Diera 2 (El hoyo 2/The Platform 2)
Španielsky dystopický thriller Diera z roku 2019 prekvapil svojou originalitou nejedného predplatiteľa streamovacej služby Netflix a bol sviežou výnimkou spomedzi generických a šablónovitých thrillerov/horrorov, ktoré sa pred diváka v danej dobe predsúvali. Režisér Galder Gaztelu-Urrutia teda už svojim debutom ukázal, že s ním treba rátať, a bohatý španielsky žánrový film dostal novú výraznú tvár. Od svojho debutu sa však na istý čas odmlčal, a preto bolo istotne mnoho fanúšikov potešených, keď sa dozvedeli, že prichádza s pokračovaním svojej obľúbenej prvotiny. Treba však uviesť veci na pravú mieru a dodať, že Diara 2 nie je tradičným pokračovaním (sequelom), ale deje prvého filmu predchádza, čo značí, že ide o takzvaný prequel.
Nachádzame sa v starom známom prostredí, ktoré sa vizuálne nijak nezmenilo. Nezmenili sa ani pravidlá, ktoré síce považuje režisér Gaztelu-Urrutia za samozrejmé, no dá sa pochybovať o tom, že si ich každý po piatich rokoch vybaví. Aspoň ja som si musel tieto pravidlá pripomenúť, pretože mi ich Dira 2 akosi nechcela dovysvetľovať. Vo futuristickom vertikálne koncipovanom prostredí, s množstvom podlaží, sa presne v strede nachádza diera, do ktorej sa z vyššieho poschodia každodenne zváža jedlo. Aby sa jedlo dostalo do najnižších podlaží, musel by si každý zúčastnený zobrať len to, čo mu prináleží. Tento solidárny princíp, samozrejme, nefunguje a následkom je hlad, smrť či prípadný kanibailzmus (keďže sa na každom podlaží nachádzajú dvaja ľudia) na najnižších podlažiach. Dôležité je poznamenať aj to, že sa umiestnenie jednotlivcov na podlažiach po mesiaci mení, a tak nikto nevie, či bude koristníkom alebo vykorisťovaným.
V pôvodnom filme išlo o jasnú alegóriu na spoločnosť, v ktorom sa dosýta najedia iba tí, ktorí sú hore, zatiaľ čo ľudia na najspodnejších priečkach spoločenského rebríčka hladujú. Diera predstavovala väzenie, no niektorí sa do nej, nevedno prečo, hlásili dobrovoľne. Aj keď nebolo veľa vecí vysvetlených, film si dokázal udržať pozornosť a divák bol ochotný prijať tieto (mierne absurdné) pravidlá hry, pričom zároveň rozumel spoločenskej kritike vyvierajúcej z podtextu snímky. V Diere 2 sa veci komplikujú, no nie je to pre dobro veci. Sledujeme teda udalosti pred prvým filmom, keď sa niektorí obyvatelia tejto „diery“ snažia nastoliť prísny režim, ktorý trestá každého, kto si zoberie viac jedla ako je mu dané. Chvíľu sa to darí, no násilie je čoraz neúnosnejšie. A ako to už býva, keď prichádza zákon s lynčujúcim davom, trestanie neposlušných prijímateľov sa vymkne spod kontroly a z túžby po spravodlivosti sa stávajú krvavé orgie.
Snímka je opäť sociálno-kritickým filmom, ktorý spočiatku vie, čo chce povedať, no postupom času je zmysel čím ďalej viac zahmlený. Jednoduché podobenstvo, ktoré ponúkal prvý diel, sa v tomto stráca a chod systému vyvoláva ešte viacej otázok, ako tomu bolo predtým. Predpokladám teda, že prequel výrazne zaostane aj v zábavnej rovine, pretože následkom viacerých nejasností sa vytratí aj potrebná divákova pozornosť. Tvorcovia príbeh nerozvíjajú, ale komplikujú, pričom mnoho tajomstiev podivnej diery zostáva neznámych. Nezaujme ani opozeraná vizuálna stránka, ktorá neprináša žiadne nové miestnosti a ďalšia deväťdesiatminútovka v tejto „diere“ začína pôsobiť značne fádne.
Diera 2 ponúkala veľa možností, ako pokračovať v rozvinutí univerza, no tvorcovia nezvolili najlepšiu možnosť (o čom svedčia aj všeobecné negatívne recenzie). Problém nie je v tom, že sa vracajú späť a predchádzajú tak udalostiam prvého dielu, napokon aj tento prístup mohol byť atraktívny a ponúknuť iný a nový pohľad na pôvodný príbeh, problematické je, že sa film nikam výrazne neposúva a všetko ostáva kdesi na polceste, čo značí, že aj dobré nápady vyšumia do stratena (napríklad pokus o útek, ktorý sme chceli vidieť už v prvej časti). Diara 2 je všeobecným sklamaním s poznaním, že nie všetko, čo bolo originálne a príťažlivé, bude podobným spôsobom fungovať aj druhý raz. Obzvlášť, keď mu chýba invencia a dynamika pôvodného diela.
Diera 2 (El hoyo 2/The Platform 2), Španielsko, 2024
Dĺžka: 99 minút
Réžia: Galder Gaztelu-Urrutia
Scenár: Galder Gaztelu-Urrutia
Kamera: Jon Sangroniz
Casting: Txabe Atxa, Florencia Inés González
Scénografia: Azegiñe Urigoitia
Kostýmy: Azegiñe Urigoitia
Producenti: Galder Gaztelu-Urrutia, Carlos Juárez
Hrajú: Hovik Keuchkerian, Milena Smit, Natalia Tena, Óscar Jaenada, Antonia San Juan, Tadashi Ito, Bastien Ughetto
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.