festivalov, sa trochu paušálne hodnotia v rámci spoločensko-politických kritérií, ako kritika náboženského režimu. Ich apel na divákov v akomkoľvek kultúrnom prostredí je však omnoho širší. Kladú otázky, na ktoré musia hľadať odpovede nielen Iránci. K tým najpôsobivejším patria príbehy o dráme volby, o tom, k akým rozhodnutiam nás dovedie naša morálka, náš osobný kódex morálnej integrity, svedomie a vedomie toho, ako sme ochotní sa k týmto výzvam postaviť.

Atmosféra v košickom Amfiku je výnimočná v mnohých ohľadoch. Obrovský priestor na sedenie, sledovanie filmu pod holým nebom s hviezdnou oblohou, či obrovské plátno hodné Sorrentinových monumentálnych architektonických záberov. Aby to nebolo také ideálne, na premietaní sa sem-tam ocitnú aj pokrikujúci páni s pivom v jednej a cigaretou v druhej ruke. Keď však sedíte dostatočne ďaleko, v tej chvíli je vám to jedno, pretože sa cítite takmer ako doma. Myslím si, že v týchto podmienkach by sa vám aj priemerný film páčil omnoho viac, ako keby ste ho sledovali v tradičnom indoorovom kine.