Mestečko Shadyside, popísané na stránkach početnej a veľmi populárnej knižnej série pre tínedžerov z pera R. L. Stinea, nemá práve najlepšiu reputáciu. V roku 1666 jeho obyvatelia obvinili mladú Sarah Fierovú z čarodejníctva a následne s ňou dosť brutálnym spôsobom naložili. Od tej doby visí nad mestom kliatba. Teda aspoň tak si jeho obyvatelia zväčša interpretujú sériu náhod, ktoré čas od času zmenia aj tých najslušnejších z nich na prekvapivo chladnokrvných vrahov. Píše sa rok 1994 a mladá zamestnankyňa obchodného centra sa aj s pár ďalšími kolegami stane obeťou maskovaného vraha. Už je to tu zas...

Susedné mestečko Sunnyvale je ako naschvál prosperujúce a bezpečné miesto pre život. Mladí tam nemusia drieť už pomaly od pätnástich, aby finančne vypomohli svojim rodinám, ani predávať drogy. Veď ako inak si zarobiť čo najrýchlejšie na to, aby sa človek mohol z mestečka odsťahovať tak ďaleko, ako sa len dá. Keď v Shadyside dôjde k nejakej vražde, obyvatelia Sunnyvale, to už ani nepovažujú za tragédiu. Napätie medzi mladými eskaluje. Deena Johnsonová (Kiana Madeira) sa práve rozišla so svojou priateľkou Samanthou (Olivia Scott Welch) a dosť to v nej vrie, keď vidí, ako sa po zmene trvalého bydliska necháva ako lesbička ešte aj pokrytecky obchytkávať kapitánom sunnyvaleského futbalového tímu Petrom (Jeremy Ford). Ten rád šikanuje slabších a vyvoláva konflikty jedného mesta proti druhému. Lenže slabší majú tento raz v úmysle sa brániť.

Zatiaľ čo „šprtka“ Kate (Julia Rehwald) burcuje celý shydysideským tím k odvete za predchádzajúci nečakaný útok, Peter autom agresívne prenasleduje ich autobus. Vykoleduje si, že mu Deena na predné sklo vyleje sud s vodou - hoci mala v úmysle ho len postrašiť, pretože na mieste spolujazdca viezol tiež jej ex. Auto sa zvrtne niekam do lesa a nabúra. Samantha je zranená, no akoby to ešte nestačilo „dovolí“ si okrem Deeny, jej priateľov Kate a komického podivína Simona (Fred Hechinger) krvácať ešte aj na miesto, kde ležia pozostatky po legendárnej shadysideskej čarodejnici. To, že pri tom zahliadla pár rýchlych flashbackov z jej minulosti tiež asi nebude dobré znamenie. Deenin mladší brat Josh (Benjamin Flores Jr.), neustále skúmajúci na internete a v knihách „fakty“ o prekliatí mestečka, im však ešte vysvetlí, čo ich čaká a neminie... Pokropením hrobu krvou si totiž poriadne zavarili.

