Vraj sa to všetko začalo ich náhodným stretnutím v hotelovom bare. Manhattanská okresná prokurátorka stredného veku Margaret (Amy Ryan) sa dala do reči s dvadsiatnikom Kidom (prekvapivo vtipný Austin Abrams), aby chvíľku na to spolu skákali (doslova) na posteli. (Nie, on nie je prostitút.) Stačila však chvíľka nepozornosti, menšia strata rovnováhy a Kid nielenže zletel na podlahu tým najtvrdším možným spôsobom, ešte sa mu v páde podarilo aj hlavou rozbiť sklenený vozík s nápojmi. V tej chvíli Margaret v panike vezme do rúk mobil a zavolá jedného zo svojich mužov (George Clooney), čo zvyknú podobné nepríjemnosti vyriešiť akoby sa vôbec nič nestalo. Jeho profesionálny názor len potvrdí, že mladíkov tep má prakticky nulové hodnoty. Už-už si rozmiestni na podlahu igelit, aby mohol začať miesto činu „upratovať“. Lenže v tej chvíli sa na scéne objaví ešte jeden konkurenčný muž na riešenie obdobných problémov (Brad Pitt), vyslaný vedením hotelu. Podľa všetkého bola v izbe nenápadne nainštalovaná kamera a celý incident nakrútila. Podľa slov Pam z hotelového vedenia (s hlasom Frances McDormand) nezostáva obom spravidla samotársky jednajúcim mužom nič iné len skúsiť pri zahládzaní stôp spolupracovať, ak nechcú, aby ich videonahrávka zdiskreditovala...

Prezlečú Margaret do nových, ani kvapôčkou krvi nepoškvrnených šiat a nechajú ju ísť. Následne začne show: Zatiaľ, čo Margaretin muž predvádza pár efektívnych trikov, ako telo zabaliť a lepiacou páskou zaistiť, prípadne, ako šetriť svoje vekom opotrebované kríže pri jeho nakladaní na hotelový vozík, Pamin muž zas predvedie svoju profesionalitu pri odvádzaní pozornosti vrátnikov na podzemnom parkovisku. Obaja spočiatku predvádzajú svoje schopnosti a snažia sa dať tomu druhému najavo, že sú tým lepším v danej profesií. Čoraz viac však začínajú vychádzať na povrch ich mnohopočetné vzájomné podobnosti. Lenže vo chvíli, keď to už vyzerá, že svoju misiu úspešne dokončili, nájdu v nenápadnej skrýši hotelovej izby niekoľko tehličiek s kryštalicky bielym práškom – a obom je jasné, že aj keď Kid zmizne zo sveta, drogy určite patria niekomu rozhodne o niečo zlovestnejšiemu, než je on, niekomu, kto ich bude určite hľadať. Treba preto zistiť ich pôvod – a najmä, či náhodou nepatria albánskej mafií, ktorej pred nedávnom jednu poriadne veľkú zásielku ktosi odcudzil. A čo ak Kid nie je vôbec mŕtvy, len mu „ochutnávka“ zo spomínaných tehličiek spomalila životné funkcie? Možno by nebol zlý nápad ukázať ho osvedčenej lekárke z podsvetia June (Poorna Jagannathan), s ktorou zrejme ako Margaretin, tak Pamin muž majú spoločnú – a dokonca zrejme aj intímnu skúsenosť. Samozrejme, pokiaľ im Kid po prebratí sa nabudený drogami neujde z kufra auta a nevyrazí ako o život, oblečený len v slipoch (Nie, on vážne nie je prostitút.) do zasnežených nočných newyorských ulíc.

V roku 1994 nakrútil Quentin Tarantino svoju ikonickú filmovú mozaiku krátkych poviedok z podsvetia Pulp Fiction, v ktorej okrem iných vystupoval aj herec Harvey Keitel v úlohe Wolfa, muža „upratujúceho“ miesto činu po nešťastnom vyčíňaní mafiánskych likvidátorov Johna Travoltu a Samuela L. Jacksona. Hoci aktuálni Vlci scenáristu a režiséra Jona Wattsa nemajú s tarantinovskou klasikou žiadne pevnejšie väzby, protagonistami jeho snímky sú veľmi podobní „Wolfovia“ (to aby bolo jasné, prečo názvu v origináli dominuje gramaticky nesprávny výraz namiesto očakávaného „Wolves“). Čierna kriminálna komédia sa spolieha na nápaditú vynachádzavosť ústredného páru charakterovo rôznorodých parťákov z donútenia, ktorí si v duchu Buddy Movies zvrat od zvratu nutne potrebujú nájsť k sebe cestu, aby sa v závere dokonca stali aj jemným popkultúrnym odkazom na iný obdobne spolupracujúci pár vo westernovom podaní Butcha Cassidyho a Sundance Kida režiséra Georgea Roy Hilla z roku 1969. Vrcholom toho všetkého je však najmä herecká interakcia Georgea Clooneyho a Brada Pitta, ktorí sa po rokoch od spolupráce v populárnej krimi sérií Dannyho jedenástka / dvanástka / trinástka (2001-2007) Stevena Soderbergha nadšene vracajú k tomu, čo im žánrovo vždy išlo najlepšie.

