Keď zlyhá technika a pomoc je v nedohľadne tak sa potom stane, že sa čitateľ dozvie o víťazoch 74. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Cannes s krížikom po funuse. A nemám možnosť ani nikomu vynadať, ani sa za čo ospravedlniť. Už od včera večera vieme, že predseda medzinárodnej poroty dlhometrážnych filmov Spike Lee sa poponáhľal a vyhlásil víťaza predčasne. Aspoň bol humor. Po tomto prešľape už išlo všetko po poriadku. Ceny neprekvapili, dostali ich prevažne filmy, ktoré sa premietajú takmer na záver festivalu a po konečnej bilancii víťaz bol takmer istý, aspoň pre tých, ktorí videli celú kolekciu – 24 súťažných filmov. Býva ich najviac 18 až 19. Tento rok bol však po všetkých stránkach výnimočný, a tak sme to usporiadateľom nezazlievali. Pozrite si zoznam víťazov.

Na poli žánrových filmov sa raz za čas objaví snímka, ktorá zmení pravidlá hry. Nastaví latku svojho spracovania tak vysoko až nasledujúce filmy v príslušnom žánri pôsobia zastaralo a nedostatočne. Jeden z filmov, ktorý zožal takýto úspech a ktorý sa snažia filmári napodobňovať, je John Wick, režiséra a bývalého kaskadéra Chada Stahelskiho. Klasickú premisu staromódného akčného filmu s drsným, životom ubitým hrdinom, bojujúcim proti mafii dvíhala choreograficky prepracovaná fyzická akcia, zachytená v dlhých, rýchlym strihom neprerušovaných záberoch. John Wick taktiež prekvapil zaujímavým filmovým svetom s vlastnými pravidlami, ktorý mu dodal až akýsi komiksový šarm. Spôsob akým režíroval Stahelski akciu bol špecifický a jeho vplyv na žáner akčného filmu je jasne znateľný. Predstava „kvalitnej akčnej scény bez použitia digitálnych efektov“, sa zmenila, posunula sa o level vyššie. John Wick si tak získal právom veľa fanúšikov. Od úspechu prvého dielu sa objavilo niekoľko filmov, ktoré sa snažili zviezť na jeho úspechu. Snímky, ako napríklad Atomic Blonde, Nikto a teraz aj Výbušný kokteil.

Pred tým, ako sa škótsky herec Evan McGregor rozhodol vziať túto rolu, údajne ani len netušil, kto je Halston. A musím priznať, že rozhodne nebol jediný. Elegantná miniséria nesúca názov po hlavnom protagonistovi zhmotňuje všetko, čím je každá biografická snímka – očarujúci celebritný život a trpký, no veľkolepý pád. Hviezda Roy Halston sa zrodila výrobou originálnych klobúkov, ktoré nosila i samotná Jackie Kennedy. No ako to už v prípade známych osobností často býva, jeho búrlivý, neviazaný život a do neba volajúce ego neustále sabotovali jeho kariéru. Podarí sa napokon Halstonovi získať späť svoje meno a desaťročia budovanú reputáciu?

Dnes vyhlásia víťazov na 74. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Cannes. Udalosti bolo neúrekom, ale nie je v silách jedného človeka všetko zachytiť. Najväčšiu smolu mala Léa Seydoux, ktorú neobišiel covid, našťastie mala len slabý priebeh, ale neodvážila sa na festival prísť. Hrala v štyroch filmoch, z toho tri boli v súťaži – Príbeh mojej manželky, Francúzska depeša a France o francúzskej investigatívnej novinárke. No možno to ešte riskne, ak sa dozvie, že sa ocitne na listine víťazov.  Priala by som jej to. Už sa stalo, že Wes Anderson nemal tu byť, ale na poslednú chvíľu sa zrazu objavil a všetci sme a písali, že nám bude ľúto ak nepríde. Stáva sa všeličo. Radšej však ešte niekoľko slov o filmoch.

Pred dvoma rokmi fanúšikov hororu a filmov založených na riešení rôznych záhad v globálnom merítku celkom potešilo dielo Escape Room. Partia mladých ľudí sa v ňom ocitla v neznámej miestnosti a postupne zisťovali, že sú tam umiestnení „z nejakého dôvodu“, ako počúvame v podobných prípadoch v kinematografii často. Ak chceli nájsť cestu von (respektíve do ďalšej miestnosti), museli vyriešiť hádanku zadanú niekým zhora, o kom však nikto nič nevedel. Mohla to byť tajomná organizácia, mimozemšťania, pričom obozretný divák rátal aj s možnosťami, ako virtuálna realita či sen. Záver filmu však vyložil na stôl niektoré dôležité karty, čím možno istú časť publika sklamal, ale zároveň navnadil na prípadné pokračovanie. No a netrvalo dlho a máme tu sequel s názvom Escape Room: Niet úniku, hoci lepšie by mu sedel doslovný preklad originálu Turnaj šampiónov. Ten pokračuje v nastavenom spôsobe rozprávania prvého dielu a pomaly odpovedá na ďalšie položené otázky.