Kto je mileniál? V rodnom liste filmu Renovácia litovskej režisérky Gabriele Urbonaité sa toto slovo často vyskytuje. Je to pre hlavné postavy úsporného filmu dôležité? Často sa slovom mileniál označujú ľudia narodení na začiatku 80. rokov 20. storočia, ktorí sa akosi samozrejme prehupli do storočia 21. To však k charakteristike profilu tejto generácie nestačí. Takže možno viac informácií. Hovorí sa im aj generácia Y, čím sa odlišujú od predchádzajúcej generácie X, ktorá mala trocha odlišné priority. Generácia Y kladie dôraz jednak na sociálne istoty, ale aj na osobné uplatnenie, zaujímajú sa však aj o svoj osobný život, ktorý naopak generácia X kládla na spodné priečky rebríčka. A po tejto vysvetľujúcej vsuvke sa môžeme začať zaoberať filmom Renovácia.

Čo sa stane, keď sa mladý pár (ak teda možno považovať človeka na prahu tridsiatky za mladého) presťahuje do prvého vlastného bytu v pôvabnom meste Vilniuse? A namiesto pokoja, ktorý potrebuje hlavná hrdinka Ilona (Žygimanté Elena Jakšaité) k tomu, aby mohla prekladať z nórčiny sa ich panelákový byt ponorí do hluku. Robotníci vonku stavajú lešenie, dom sa bude renovovať. Ale nejde tu o repliku Panelstory, zmätky, špina, blato. Nefungujúce veci sa odohrávajú vnútri človeka. Ilona žije so svojim priateľom Matasom (Sarunas Zenkevicius) ktorého zrejme hluk a neporiadok vôbec neznepokojuje. Napokon – nie je pripútaný k notebooku, robí sprievodcu cudzincov po Vilniuse. Zdanlivo veľmi málo priestoru na príbeh, ktorý by diváka dvíhal zo sedadiel. Ilonine pochybnosti, či je jej vzťah s Matasom ozaj presne to, čo od života očakáva, či ich byt je tým skvelým útočiskom a či sa ozaj chce vydať a mať deti – to sú otázky, ktoré zaznievajú, či skôr nezaznievajú. Buchot a škrípot, ktorý prichádza zvonka narušuje nielen Ilonine sústredenie na prácu, ale po lešení sa zrazu nebezpečne blízko ich bytu dostáva ukrajinský robotník Oleh (Roman Luckij). Ilona zisťuje, že Oleh maľuje, ale vojnová situácia ho prinútila pracovať ako stavebného robotníka.Ilona mu povie, že píše poéziu. Chce zatajiť svoju skutočnú profesiu? Alebo je to jej možno dobre skrytá túžba? Sú si s Olehom sympatickí, čo, samozrejme, Matasovi prekáža.

Ako nepríjemný kontrolór sa nie celkom vítane objavuje Ilonina mama (Helene Bergsholm), ktorá kladie nepríjemné otázky, týkajúce sa Iloniných predstáv o živote, Iloninho vzťahu s Matasom aj ich spoločnej budúcnosti. A do toho sa štrbiny Iloninho vzťahu premietajú do fyzických porúch v byte. Praskne vodovodné potrubie, ktoré Oleh opravuje. Nefunguje výťah, odcudzene symbolizujú aj susedia, ktorí sa s ťažkým nákupom posúvajú schodiskom. Otázka, prečo je naplánovaná oprava fasády na postsovietskom paneláku, ale prečo sa neopravia kľúčové veci vnútru nás dostávajú k podstate príbehu. Aj samotná prítomnosť Oleha, ktorý si napriek pobytu v zemi, kde nie je vojna, každý deň uvedomuje blízkosť vojny na Ukrajine. Fakt, ktorý Ilona musí vnímať, najmä ak sa vzdialene stretne s Olehovou manželkou, o ktorej sa nič nedozvieme. Tá prichádza za manželom, plačúc mu oznamuje, že ich priateľ zahynul vo vojne. Ilona to pozoruje z výšky, jej byt je na vyššom poschodí a pocit scudzenia je tu veľmi intenzívny. Dole, na dvore plačúca žena a Ilona, zdanlivo v bezpečí ich bytu. Čo sa dá takouto renováciou vlastne opraviť?

Napriek škrípaniu vo vzťahu s Matasom sa posúva príbeh k oslave Iloninej tridsiatky. Matas ju pred priateľmi požiada o ruku, Ilona prijíma, napriek tomu, že si tým zrejme nie je istá. Ale prítomnosť priateľov vylučuje aspoň na chvíľu vzburu. Tá nastáva až neskôr. Avšak každá vzbura niekde doznieva, končí, aby sa mohlo niečo začať. Príbeh sa zrazu dostáva z interiérov v opravovanom paneláku von, do slnkom zaliateho Vilniusu. Ilona je prvýkrát v príbehu mimo stiesneného väzenia bytu vonku. Bude to stačiť? Ale začína písať poéziu. Režisérka dáva nádej, avšak otázky zostávajú. Sme všetci ozaj v bezpečí, aj keď vonku, v historickej štvrti Vilniusu sú stále na budove stopy po sovietskych granátoch?

Kameraman filmu Vytautas Katkus nakrútil film na 16mm materiál. Tým, ako sa príbeh takmer celý odohráva vnútri sa ešte zintenzívnil pocit akejsi existenciálnej krízy. Kamera je však intímna, nehľadá krízy a senzácie, jej sledovanie protagonistov zdôrazňuje Iloninu mentálnu klaustrofóbiu. Filmová výpoveď je tak po obrazovej stránke jednoduchá, až úsporná, ale nie konvenčná. Prispievajú k tomu aj herecké výkony protagonistov. Žygimantė Elena Jakštaitė v roli Ilony výborne sprostredkováva akúsi mentálnu stagnáciu, uväznenie, sebakontrolu, ktorá ju zväzuje. Knihy zoradené v knižnici podľa farieb sú ornamentom, ktorý naznačuje, že logika nie je to, čo nás môže zachrániť. Aj výzdoba počas oslavy Iloniných narodenín,lesklé pásiky, ktoré zdynamizujú statický priestor, lesklé nafukovacie číslice 30, ktoré na oslavu prinesie spriatelený pár a ktoré sa ako detský nafukovací balónik vznášajú pri strope, trocha teatrálna Matasova žiadosť o ruku aj s povinným pokľaknutím a odovzdaním prsteňa, to všetko sú krehké znaky, ktoré sa nenápadne pýtajú, či je všetko v našich životoch tak bezchybné.

Film Renovácia je nežnou a smutne objavnou výpravou do vnútra ľudí, ktorí sa na prahu tridsiatky pýtajú na zmysel svojho života. Bez nanútenej romantiky, bez okázalých tráum. Film, ktorý nie je iba o Litovčanoch, je o mladých ľuďoch kdekoľvek v Európe.

Renovácia (Renovation), Litva, Lotyšsko, Belgicko, 2025
Dĺžka: 90 minút
Réžia: Gabrielė Urbonaitė
Scenár: Gabrielė Urbonaitė
Kamera: Vytautas Katkus
Hudba: Edvards Broders
Produkcia: Uljana Kim
Hrajú: Žygimantė Elena Jakštaitė, Sarunas Zenkevicius, Roman Luckij, Helene Bergsholm, Aiste Diržjute, Andrius Bialobzeskis, Nerijus Gadliauskas
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 15. januára 2025
Foto: ČSFD cz.