Ulica strachu – 1. časť: 1994 v podaní režisérky Leigh Janiak je síce nostalgickou, ale tiež veľmi energickou a kultivovane zrealizovanou pripomienkou predchádzajúcich dekád histórie hororového podžánru slasher. Pričom neváha byť tiež na správnych miestach filmom veľmi súčasným. Šikana, rovnosť pohlaví, sexuálna identita – to všetko sú témy, ktoré rezonujú nielen v súčasnej popkultúre, ale mali svoje zastúpenie už v predchádzajúcich „položkách“ žánru. Zatiaľ, čo spomínané motívy v minulosti slúžili len viac-menej na rozohratie alebo gradáciu správne adrenalínových situácií a akčných scén, tento raz im scenár Phila Graziadeia a Leigh Janiak venuje väčší priestor a začleňuje ich pevnejšie do príbehu, či do podrobnejšie rozpracovaných motivácií konania postáv. Pokiaľ ide o nostalgickú stránku filmu, rok 1994 v podtitule nie je až tak kľúčovou a záväznou informáciou pre diváka na pochopenie žánrového kontextu. Dominujú skôr 90. roky vo všeobecnosti. Dekorácie Jess Royal a kostýmy Amandy Ford sa vkusne pokúšajú zaznamenať dobovú estetiku, aby ju vizuálne dotvorili počítačové hry, chatová komunikácia jednotlivých postáv na internete, či úryvky piesní od Nine Inch Nails, Garbage, Soundgarden, Radiohead a iných ikonických interpretov dopĺňajúce nervydrásajúce melódie Marca Beltramiho a Marcusa Trumppa. Kamera Caleba Heymanna sníma mimoriadne sympatické a naozaj talentované herecké obsadenie v tradičných hororových situáciách a vyslovene si vyžíva v neónovo farebnom svietení scén, ktoré možno skôr než na 90. roky odkazuje na dekádu pred nimi, kedy žáner slasher hororu zažíval ešte o niečo výraznejšiu divácku popularitu.

Prológ výstražným telefonátom a prenasledovaním obete vrahom v halloweenskej maske kostlivca je priamym odkazom na sebaironický naratívny tón Vreskotu Wesa Cravena z roku 1996. Film, ktorý nadviazal na éru nezastaviteľných zabijakov tým, že ich „zosadil“ z pozície takmer nezničiteľného mýtu a dal im možnosť prejaviť sa ako konkrétna smrteľná postava so zatiaľ neodhalenou identitou. Neváhal tiež komentovať základné „pravidlá“ žánru. Vo chvíli, keď je v Ulici strachu obeťou z posledných životných síl z tváre vraha zložená maska, je to výstrel polície, čo predčasne ukončuje jeho život. Kto by však čakal, že ho vidí naposledy, ten by sa mýlil. Scenár sa chvíľu pohráva s možnosťou, že sa pod vrahovou maskou neskôr skrýva napodobiteľ, avšak s pozvoľna odhaľovanou históriou čarodejnice zo Shadyside nadobúda skôr nadprirodzené kontúry. Film „regresívne“ vracia tiež históriou slasheru od Vreskotu k jeho „mýtickejšiemu“ predobrazu v podobe Halloweenu (1978) Johna Carpentera, aby sa s prísľubom dvoch ďalších pokračovaní noril do minulosti stále viac a viac. Funguje ako samostatný príbeh s dejovým cliffhangerom na konci, aj ako úvod do plánovanej trilógie. Slovám „Pokračovanie nabudúce“ sa na konci odoláva dosť ťažko.

Titulná Ulica strachu síce nie je Elm Street, na ktorej od roku 1984 a tiež v réžií Wesa Cravena vraždil v snoch perverzný školník Freddy Krueger mstiaci sa na deťoch rodičom za to, ako s ním kedysi chladnokrvne zúčtovali. Podobne (ale možno len zdanlivo) vykonáva svoju pomstu tiež shadysideská čarodejnica. S jej prekliatím sa dekádu za dekádou objavuje nový, v niečom odlišný vrah. Rozpoznanie a pochopenie minulosti mesta, vzťahov, ale aj žánru (pokračovanie nesie podtitul 1978 a rekonštruuje udalosti nie nepodobné vyčíňaniu Jasona Voorheesa s mačetou v rukách v kempe Crystal Lake z Piatku trinásteho - aj keď to on sám robil až od druhého dielu z roku 1981) je pre hlavné postavy prvoradou úlohou a potešením tiež pre správne poučené publikum. Prechod od konkrétneho vraha k mýtu možno trochu odľahčí atmosféru a s pribúdajúcim počtom likvidátorov dôjde aj na určitý pocit „inflácie“ v príbehu, hravosť a nápaditosť zostáva neprerušovane na nadštandardnej úrovni.

