Rudy Giuliani oblečený v námorníckom obleku s vlajkou pripevnenou na klope sedí v temnej konferenčnej miestnosti a rozpráva na kameru: „Bol som tvrdé dieťa. Boxer. Naučili ma, aby som sa ničoho nebál,“ hovorí. „Mohol som byť múdry chlap? Určite. No v 70. rokoch som sa stal asistentom amerického právnika.“

Počas 70. a 80. rokov došlo v New Yorku k prudkému ekonomickému úpadku a dominantnou sa stala mafia. Päť rodín – Bonanno, Colombo, Gambino, Genovese a Lucchese – sa v meste zameriavalo na organizovaný zločin. Vrátane obchodu s drogami, krádeží ukradnutého tovaru, zmrzačovania a zabíjania ľudí kvôli nesplácaniu pôžičiek. Dovolili si v podstate takmer všetko, čo bolo nezákonné. FBI sa zdala byť spútaná a schopná zatknúť iba bezvýznamných pešiakov, ktorí nedokázali spojiť svoje zločiny s kapitánmi, podžupanmi alebo bossmi ako Paul Castellano, šéf rodiny Gambino. Aké silné boli rodiny v časoch ich najväčšej slávy? A ako ich federáli pomocou nového zákona zvaného RICO zosadili z mafiánskych trónov?

Giulinani je jedným z hlavných respondentov trojdielneho seriálu Sama Hobkinsona Mesto strachu: New York vs. mafia. Tento pán zohral dôležitú úlohu v právnej stratégii, ktorá pomohla orgánom činným v trestnom konaní prelomiť zovretie mafie v 80. rokoch v New Yorku. V tom čase takmer všetky zložky spoločenského života v New Yorku, od ekonomiky po kultúru, riadilo päť hlavných mafiánskych rodín.

Nie je však zvláštne, že tvorcovia vytvorili dokument o konkrétnej ére bez akéhokoľvek kontextuálneho presahu do ostatných oblastí spoločenského života? Rozhodne. Najmä ak v tejto diskusii zohľadníme fakt, že súčasťou mafiánskej éry je nikto iný ako bývalý prezident Spojených štátov amerických Donald Trump – budúci šéf Rudyho Giulianiho. Práve jeho spojenie s mafiou tej doby a zjavné prijatie mafiánskych praktík nie sú žiadnym tajomstvom. Kto videl seriál streamovacej spoločnosti Netflix Jeffrey Epstein: Filthy Rich vie, že toto nie je jediný Trumpov fail, na ktorý sa akosi zabudlo.

Ale späť k seriálu. Mesto strachu je dokumentárnym miniseriálom o mafii v 70. a 80.rokoch v New Yorku nakrúteným v roku 2020, ktorý napriek slobodne názoru obsahuje len nepatrný odkaz na spojenie týchto dvoch zaujímavých osobností. A aj to si naň musíte počkať až do poslednej časti. Nevypovedaných tak zostáva mnoho otázok. Ako sa Trump vysporiadal s konkurenčným davom realitných developerov? Do akej miery? Boli jeho kroky trestné? Je  Mesto strachu objektívnou výpoveďou doby alebo dokumentom s absenciou akéhokoľvek uznania, že táto doba v žiadnom prípade nie je len históriou doby minulej?

Oveľa väčšiu nedôveru než nepresnosť faktov, vrátane tých politických, vo mne vyvoláva absencia priamych účastníkov okolo mafiánskej komunity. Veľa sa hovorí o kontrole mafie nad odbormi. No zdá sa, že o tom nehovoria nijakí bývalí pracovníci odborov. Počujeme príbehy o zneužívaní majiteľov obchodov s potravinami, ale vlastníci obchodov s potravinami k nám nikdy neprehovoria. Tiež by ste nevedeli, ako boli obyčajní Newyorčania skutočne ovplyvnení stavom vecí. Všetky informácie sú divákom sprostredkované výhradne prostredníctvom slov mafiánov a agentov FBI. Keby sa v tom čase v New Yorku dialo niečo iné, určite by ste sa to nedozvedeli prostredníctvom tohto seriálu. Absencia kontextov tej doby tak vo mne zanecháva značne skeptický dojem.

