V roku 2013 prišla do kín nová interpretácia otca všetkých superhrdinov – Supermana. Muž z ocele nebol len ďalším pokusom a vzkriesenie ikonickej značky, ale aj odvážnym začiatkom nového filmového univerza - nového sveta superhrdinov. DC sa vydalo cestou neuveriteľne úspešného Marvelu, ktorý svojimi filmami každoročne ovláda kiná po celom svete. Štúdio Warner Bros., ktoré DC postavy vlastní, dalo tento filmový svet pod kreatívnu kontrolu režiséra Zacka Snydera. Tomu komiksové filmy po snímkach ako 300 a Strážcovia neboli cudzie. Snyder sa vyznačuje veľmi autorským vizuálnym štýlom. Jeho filmy jednoducho hneď spoznáte. Už pri Mužovi z ocele bolo jasné, že sa DC uberá temnejším, dospelejším tónom. Snyder zvolil opäť svojský štýl. Aspekty ako návrat k mytologickým prvkom, biblické metafory a smrteľná vážnosť jednotlivých scén boli predurčené na to, aby rozdelili divákov.

Keď si prečítate titul pochybnosť je vylúčená, lebo film renomovaného dánskeho režiséra Thomas Vintenberga Chľast bude o pití, ale tak trochu z iného pohľadu. S pokusom spríjemniť si ním život sa pohrávca vo filme aj populárny Mads Mikkelsen, ktorý už nakrútil s Vintenbergom vynikajúci Hon a mnohí si ho pamätáme aj z bondovky Casino Royale. Snímka, ale najmä diváci mali smolu, že sa dostal na plátna kín v čase, keď závratne začala stúpať pandemická krivka. Na Slovensku sa krátko uvádzal vlani v mesiaci november a teraz ho môžeme vidieť už len na Edisonline. Škoda. Film je nominovaný na Oscara v kategórii najlepší neanglicky hovorený film a Vintenberg na cenu za réžiu, získal už Césara a takisto ho nominovali aj britskí akademici na cenu BAFTA.

Trojica mladých Indov sa vezie v rozjarenej nálade autom. Šoféruje madam Pinky (Priyanka Chopra), jej manžel Ashok (Rajkummar Rao) na mieste spolujazdca spomína niečo o popíjaní tequily a spieva narodeninovú oslavnú pieseň, zatiaľ čo výstredne maharadžovsky naobliekaný Balram (Adarsh Gourav) v tichosti sleduje celé dianie zo zadného sedadla s pokorným úsmevom. Vyhýbajú sa sochám indických osobností, vrátane Mahátmá Gándhího, autám, ktoré v neskorých nočných hodinách na prázdnej ceste zablúdili do nesprávneho jazdného pruhu, či posvätnej krave. Len to malé dieťa, čo im náhle vbehne do cesty, si asi všimnú až príliš neskoro...

Motívy k sledovaniu tohto seriálu Emily v Paríži ak, samozrejme, nepatríte do skupiny ctiteliek Sexu v meste, si zaslúžia podrobnejší popis a vôbec nemájú slúžiť ako ospravedlnenie. Do prvej kolónky patrí jeho nominácia na Zlatý glóbus, v žánri komédie a muzikálu. Do druhej zvedavosť, prostredie parížskej triedy, ovládanej skvostnou módou a vznešene drahými parfémami, je pre akékoľvek ženské ego automaticky príťažlivým bonusom a tretia je už z rodu kultúrnych kompetencií. Američanka v Paríži môže slúžiť, ako zaujímavý zdroj informácií o stereotypoch a rozdieloch dvoch relatívne vzdialených pólov. Na jednom je americký sen o starom kontinente, kde hrá Francúzsko spolu s Talianskom a prípadne Španielskom rolu romantickej prázdninovej destinácie, plnej skvostných pamiatok, dobrého jedla a šarmu laissez faire.

Rok, v ktorom svet zaplavila korona, sa začal pre slovenský film sľubne. Divákov ťahal do kinosál triler Sviňa. Lenže 10. marca sa (aj) kiná museli zatvoriť. Po letnom nadýchnutí sa na jeseň situácia zopakovala. Na bondovku Nie je čas zomrieť, akčné sci-fi Tenet, aj Šulíkovu komédiu Muž so zajačími ušami, rovnako ako na stovky ďalších filmov, stále čakáme. Čo urobila a stále robí pandémia so svetom pohyblivých obrázkov, sleduje Miro Ulman z Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu.