Všetko sa to udialo počas 27 hodín. Malá Maddy prišla na svet plánovaným cisárskym rezom, hoci jej večne nepripravený otec Matt (Kevin Hart) ešte nestihol nachystať doma ani postieľku. Pôrod prebehol bez problémov a zvítanie sa s novým prírastkom do rodiny sprevádzali nespochybniteľné pocity šťastia. Potom však, nečakane, všetko zničila lekármi nezaznamenaná pľúcna embólia. A tak Matt stojí pred blízkymi na Lizinom (Deborah Ayorinde) pohrebe a nenachádza slová, až kým mu krik dieťaťa dožadujúceho sa vlastného života nepripomenie, že rozhodne v tom všetkom nezostal úplne sám...

Tak sa začína príbeh otca, ktorý pri zohľadnení jeho výchovných schopností, má zrejme obe ruky ľavé, ale nevzdáva sa. Zatiaľ, čo Maddy vreští, „kaká“ a nenechá mu ani chvíľku na vydýchnutie, Matt nachádza oporu vo svojich rodičoch. Šéf Howard (Paul Reiser) zohľadňujúci tiež jeho životnú zdrvujúcu stratu, mu možno až príliš rozprávkovo dáva šesť veľkorysých týždňov voľna, aby sa dal dohromady a možnosť občas priviesť svojho potomka do práce, keď mu to situácia nedovolí inak. Pomocnú ruku k dielu dokážu tiež vhodne priložiť dvaja podivní kolegovia – večne v nevhodnú chvíľu nevhodné reči vedúci Jordan (Lil Rel Howery) alebo Oscar (Anthony Carrigan) trochu psychopaticky pôsobiaci Chorvát bez jediného vlasu, či chĺpka na hlave. Svokra Marion (Alfre Woodard), ale oponuje a spochybňuje každé Mattovo rozhodnutie – údajne pre jeho vlastné dobro. Najradšej by bola, keby opustil svoje miesto v práci a presťahoval sa aj s Maddy k nej do Minnesoty.

Otcovstvo sa na prvý pohľad veľmi nelíši od možného tucta iných filmov na tému osamelý ovdovelý otec sa učí starať o svojho roztomilého potomka. A o tom, že Maddy roztomilá naozaj je – najmä, keď podrastie a stvárňuje ju Melody Hurd - neexistujú žiadne pochybnosti. Väčšina očakávaných zápletiek a podzápletiek je, samozrejme, aj v tomto prípade na svojom mieste bez akýchkoľvek pokusov o žánrovú inováciu. Hlavne mamičky v publiku sa zabavia nad nemotornými výchovnými pokusmi otecka a možno dojmú až k slzám pri každom druhom zábere na jeho večne nespolupracujúce „deculo“. Čo však Otcovstvo jemne odlišuje od ostatných podobných snímok a hlavne zbavuje film nálepky jednoznačného gýču od každého „správneho“ už z princípu cynického, nad niečím neustále polemizujúceho a večne skeptického filmového kritika, je inteligentná réžia Paula Weitza, spôsob akým vedie hercov a ako triezvo pracuje s emóciami.

Príbeh Matta Logelina totiž má reálny základ. Jeho blog Matt, Liz and Madeline: Life and Death, All in a 27-Hour Period z roku 2008, kde sa pokúšal prostredníctvom internetu zdieľať s inými osamelými rodičmi, ktorí sa ocitli v podobnej životnej situácií, svoje životné skúsenosti, mal mimoriadny úspech. V roku 2009 založil neziskovú organizáciu The Liz Logelin Foundation práve na podporu ovdovelých rodičov. Na blog v roku 2011 nadviazal knihou Two Kisses for Maddy: A Memoir of Loss and Love, ktorá filmu Otcovstvo slúžila ako literárny predobraz. Na vznik filmovej verzie mala tiež nezanedbateľný vplyv rodina bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu.

Scenár Dany Stevens a Paula Weitza dodáva Logelinovým memoárom naratívnu formu vhodnú pre mainstreamový rodinný film. Snaží sa harmonicky vyvážiť pocity straty s jemným humorom a vniesť do tak trochu „rozprávkovo“ idylického stvárnenia niektorých scén, adekvátnu mieru realizmu. V prvom rade sa nepokúša vychovávať, ani prevychovávať diváka. Najzásadnejším tvorivým zásahom do pôvodnej predlohy je zmena rasy hlavného protagonistu z belocha na Afroameričana. Nielen že to neprekáža, ale ešte viac to vo významovej rovine zdôrazňuje určitú univerzálnosť stvárňovanej témy. Bez ohľadu na rasu, kultúrne prostredie alebo odlišnosť doby – film poukazuje na v podstate všeľudský problém. V scénach, kedy Maddy tvrdohlavo trvá na tom, že v škole vyžadujúcej od svojich žiakov nosenie rovnošaty, nebude nosiť sukňu, ale nohavice, je trochu cítiť netflixovský produkčný vplyv snažiaci sa hájiť modernejší pohľad na vnímanie rodových rolí. Opäť však ide o tematiku, ktorú tvorcovia spracovali bez prvoplánovej rušivosti a veľmi vkusne.

Kamera Tobiasa Datuma nachádza správnu rovnováhu medzi efektnosťou interiérov jednotlivých domácností hlavného protagonistu, či iných jeho príbuzných a drobnými pripomienkami škaredosti a horkosti reálneho života. Rekvizity nie sú gýčovo naleštené, ani postavy ukryté pod vrstvou make upu, ako tomu v podobne štruktúrovaných rodinných filmoch zväčša býva. Občas sa v idylickom obraze nájde škaredá trhlina, príjemne pripomínajúca, že život ani v žánrovom hollywoodskom filme zďaleka nie je dokonalý. Melódie Ruperta Gregsona-Williamsa citlivo znejú, aby diváka jemne dostali do nálady, ktorú sa v ňom režisér pokúša vzbudiť. Aj aby vyvolali kontrastne protichodné dojmy. Záleží od danej scény a toho, čo sa pokúša významovo pretlmočiť.

Komik Kevin Hart hrá Matta s dôrazom na konverzačný humor sebe vlastný, avšak emocionálna trauma ovdovelého otca, predstavujúca srdce celého hereckého výkonu, dodáva jeho typickým kreáciám prekvapivo odlišný významový rozmer. Ide proti svojmu typu a získava na tom. S vážnejšími kontúrami prezentovaného charakteru herecky dozrieva a možno tým tiež získava na svoju stranu aj tú časť publika, ktorú doteraz v rámci vlastnej filmografie ešte nedokázal osloviť. Maddy malej Melody Hurd nie je žiadnou roztomilou „rekvizitou“ skúšajúcou trpezlivosť publika. Jej výkon je energický a v každej scéne, kde sekunduje svojmu filmovému otcovi, na seba strháva pozornosť. Intenzívny je tiež prejav Alfre Woodard v úlohe Mattovej svokry, ktorá ani zďaleka nepôsobí v príbehu ako nutne antagonistický rušivý element. Hoci sa spočiatku javí ako „povinná“ komplikácia, určité zosobnenie stereotypu v rodinnom filme, s pribúdajúcimi zvratmi dodáva príbehu svojou prítomnosťou na pútavosti. Je ambivalentnou postavou. Manipulujúcou s protagonistom, kritizujúcou ho za každý prešľap a nedokonalosť, avšak odhaľujúcou mu tiež jeho vlastné, do vtedy netušené životné možnosti. S prítomnosťou spomínanej postavy Matt sám nenápadne rastie a už veľakrát „omieľaný“ dej opäť akoby nachádzal svoje nové výrazové možnosti.

Otcovstvo (Fatherhood), USA, 2021
Dĺžka: 109 minút
Réžia: Paul Weitz
Predloha: Matt Logelin (kniha)
Scenár: Dana Stevens, Paul Weitz
Kamera: Tobias Datum
Hudba: Rupert Gregson-Williams
Hrajú: Kevin Hart, Alfre Woodard, Lil Rel Howery, Anthony Carrigan, Paul Reiser, Deborah Ayorinde, Melody Hurd, Julian Casey, Mylène Dinh-Robic, Paul Alexander Désiré, Holly Gauthier-Frankel, Julie Trépanier, Christopher Tyson, Ellen David, Daniela Sandiford, Christine Lan, DeWanda Wise, Arthur Holden, Bailey Thain, Leisa Reid
Producenti: Marty Bowen, Channing Tatum, Kevin Hart
Scénografia: Sarah Knowles
Masky: Annick Chartier
Kostýmy: Francine Jamison-Tanchuck
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.a Netflix