Samotná premisa príbehu aj to, ako sú v expozícií postavy predstavené a donútené riešiť problematickú situáciu definovanú zápletkou, je veľmi sľubná. Scéna v hotelovej izbe na malej ploche predvedie efektívne vystavanú dramatizáciu udalostí, ktoré by sa pokojne mohli divákovi predstaviť aj na divadelných doskách. Informácie potrebné pre ďalšie rozvinutie deja sú publiku veľmi šikovne dávkované, rovnako tak pozvoľna sa skrz ich vlastné konanie odhaľujúce charaktery kľúčových postáv. S pribúdajúcimi komplikáciami, novými a novými zmenami prostredia sa však postupne z deja stráca určitá naliehavosť, eskaluje sa absurdnosť a, samozrejme, objavia sa aj očakávané klišé. Dej sám o sebe je vtipný, s príjemnými momentmi napätého očakávania, čo sa asi udeje v ďalšej scéne - čo sú tvorivé ingrediencie, ktoré ocení najmä žánrový divák. Po skvelom úvode však film trošku stráca dych, strieda pútavejšie scény a sekvencie s tými, ktoré dej občas trochu brzdia, aby sa nakoniec vo výsledku mohol niekomu zdať až prekombinovaný. Oveľa lepší dojem, ako čoraz viac sa komplikujúce životné peripetie protagonistov dokáže vzbudiť ich vzájomná spolupráca a drobné zmeny v ich profesijných postojoch, uvedomenie si vlastnej osamelosti a nadobúdanie rešpektu pre toho druhého v páre. Stredobodom pozornosti sa nakoniec stane sebaisté herecké stvárnenie už spomínanými hviezdami. Bez ich prítomnosti v obsadení, by Vlci prišli o podstatnú časť svojho čara.

Kamera Larkina Seiplea kultivovane sníma ako intímne interiéry hotelovej izby, kde každá zdanlivo nenápadná rekvizita môže byť ako nebezpečným nástrojom na zranenie sa, tak dômyselne použitou pomôckou pri odstraňovaní stôp po trestnom čine... Vyzná sa tiež v zachytení podmanivo k zločinu ambivalentnej atmosfére nočných ulíc, kde odprezentovaným obrazovým kompozíciám dodáva príjemnú žánrovú eleganciu tiež hravo atmosférická hudba Theodorea Shapira, prípadne strih Andrewa Weisbluma. Vlci sú príjemným žánrovým remeslom, ktoré však malo ambície byť niečím viac, než vo výsledku je. Je to film so skvelými nápadmi, ktorý príležitostne „zakopne“ o nejakú tú dejovú komplikáciu, čo si vymyslel už tak trochu navyše. Je na ňom sympatické, že sa vôbec neberie vážne a hlavne nachádza v opätovnej spolupráci Georgea Clooneyho a Brada Pitta niečo, čím žánrová tvorba súčasnosti veľmi nedisponuje. Je z neho poznať, že ho nakrútili pre radosť seba aj svojho očakávaného, aj po rokoch od zlodejského vyčíňania Dannyho Oceana v lasvegaských kasínach stále natešeného publika.

Vlci (Wolfs), USA, 2024
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Jon Watts
Scenár: Jon Watts
Kamera: Larkin Seiple
Hudba: Theodore Shapiro
Casting: Rachel Tenner
Strih: Andrew Weisblum
Scénografia: Jade Healy, Melissa M. Levander
Kostýmy: Amy Westcott
Produkcia: Jon Watts, Grant Heslov, George Clooney, Brad Pitt, Dede Gardner, Jeremy Kleiner
Hrajú: Brad Pitt, George Clooney, Austin Abrams, Amy Ryan, Poorna Jagannathan, Zlatko Burić, Richard Kind, Frances McDormand, Vladimir Sizov, Amanda Aday, Abby Mohaddes, Irina Dubova
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.