Iránske filmy, ktoré k nám prídu zo svetových festivalov, sa trochu paušálne hodnotia v rámci spoločensko-politických kritérií, ako kritika náboženského režimu. Ich apel na divákov v akomkoľvek kultúrnom prostredí je však omnoho širší. Kladú otázky, na ktoré musia hľadať odpovede nielen Iránci. K tým najpôsobivejším patria príbehy o dráme volby, o tom, k akým rozhodnutiam nás dovedie naša morálka, náš osobný kódex morálnej integrity, svedomie a vedomie toho, ako sme ochotní sa k týmto výzvam postaviť.

Tentokrát nás oslovuje autor, režisér, ktorý má na takéto apely kredit odvážneho a statočného človeka. Mohammad Rasoulof je v iránskej kinematografii dôležitou postavou opozičného kritika režimu a vo svojich filmoch ho nešetrí. Najvýraznejšie to urobil vo filme Rukopisy nehoria z roku 2013. Premietal sa u nás v rámci Festivalu iránskych filmov a inšpirovala ho udalosť z roku 1997, keď sa moc chcela zbaviť opozičných spisovateľov tým, že autobus, v ktorom cestovali na stretnutie do Arménska, za pomoci agenta nasmerovala do priepasti. Filmom Niet zla medzi nami, oceneným v roku 2020 Zlatým medveďom na MFF Berlinale, otvára kauzu trestov smrti. Irán je počtom 251 trestov smrti na prvom mieste na svete, aj keď napríklad stav v Číne a Severnej Kórei nepoznáme. Až za Iránom je například Saudská Arábia, kde ročne popravia, podľa údajov Amnesty International, 184 odsúdených.

Svoj príbeh rozdelil do štyroch častí, v prvej sledujeme obyčajnú rodinu istého Heshmata v prozaických každodenných činnostiach, od nákupov, príprav na svadbu a starostlivosti o starú matku. Z tohto obyčajného otca rodiny, ktorý napríklad zachraňuje mačiatko, uviaznuté kdesi v kotolni medzi rúrami, sa stáva pri plnení pracovných povinností ktosi celkom iný. V ďalších častiach sledujeme postavy vojakov, ktorí povinne narukovali do trestného oddielu armády a sú postavení pred ťažké morálne dilemy. Banalita zla, o ktorej hovorila v súvislosti s procesom s nacistom Adolfom Eichmanom Hannah Arendt, sa tu vynára v plnej sile. Pomenúva rolu obyčajných, poslušných ľudí v službách vraždiacej mašinérie popráv.

Voči Heshmatovi stojí v druhej poviedke Pouya, vojak, ktorý povinne narukoval do trestného oddielu armády a má sa teda podieľať na popravách. Nechce, nemôže a búri sa v ňom všetko. Práve tento na prvý pohľad citlivý, krehký, rozmýšľajúci mladík sa dokáže vzbúriť a doslova nájsť cestu von. V tretej časti, ktorej hrdinom je Javad, prichádzajúci na opušťák za svojim dievčaťom, lebo má narodeniny. Do prípravy osláv zasiahne správa o smrti rodinného známeho. Bol popravený za svoje názory a kritiku režimu. Javad v ten moment pochopí, že ľudia, umierajúci vo väzení pred jeho očami majú svoje meno a nakoniec i morálne presvedčenie, za ktoré sú ochotní zaplatiť životom. Štvrtá časť sa vracia k postave Pouya a hodnotí jeho čin očami dcéry, ktorú v dôsledku svojich životných rozhodnutí nikdy nepoznal.

Na filme je sympatické, že aj keď hovorí o morálke, nemoralizuje, nepoučuje, nepodáva zjednodušené deklamácie o tom, čo je dobré a čo zlé, lebo dobre vie, čo všetko relativizuje sám človek, čas, alebo jednoducho uhol pohľadu. Zároveň nás vedie k úvahe nad tým, čo vlastne zlo je, na jednej strane to vieme všetci, ale režisér svojimi príbehmi upozorňuje na jeho často nedefinovateľné rozmery, premenlivosť a povedzme akúsi inštitucionálnu clonu, kedy je zlo páchané v rámci trestného práva.

Jeho postavy, vojaci, donútení asistovať pri popravách, evokujú tiež zaujímavú dilemu. Ak štát núti mužov narukovať a v mene obrany zabíjať nepriateľa, ako sa to líši od povinnosti stlačiť gombík pri poprave vo väzení? Titul filmu Niet zla medzi nami si môžeme interpretovať rôzne, ako úvahu nad situáciou bezmocného človeka, jedinca vydaného napospas inštitúciám moderného štátu, alebo má tento názov skôr ironický podtón, keď človek človeku ubližuje bez vedomia akejkoľvek viny. Rasoulof sa v tomto filme vymaňuje z role priamočiareho kritika iránskeho režimu, vidí ho zo širšej perspektívy a hovorí o veciach, týkajúcich sa nás všetkých.

Niet zla medzi nami (Doch das Böse gibt es nicht), Nemecko, Česko, Irán, 2020
Dĺžka: 150 minút
Réžia: Mohammad Rasoulof
Scenár: Mohammad Rasoulof
Kamera: Ashkan Ashkani
Hudba: Amir Molookpour
Zvuk: Matthias Plischke
Scénografia: Saeid Asadi
Produkcia: Mohammad Rasoulof, Kaveh Farnam
Hrajú: Ehsan Mirhosseini, Shaghayegh Shourian, Kaveh Ahangar, Alireza Zareparast, Salar Khamseh, Darya Moghbeli, Mahtab Servati, Mohammad Valizadegan, Mohammad Seddighimehr, Jila Shahi, Baran Rasoulof
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 5. augusta 2021
Foto: Film Europe