Najväčším nedostatkom Mesta strachu sa však stáva jej únavnosť. Niečo tak pulzujúce a lenivo filmové ako policajti prenasledujúci zločincov by malo byť predsa nabité šťavnatými príbehmi. Seriál sa zbytočne spolieha na preexponované zjednodušovanie a je úplne stratený vo vlastnej burine, ktorá prerástla do využívania rozmanitých štylistických prvkov. Tvorcovia zamerali pozornosť len na rozprávanie o fungovaní mafie. To je spočiatku bezpochyby veľmi zaujímavé, ale potom je to znova a znova len o tom istom. No a v momente, keď si práve myslíte, že sa dej konečne posúva k novej téme, vraciame sa opäť na začiatok.

Dokumentaristi môžu, samozrejme, pracovať iba s faktami, ktoré majú k dispozícii. Sú to práve oni, ktorí rozhodujú o tom, čo sa do ich filmu dostane a čo nie. Vyberajú si hlasy, ktoré považujú za dôležité a vynechajú tie, na ktorých nezáleží. Prijímajú príbehy a vyberajú fakty, ktoré použijú na rozprávanie svojho príbehu. V tom tkvie majstrovstvo dokumentárnych tvorcov. Snímka Mesto strachu je nakoniec o hrdinskom presadzovaní práva a právnych zástupcoch prenasledujúcich mafiu. Je to aj o tom, aké vzrušujúce a pulzujúce to v mafii bolo. Nejde o to, akí muži boli priťahovaní k mafii, ani prečo. Nezaujíma ju ani etika špehovania civilistov podozrivých z trestnej činnosti alebo zvedavosť, prečo boli ženy tak dôsledne odsúvané na vedľajšiu koľaj. Ide len o letmý pohľad na to, prečo by sa niekto, napríklad povedzme Rudy Giuliani, rozhodol nebyť „múdrym chlapom“ a namiesto toho by sa stal advokátom. Čiastočne sa zdá, že on a ďalší nenávideli to, čo mafia urobila taliansko-americkým komunitám, čo by bolo ďalším veľkým vláknom, za ktoré sa treba ťahať. Všetky tieto nedostatky tak miestami pôsobia skôr ako politická objednávka než ako vyjadrenie objektívnej skutočnosti.

No a záver seriálu nám prináša aj rozporuplné posolstvo. „Kto bude ďalšia generácia mafiánskych bossov? A aké temné kriminálne hry si zahrajú?“ Zábery sa tiahnu k záberu na dolnom Manhattane, pričom prominentné sú Twin Towers. No tvorcovia naznačujú, že ide o spojenie medzi tým, čo všetci vieme, že sa stalo Dvojičkám a tým, ako Giuliani zvrhol mafiu. Napokon, aj Giuliani už dlho politicky využíva svoje vládnutie počas 11. septembra a po ňom, najmä odkedy sa stal právnym zástupcom prezidenta Donalda Trumpa v roku 2018. Ale ani o to sa tvorcom Mesta strachu nezdalo dostatočne dôležité. Nezaujíma ich, ako prítomnosť mafie v New Yorku formovala budúcnosť mesta, ani to, čo udalosti minulosti prezrádzajú o zvrátenej súčasnosti. Je to posilnenie všeobecne platných axióm, nie objektívne skúmanie histórie.

Mesto strachu: New York versus mafia (Fear City: New York vs The Mafia, TV seriál), USA, 2020ň
Dĺžka: 2 h 36 min. (Minutáž: 44–63 min.)
Réžia: Sam Hobkinson
Strih: Julian Hart
Distrobúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.