Tvorcovia sa tiež pokúšajú v rámci hry s diváckymi očakávaniami aj celkom inteligentne pohrať so štandardnou žánrovou typológiou postáv. „Sivá myš“ v obsadení v podstate chýba a z hlavej protagonistky Deeny stvárnenej temperamentnou Kianou Madeira sa stáva cieľavedomá ženská alternatíva siláka. Kráska v podobe Olivie Scott Welch ani zďaleka nie je tak prvoplánovo sexy, ako je zväčša v žánri zaužívané - napriek tomu je pre protagonistku potrebnou zámienkou na vybičovanie vlastných schopností pri krkolomnej záchrane. Sebavedomá „šprtka“ Kate (Julia Rehwald) si proti svojmu typu veľmi účinne prepožičiava podrobný prehľad o účinkoch drog od klauna skupiny Simona, ktorého Fred Hechinger zdobí vzhľadom a vystupovaním nie nepodobným Shaggymu z animovaného seriálu Scooby-Doo, kde si? Aby svoje skúsenosti z dílovania zúročila pri záchrannom pláne v záverečnom dejstve pripomínajúcom Hráčov so smrťou, aj pomerne seriózne stvárnené vyústenie jednej obľúbenej komickej historky z Pulp Fiction... A potom je tu Deenin mladší brat Josh Benjamina Floresa Jr., ktorý by v štandardnom slasheri bol pravdepodobne len zodpovedne strážený a motivoval protagonistku k záchranným výkonom. Avšak tento raz prostredníctvom svojich vedomostí o histórií mestečka zachraňuje, čo sa dá, ako hrdinské detské postavy zo Spielbergových filmov v 80. rokoch. Ba dokonca – pretože pubertiaci v slasheroch zväčša pijú, berú drogy, sexujú a venujú sa iným ďalším „nekorektným“ činnostiam - je to nakoniec on, kto si v celom filme asi najviac užije.

K napätiu a lepšiemu zžitiu sa s postavami tento raz tiež výrazne prispeje fakt, že herci vekovo viac zodpovedajú postavám, ktoré stvárňujú – a teda stredoškoláci nie sú hraní dvadsaťpäťročnými a staršími predstaviteľmi. Prvoplánové ľakačky sa striedajú s umne vygradovanou atmosférou strachu. Násilie je drsné a krvavé, často sa prejaví s prekvapivou intenzitou, avšak málokto by ho dokázal v jeho grotesknom stvárnení brať vážne. S pribúdajúcimi zvratmi a čoraz viac sa komplikujúcim dejom film plynulo prejde z hororu do akejsi temnej fantasy. A divák sa neraz pristihne, ako myslí na to, že v hereckom obsadení k dokonalosti už vážne chýba buď Harry Potter s kumpánmi alebo jeden bojazlivý hovoriaci pes...

Ulica strachu – 1. časť: 1994 (Fear Street Part 1: 1994), USA, 2021
Dĺžka: 107 minút
Réžia: Leigh Janiak
Predloha: R. L. Stine (kniha)
Scenár: Leigh Janiak, Roberto Patino, Kate Trefry
Kamera: Caleb Heymann
Hudba: Marco Beltrami, Marcus Trumpp
Strih: Rachel Goodlett Katz
Scénografia: Scott Kuzio
Kostýmy: Amanda Ford
Producenti: Peter Chernin, David Ready, Jenno Topping
Hrajú: Kiana Madeira, Julia Rehwald, Fred Hechinger, Benjamin Flores Jr., Olivia Scott Welch, Maya Hawke, Gillian Jacobs, Ashley Zukerman, Emily Brobst, Charlene Amoia, Matthew Zuk, Darrell Britt-Gibson, Emily Rudd, Diane Sellers, Lacy Camp, Jana Allen, Elizabeth Scopel, McCabe Slye (méně)
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.